Napriek tomu dnes už majú v Holíči vlastnú výrobňu vín na desiatky tisíc litrov vína, vlastnú osobitú značku vín a chystajú sa investovať do kapitálovo oveľa náročnejšieho nákupu vlastných viníc.

Ako to dokázali bez bankových úverov a spolkov s veľkými investormi? Kapitál získali na Slovensku netradičnou metódou. Cez verejný úpis akcií. Musia sa tak síce o svojom biznise radiť aj s mnohými, často malými, investormi, čo predtým nepoznali, no, ako hovorí jeden z nových vinárov Slovák Juraj Smaženka, radšej budú s jeho českým biznis partnerom Josefom Rongem vlastniť iba menší podiel niečoho väčšieho a hodnotnejšieho, ako by mali mať niečo len sami, no veľmi malé.

Bankári dozreli na vinárov

Obaja dnešní vinári sa pôvodne spoznali v českej Komerčnej banke, kde dlhší čas pracovali. J. Ronge išiel do bankovníctva po doštudovaní podnikovej ekonómie a manažmentu. A J. Smaženka mal za sebou štúdiá medzinárodných vzťahov. V banke však po čase obaja začali premýšľať o tom, že presedlajú na vinárstvo a vybudujú vlastný biznis.

J. Ronge hovorí, že má rád víno i vinice už vyše desať rokov. Zvykol si na ne v manželkinej rodine, ktorá pochádza z Veľkých Pavlovíc. Moravského mestečka, ktoré patrí do najväčšieho vinárskeho regiónu susedov spoza rieky Moravy.

Na Morave sa začal o víno viac zaujímať aj J. Smaženka. Ešte pred založením vlastného vinárstva s J. Rongem tam začal obchodovať s vínami tamojších moravských vinárov. Exportoval ich na Slovensko. Sám si urobil aj somelierske skúšky. Od vinárov sa učil, ako sa pestuje hrozno a vyrábajú vína. Pred piatimi rokmi si ešte popri práci v banke prenajal na Morave menšie vinice a dorábal tam prvé vlastné víno.

Dnes sa o kvalitu vín podnikateľskej dvojici stará skúsený enológ z Moravy, ktorého služby si vinárstvo prenajíma. Oni sa zameriavajú skôr na financie a marketing firmy.

Ako sa rozbieha biznis bez peňazí alebo keď sa z bankárov stanú vinári

Josef Ronge, Juraj Smaženka, vinárstvo Habsburg Zdroj: Martina Brunovská

Vinárstvo Habsburg tandem založil v roku 2015. Po tom, čo si najskôr racionálne zhodnotil, že víno môže byť nielen pekným, ale aj výnosným biznisom.

„Už ako bankár som videl, že klientom našej banky, ktorí podnikali vo vinárskom biznise, sa darí,“ hovorí J. Smaženka. Veľký potenciál vidí aj v tom, že napríklad na Slovensku sa ročne vypije až zhruba 700-tisíc hektolitrov vína, ale polovicu z toho kryjú dovozy z cudziny – z juhoeurópskych či dokonca juhoamerických krajín. Práve v tom vidí veľký potenciál pre rozbeh nových tunajších výrobcov vína.

Cesta za Habsburgovcami

Vinárstvo napokon dvojica nezaložila na Morave, kde ju víno pôvodne očarilo, ale na druhej strane hranice – v slovenskom Holíči. A to nielen preto, že odtiaľ pochádza J. Smaženka.

V Holiči sa totiž môžu aj ľahšie odlíšiť od iných konkurentov, pretože pred nimi bolo v meste iba jedno vinárstvo napriek tomu, že Holíč patrí do jedného z najcennejších slovenských vinárskych regiónov – do Malokarpatskej vinárskej oblasti. Na porovnanie – vo Veľkých Pavloviciach s troma tisíckami obyvateľov sú až dve desiatky vinárstiev.

Ako sa rozbieha biznis bez peňazí alebo keď sa z bankárov stanú vinári

Vinárstvo Habsburg Zdroj: Martina Brunovská

Na slovenský Holíč padla voľba aj preto, že J. Smaženka dodával už skôr moravské vína hlavne do slovenských reštaurácii, no práve tie čoraz častejšie od neho pýtali slovenské vína.

Veľmi dôležitú úlohu v prospech Holíča zohralo aj to, že tam svoje víno mohli spojiť so slávnym menom rakúsko-uhorských panovníkov – Habsburgovcov. V Holíči si totiž dvojica kúpila objekt bývalej reštaurácie, ku ktorej patrí aj časť starých podzemných chodieb holíčskeho zámku, a ten bol voľakedy letným sídlom panovníčky Márie Terézie.

Zanedbaný objekt dávnejšie zavretej reštaurácie na prvý pohľad nepúta, no pre mladých vinárov sú rozľahlé chodby, z ktorých najdlhšia má vyše päťdesiat metrov, ideálne ako pivnice na výrobu ich vín a tiež na zriadenie reprezentatívnych degustačných priestorov.

„František Lotrinský, manžel Márie Terézie, u nás v Holíči vybudoval dosť rozsiahle vinice i vinárstvo, a tak je prirodzené, že svoje podnikanie spájame so známym menom z histórie,“ hovorí J. Smaženka. Dodáva, že cennú značku Habsburg si mohol na svoje vína zaregistrovať aj preto, že v Rakúsku sa síce slávne meno panovníckeho rodu spája s mnohými produktmi, napríklad s parfumami či odevmi, no na víno ju nemal zaregistrovanú žiadny rakúsky podnikateľ.

Cez úpis akcií

Ešte pozoruhodnejší kúsok ako pri označení svojho vína známym menom sa tandemu mladých vinárov podaril pri zabezpečení finančných zdrojov na podnikanie.

Na vinárstvo vtedy mal každý len niečo viac ako 12-tisíc eur, preto 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa