Slovenské ministerstvo financií si dalo za úlohu do polovice roka zmapovať využívanie softvéru na báze otvoreného kódu (open source) v zahraničí. A predložiť vláde odporúčanie, ako sa k alternatíve Windowsu a Officu postaviť. Inšpirovať sa môže napríklad Vietnamom.
Tam sa koncom vlaňajška rozhodli, že do júna na všetkých vládnych počítačoch nainštalujú kancelársky balík OpenOffice, webový prehliadač Firefox a e-mailový program Thunderbird. S tým, že na nový softvér má byť preškolená aspoň polovica úradníkov. Kompletne chce vietnamská vláda na open source prejsť do konca roka 2010.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 157718>Okná a tučniaky v službách štátu
- 157719>Prečo uvažovať o open source
Od deklarácií k pravidlám
No ľudia z ministerstva financií nemusia za nápadmi chodiť až do juhovýchodnej Ázie. O využívaní open sourcu vo verejnej správe sa hovorí i na pôde Európskej komisie. Vlani v máji zaň lobovala komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes. Inštitúcie EÚ by sa podľa nej nemali spoliehať na jedného softvérového výrobcu (žiadneho konkrétne nemenovala): „Spoznám múdre biznis rozhodnutie, keď ho zbadám.“
Neostalo iba pri rečiach. V novembri oddelenie IT Direktoriátu Európskej komisie pre online služby IDABC zverejnilo návrh pravidiel nákupu opensourcového softvéru. Formálne pravidlá – o ich výslednej podobe sa stále diskutuje – sú podľa neho potrebné z dvoch dôvodov. Verejné organizácie preferujú komerčný, proprietárny softvér a mnohé z nich nevedia, za akých okolností môžu využívať alternatívny open source.
To, že úrady uprednostňujú softvér konkrétneho výrobcu, naznačil prieskum združenia UNU-Merit, ktorý analyzoval tri a pol tisíca náhodne vybraných tendrov v štruktúrach EÚ z januára až augusta minulého roka. Vyšlo z neho, že v každom treťom tendri sa požadoval softvér Microsoftu a v každom piatom Oraclu.
O niečo menej obľúbené sa ukázali aplikácie firiem IBM, SAP a Adobe. „Takéto tendre by mohli končiť na súdoch,“ myslí si šéf IDABC pre open source Karel De Vriendt. Podľa neho by úrady mali v zadaniach výberových konaní určiť funkčné požiadavky na softvér, nie priamo pýtať produkty určitej značky.
Úradní informatici zdôvodňovali uprednostňovanie tým, že chcú zachovať kompatibilitu s doteraz využívaným softvérom. Výsledkom je, že dodávateľ sa vďaka tomu u zákazníka dokáže zabetónovať na dlhý čas. „Tender, z ktorého mal vzísť kontrakt napríklad na päť rokov, vedie napokon k obchodnému vzťahu trvajúcemu desať, pätnásť rokov,“ uvažuje jeden z autorov navrhovaných pravidiel obstarávania softvéru Rishab Ghosh.
Ak by organizácia nakúpila open source, zabetónovanie by podľa neho nehrozilo, lebo jeho podstatou je voľný prístup ku kódu. Program jedného výrobcu môže upravovať iná firma či sám používateľ. Nové pravidlá však nemajú organizáciám prikazovať, aby obstarávali open source. Ale skôr ich nabádať, aby z tendrov nevytláčali konkurenciu.
Úspory a demokracia
Vlády, ktoré na open source prešli, si toto rozhodnutie zvyčajne pochvaľujú. Napríklad malajzijská exekutíva tvrdí, že prechod na open source – začali s ním v roku 2004 – jej doteraz ušetril v prepočte 8,5 milióna eur. Kancelársku agendu v Malajzii cez OpenOffice vybavuje vyše 12,5 tisíca úradníkov.
Vietnamcov k zmene, aspoň oficiálne, vedú dva motívy. Chcú podporiť miestny softvérový priemysel, keďže pri riešení na báze open sourcu sa veľká časť hodnoty vytvára na lokálnej úrovni. A tiež zabrániť šíreniu pirátskeho (proprietárneho) softvéru. Vláda vyzýva predajcov IT, aby namiesto nelegálneho Windowsu do počítačov inštalovali bezplatný Linux.
Snaha podporiť domácich producentov rezonuje aj v EÚ. „Európa má historicky slabšiu schopnosť vytvárať nový softvérový biznis ako USA – vďaka obmedzenému prístupu k rizikovému kapitálu a nízkemu prahu tolerancie rizika. Open source je šanca, ako to napraviť,“ píše sa v štúdii Maastrichtskej univerzity.
Jej autori vypočítali, že ak by sa investície do otvoreného softvéru oproti súčasnosti zdvojnásobili, zvýšilo by to ročný HDP únie o jednu desatinu percentného bodu. Okrem toho, používaním open sourcu by sám sektor IT služieb mohol ušetriť tretinu výdavkov na výskum a vývoj.
A komisárka N. Kroes sa na open source v službách štátu pozerá i z filozofického hľadiska. Podľa nej je to otázka demokracie: „Nikto by nemal byť nútený, aby používal technológiu konkrétnej firmy na prístup k vládnym informáciám a službám.“
Na ambasádach a v parlamente
|
Neelie Kroes: Nikoho nemožno nútiť, aby používal technológiu konkrétnej firmy na prístup k verejným službám. |
Za lídra v presadzovaní opensourcového softvéru v Európe sa považuje Nemecko. Napríklad tamojšie ministerstvo vnútra využíva Linux od roku 2002 a spolková krajina Dolné Sasko ešte v roku 2005 inštalovala linuxovú edíciu Red Hat na 11-tisíc počítačoch. Naposledy sa tučniak prebojoval na nemecké veľvyslanectvá. Momentálne je na počítačoch v polovici z 230 ambasád a konzulátov krajiny, zvyšok k nim má pribudnúť do polovice tohto roka.
Open source poznajú i vo francúzskom parlamente. Poslanci a ich asistenti používajú linuxovú edíciu Ubuntu od marca minulého roka. Jeho nasadenie na vyše tisícke počítačov podľa odhadov ušetrilo pol milióna eur. Zvyknúť si na nový systém vraj trvalo iba pár týždňov. „Aj tí, ktorí nie sú počítačoví zanietenci, sa učili rýchlo,“ uviedol pre CIO Online poslanec Alain Vidalies.
Silné postavenie má open source v komunálnej sfére. Napríklad samospráva v poľskom distrikte Mniów používa trojkombináciu OpenOffice, Firefox a Thunderbird už niekoľko rokov. „Šetrí to verejné zdroje. Míňať ich na proprietárne alternatívy je mrhanie peňazí,“ povedal pre server Jakilinux IT administrátor Aleksander Podsiadły.
Snaha šetriť náklady prilákala aj taliansky región s centrom v Benátkach, ktorý patrí k najbohatším na Apeninskom polostrove. Ako napísal webový portál Zeus, verejné inštitúcie musia pri nových projektoch preferovať opensourcové riešenia. A ak sa také nedá použiť, musia zdôvodniť prečo. Otázka, samozrejme, je, či takéto nariadenie povedie k hľadaniu nových možností alebo „iba“ k väčšej písomnej kreatíve úradníkov.
Kontroverzné návraty
Existujú aj prípady, keď verejné inštitúcie na open source po počiatočnom nadšení zanevreli a vrátili sa k proprietárnej platforme. Takéto udalosti sú, pochopiteľne, vášnivo rozoberané v linuxovej komunite.
Ako sa to stalo v Ostrave. Južný distrikt tretieho najväčšieho mesta v Česku bol dlho vlajkovou loďou a exemplárnym príkladom podporovateľov Linuxu. Až kým sa mestský úrad nerozhodol na všetkých 230 desktopov vrátiť Windows. Čo, mimochodom, komunálnu pokladňu stálo 150-tisíc eur.
Šéf Českej aliancie opensourcového softvéru Filip Molčan na svojom blogu vyjadril obavy, že k zmene prišlo preto, lebo úspešná linuxová referencia „niekomu ležala v žalúdku“. Opisuje, ako mestský úrad vlani vypísal tender na dodávku kompletných služieb a softvéru pre servery a pracovné stanice. Zvíťazil dodávateľ linuxového riešenia – no vedenie mesta tender napokon zrušilo.
Kontroverznú skúsenosť majú i vo Viedni. Samospráva hlavného mesta Rakúska pred štyrmi rokmi schválila zámer, že jednotlivé oddelenia si budú môcť vybrať, aký softvér budú používať. Dokonca sa rozbehol vývoj domácej edície Linuxu s názvom Wienux.
No IT preferencie mesta sa časom evidentne zmenili. Vlani si viedenská radnica v rozpočte rezervovala peniaze na upgrade počítačov na Windows Vista – nahradila ním Linux v materských školách. Podľa komentára verejnoprávnej televízie ORF trpí Wienux „nedostatkom jasnej politickej podpory“.
Čo odrádza
Niekedy príde úder aj z tučniakovej komunity. Napríklad keď šéf vývoja projektu OpenOffice v spoločnosti Novell Michael Meeks pre portál Root.cz polemizuje o budúcnosti opensourcového kancelárskeho balíka. Myslí si, že ju ohrozuje pokles počtu programátorov, ktorí sa podieľajú na vývoji OpenOfficu.
Príčinu stagnácie vidí M. Meeks v komplikovanom vzťahu spoločnosti Sun, ktorá softvér pôvodne vyrobila, a ostatných partnerov projektu. Sun si doň vraj pretláča vlastnosti a novinky, ktoré vyhovujú jemu. Či už má M. Meeks pravdu alebo si prihrieva vlastnú polievku, výsledkom takýchto deklarácií môže byť oslabenie dôvery používateľov.
Pravda, administrátori proprietárnych softvérov sa v úvahách o open source tak ďaleko ani nedostanú. Skončia, keď si spomenú na väzbu kritických aplikácií na určitú platformu. Že keby na počítačoch mali Linux alebo OpenOffice, prestalo by fungovať účtovníctvo alebo správa daní. Iste, problém kompatibility sa dá prelomiť – nórska vláda na jeho riešenie prideľuje finančné granty.
Čo sa týka nekonečného sporu o spoľahlivosť a bezpečnosť tej-ktorej platformy, jednotné nie sú ani silové zložky štátu. Britské námorníctvo sa spolieha na Windows. Keďže na základe dohody s Microsoftom má prístup k zdrojovému kódu (má ho 44 vlád na svete vrátane slovenskej), vyvíja si vlastnú verziu, v ktorej majú byť ošetrené i možné bezpečnostné riziká. Zrejme vrátane toho, že zlyhá komunikácia so systémami spojeneckej americkej armády, ktorá na počítačoch používa Linux.
Foto - Profimedia.cz, Európska komisia
