Zuckerberg si ide po superinteligenciu. Meta láka mozgy za sto miliónov

Mark Zuckerberg rozvíril vody technologickej scény. Ohlásil zásadnú reštrukturalizáciu svojej AI divízie. A nie hocijakú. Meta totiž spúšťa novú jednotku – Meta Superintelligence Labs. Tá má byť epicentrom všetkých výskumných a produktových aktivít v oblasti umelej inteligencie.

Kto povedie túto ambicióznu misiu? Alexandr Wang – 28-ročný zakladateľ Scale AI, firmy, ktorú Meta nedávno kúpila za 14 miliárd dolárov. A. Wang nastupuje ako chief AI officer. Po boku mu bude stáť Nat Friedman, bývalý šéf GitHubu, ktorý má dohliadať na vývoj AI produktov.

M. Zuckerberg túži Metu premeniť na lídra pretekov o umelú všeobecnú inteligenciu (AGI). Rozpočet investície je astronomických 70 miliárd dolárov. Väčšina pôjde na dátové centrá, výpočtovú silu a – čo je teraz najcennejšie – mozgy.

A práve tie M. Zuckerberg loví s neutíchajúcou vervou. V posledných mesiacoch rozosiela osobné správy stovkám špičkových AI výskumníkov. Zostavil „The List“ – zoznam mozgov, o ktoré má najväčší záujem. Títo ľudia sú dnes vo svete technológií cennejší ako NBA hviezdy.

„Tempo pokroku v AI sa zrýchľuje a vyvíjanie superinteligencie sa dostáva na dohľad,“ napísal M. Zuckerberg v internom liste, ktorý získal magazín Fortune. „Verím, že toto bude začiatok novej éry pre celé ľudstvo. A som rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby Meta bola lídrom.“

Superinteligencia zatiaľ nemá jednotnú definíciu. Ide o AI, ktorá by ďaleko prevyšovala ľudské schopnosti vo všetkých oblastiach – od vedeckej kreativity, cez všeobecnú múdrosť, až po sociálne zručnosti. Má ísť o úroveň ďaleko za hranicou AGI, ktorá síce tiež ostáva hmlistá, no znamená aspoň AI na ľudskej úrovni schopnú riešiť úlohy, plánovať, učiť sa a chápať jazyk podobne ako človek.

Lovec mozgov

Zuckerbergova elitná jednotka pre superinteligenciu číta už okolo 50 ľudí, no ambície sú vyššie. Len nedávno ulovil jedenásť top expertov. Prišli z OpenAI, Anthropic či Google DeepMind. Niektorí boli z kancelárie OpenAI v Zürichu, ktorú rozbiehal Lucas Beyer. Ten kedysi nedostal ani odpoveď na žiadosť o prácu v Mete. Dnes mu volá sám Zuckerberg.

Ale nie každý na „zozname“ dostane sto miliónov. Aj keď také balíky sa v týchto vodách skutočne rozhadzujú. Sto miliónov dolárov pre jednu jedinú osobu nie je mýtus. Vraj ide najmä o balíky viazané na výkon a akcie.

Zuckerbergovi ide o viac než len dobiehanie konkurencie. Chce ju preskočiť – a to za každú cenu. Posledná verzia modelu Meta Llama 4 totiž vyšla na jar prakticky bez odozvy. A väčší update mešká. V zákulisí sa preto šepká, že Meta v oblasti AI skutočne zaostáva.

M. Zuckerberg však vytrvalo maľuje veľkú víziu. Chce AI, ktorá bude múdrejšia ako ľudia. Vidí budúcnosť, kde bežní ľudia komunikujú s AI kamarátmi, tvoria reklamy na počkanie, či vybavujú biznis cez virtuálnych agentov.

No realita AI pretekov je tvrdá. Zoznam hľadaných IT guru totiž nie je len jeho výmysel. Po rovnakých ľuďoch idú OpenAI, Anthropic aj Google. A tieto firmy sa bránia. Napríklad v OpenAI alebo Anthropic pracujú výskumníci na oddelených poschodiach s roletami stiahnutými, aby sa k ich práci nik nedostal. Kandidáti na pohovory v Safe Superintelligence, čo je startup zameraný na bezpečný vývoj superinteligentnej AI, odkladajú mobily do Faradayových klietok, aby ich nik neodpočúval.

Niektoré firmy dokonca volajú do kancelárií agentov FBI, aby výskumníkom vysvetlili hrozby špionáže. Tento svet je hermeticky uzavretý. Výskumníci si medzi sebou vymieňajú klebety, kto kam mieri. Dokonca sa spájajú do „tímov“ – odídu len spolu, alebo nikto.

Ľudia na „zozname“ sú väčšinou PhD absolventi elitných škôl ako Stanford, Berkeley či Carnegie Mellon. Mnohí mali pred desiatimi rokmi pocit, že skúmajú úplne okrajové témy. Napríklad Zhang, dnes uznávaný expert na spracovanie reči v OpenAI, si na začiatku kariéry vypočul radu, že výskum reči je slepá ulička – vraj mŕtva disciplína bez budúcnosti. Dnes oňho bojujú najväčšie AI firmy sveta.

Laboratórium za miliardy