V septembri ubehne osem rokov, odkedy prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching predstavil iniciatívu Nová Hodvábna cesta. Séria infraštruktúrnych projektov nadväzujúcich na starovekú menovkyňu, spájajúcu Čínu s Blízkym východom a Európou, sa pre pekinskú zahraničnú politiku stala prioritou číslo jeden.

Cieľ je jasný – prepojiť Čínu so zvyškom sveta a vytvoriť nové investičné príležitosti pre čínske firmy. Nová Hodvábna cesta sa však od iných ekonomických projektov líši nielen veľkosťou, ale aj prístupom. Kým medzinárodné finančné inštitúcie, rozvinuté štáty a súkromní investori pri poskytovaní úverov rozvojovým krajinám pozerajú na ich ekonomické vyhliadky či politickú stabilitu, čínske banky poskytujú úvery na veľké projekty prakticky každému záujemcovi.     

Masívna výstavba prístavov, železníc, diaľnic, elektrární a priemyselných zón však spôsobila v dlžníckych krajinách závažné problémy. Mnohé rozvojové štáty Ázie a Afriky precenili svoju schopnosť splácať miliardové čínske dlhy a teraz čelia náročnej dileme – buď dokončia rozostavané projekty a dostanú sa do dlhovej špirály, alebo odovzdajú kľúčovú infraštruktúru čínskym firmám.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa