Túto otázku si položil tím Peta Trimmera z Bristolskej univerzity. Už dlhší čas vieme, že cicavce majú dva systémy, ktorými ich mozog reaguje na situácie. Usudzuje sa, že starší, rýchlejší, ale menej presný rozhodovací systém prestal počas evolúcie vyhovovať.

Rozvinul sa systém síce pomalší, ale z hľadiska kvality rozhodovania presnejší. Tak sa evolučným tlakom vyvinula ľuďom a primátom sivá mozgová kôra. Magnetická rezonancia však odhalila, že aj časť mozgovej kôry sa zapája do rozhodovania. Logická je otázka, či je vhodné mať mozog s dvoma rozhodovacími centrami.

Veď veľký mozog znamená najmä veľkú energetickú záťaž. Stratia staršie, primitívnejšie oblasti mozgu význam, zakrpatejú a celé mozgy sa zmenšia? Trimmerov tím zostavil teoretické matematické modely, ale nezískal jednoznačnú odpoveď. Stále zložitejšie sociálne vzťahy, vyžadujúce zložité vyhodnocovanie informácií pred rozhodnutím, môžu čoraz viac evolučne tlačiť na vývoj mozgu.

Veď vtedy je nám rýchly, ale nepresný systém nanič. Ten sa hodí pre veľké hrozby, akými boli napríklad útok nebezpečného zvieraťa, ktoré dnes neexistujú. P. Trimmer však upozorňuje, že pradávne nebezpečenstvá môžu nahradiť iné skutočnosti, napríklad auto rútiace sa po ceste.

Zvieratá s menším mozgom

Foto - Miro Nôta