V roku 2006 pri výbere mobilu ešte takmer nikto neriešil na akom takte fungujú mobilné procesory alebo či vie alebo nevie nahrávať 4K video. Nadštandardom bol GPS modul, podpora 3G sietí alebo farebný displej s rozlíšením väčším než 320 x 240 bodov. Tým najvybavenejším modelom kraľoval Symbian a kamera s luxusným rozlíšením 5 Mpix. To ale neznamená, že by boli nepraktické.
Mnohé z nich sú s prehľadom použiteľné aj dnes. Minimálne na základne funkcie ako telefonovanie, chatovanie, pár momentiek a podobne. Na druhú stranu ponúkajú výdrž na jedno nabitie trvajúcu celé dni. Aké teda boli najzaujímavejšie a najobľúbenejšie kúsky pred desiatimi rokmi?
Nokia 6300
Samozrejme, trhu vtedy s prehľadom kraľovala Nokia. Preto je od tejto (vtedy) fínskej značky v prehľade najviac modelov. Presne pred desiatimi rokmi mala svetovú premiéru kultová Nokia 6300. V podstate nepriniesla nič prevratné. Ale výrobcovi sa podarilo vytvoriť akúsi zlatú strednú cestu, takže oslovila širšie publikum.
Základom boli elegantný a praktický dizajn s časťami z kovu a pohodlná klávesnica. Na danú triedu bol tiež príjemný dvojpalcový QVGA displej, na ktorom bežala čerstvá verzia dvorného systému S40.
Hlavnou novinkou bolo, že podporovala aktívny pohotovostný režim a bez odomknutia mobilu mal majiteľ prehľad o správach, prehrávači hudby a podobne. Fotoaparát s rozlíšením 2 Mpix nemal blesk, ale na poslanie MMS to úplne stačilo. O výdrži aj viac ako 3 dni teraz môžeme väčšinou len snívať. Stredná trieda sa predávala za približne 10-tisíc korún, teda bez ohľadu na infláciu v prepočte 330 eur.

Nokia 6300 Zdroj: Nokia
Nokia N95
Je pravda, že táto legenda sa na pulty obchodov dostala až začiatkom roku 2007. Ale predstavená bola pár mesiacov pred tým. Takže všetci poznali presné parametre, ktoré na danú dobu vyrážali dych. Určite si mnohí fanúšikovia mobilných technológii spomenú, aká malá revolúcia to bola.
Obrovský 2,6 palcový farebný displej s QVGA (320 x 240 bodov) rozlíšením sa vysúval hore a odhalil numerickú klávesnicu. A posunutím dole zas ovládacie prvky pre prehrávač hudby.
Na zadnej strane mal 5 Mpix fotoaparát s optikou Carl Zeiss, ktorá mala vlastný výsuvný kryt a nahrávala VGA video. Šokom bolo až 160 MB vnútornej pamäte rozšíriteľnej o pamäťovú kartu. Podporovala Wi-Fi a 3G (HSPDA). Mala výstup pre televízor a prepracovanú navigáciu od Nokie, stereoreproduktory. Jednoducho malý zázrak.
Výdrž batérie až taký zázrak nebol. A ani výber aplikácii pre Symbian. V „predandroidovej a prediPhonovej“ ére bol ale Symbian asi jediný praktický operačný systém pre mobily. A na pripomenutie, N95 sa predávala za približne 27-tisíc korún, teda okolo 900 eur.

Nokia N95 Zdroj: Nokia
Nokia E61
Kto chcel pred desiatimi rokmi pracovný mobil, služobný Blackberry nedostal (alebo ho jednoducho nechcel) a mobilnému Windowsu nedôveroval, mohol siahnuť po Nokii E61. Sedem centimetrov široký mobil bol rozmerný kúsok. Ale bola to daň za hardvérovú qwerty klávesnicu s joystickom na posúvanie sa v ponukách a až 2,9 palcový QVGA displej uložený po šírke.
Nemal žiaden fotoaparát, pretože vo firemnej sfére to nebolo žiadúce. Ale deviatkový Symbian zas vedel pracovať s textovým súbormi a tabuľkami, nechýbal Bluetooth a Wi-Fi. Displej sa dal zobraziť na projektore a E61 vedela tiež posielať dokumenty do tlačiarne. Na prenos dát muselo stačiť GPRS. Nokia si za manažérsky mobil pýtala okolo 17 000 korún.

Nokia E61 Zdroj: Nokia
Nokia 5300
Možno ešte niektorí majú niekde doma v šuplíku drobnú vysúvačku, ktorá bola hitom hlavne pre mladších požívateľov. Hoci štartovala na desiatich tisícoch korún, po pár mesiacoch od uvedenia na trh sa dala zohnať citeľne lacnejšie. A vtedy sa naozaj rozšírila aj napriek len bežným parametrom.
Biele vajíčko s červenými pruhmi po stranách 2,1 – palcového displeja malo byť stavané na hudbu. Preto malo samostatné hardvérové tlačidlá na posunutie alebo pozastavenie skladby. Zvláštne ale bolo, že klasické 3,5 mm slúchadlá sa dali pripojiť len cez dodávanú redukciu. Ale zas nechýbalo FM rádio a batéria zvládala prežiť aj tri dni. Je až neuveriteľné si predstaviť, že niekomu stačilo robiť zábery s rozlíšením len 1,23 Mpix.

nokia5300 Zdroj: Nokia
Nokia N73
Na tento kúsok mnohí dlho nedali dopustiť a v roku 2006 to bol akýsi štandard alebo iPhone tej doby. Neexperimentovala s dizajnom ani funkciami, nechýbalo jej však nič potrebné. Jedinými háčikom mohla byť odporúčaná cena okolo 20-tisíc korún, teda takmer 700 eur. Nokia svoj symbianový smartfón osadila až 2,4 palcovým QVGA displejom s nadštandardnou funkciou automatickej úpravy jasu.
S takmer dvojcentimetrovou hrúbkou to nebola úplná žiletka, ale držanie v jednej ruke bola lahoda. A tiež práca s 3,2 Mpix fotoaparátom, ktorý sa spustil odsunutím krytu objektívu. VGA kamera bola aj vpredu, ak by niekto cez čerstvé 3G chcel vyskúšať videohovory. Ak ste na to našli vhodnú aplikáciu. Kto vie, ak by vtedy jestvovalo väčšie množstvo dostupných aplikácií pre Symbian 9.1, Android by mal omnoho komplikovanejšiu cestu sa presadiť.

Nokia N73 Zdroj: Nokia
Sony Ericsson K800
Japonsko-švédske partnerstvo vytvorilo desiatky zaujímavých modelov. Napríklad prvý masovo rozšírený mobil s farebným displejom T68 alebo unikátny smartfón P900. Pred desiatimi rokmi uviedli nástupcu jedného z ich najobľúbenejších modelov K750.
Sony Ericsson K800 pokračoval v tradícii a zachoval jeden z hlavných poznávacích znakov, výsuvný kryt zadného fotoaparátu. Ten mal rozlíšenie 3,15 Mpix, xenónový blesk a automatické zaostrovanie. Spustil sa vždy pri otvorení krytu, aj keď na mobile práve bežala iná aplikácia.
Ponúkal pokrokové funkcie, napríklad vytvorenie deviatich záberov hneď po sebe a výber toho najlepšieho. Škoda, že video dokázal nahrávať len v rozlíšení 176 x 144 bodov. Nad numerickou klávesnicou a joystickom bol umiestnený dvojpalcový QVGA displej, ktorý fungoval ako hľadáčik. Jeden z top fotomobilov tojo roku stál 18-tisíc korún.

Sony Ericsson K800i Zdroj: Sony Ericsson
Sony Ericsson W950i
Kto bol zase skôr hudobným fanúšikom a chcel ten najlepší hudobný mobil, rozhodoval sa aj medzi Walkman radom od Sony Ericsson. Bola doba MP3 prehrávačov a mať jeden výborne vybavený priamo v nevšednom mobile, to bol cieľ modelu W950i.
V tomto kúsku sa spájali smart funkcie, keďže fungoval na systéme Symbian s Walkman funkciami. Tie mali vyhradené aj samostatné hardvérové tlačidlá a otočné koliesko a na ukladanie hudby vtedy rekordné 4GB vnútornej pamäte.
Luxusným bonusom bolo, že 2,6-palcový displej bol dotykový, stylus bol v tele. Vďaka funkcii TrackID vedel po pripojení na internet (cez 2G) rozpoznať meno interpreta a skladby z pár sekundovej nahrávky. Akýsi predchodca SoundHound alebo Shazam. Okrem MP3 podporoval W950i aj formáty AAC, e-AAC+ a WAV.
Zaujímavosťou je, že mobil nemal 3,5 mm jack konektor pre slúchadlá. Tie sa dali pripojiť až cez dodávanú redukciu, na ktorej boli tlačidlá na ovládanie hudby. Hudobný smartfón bol výkladnou skriňou Sony Ericssonu, preto si zaň pýtali až 23-tisíc korún, teda okolo 800 eur.

Sony Ericsson W950i Zdroj: Sony Ericsson
Samsung D900
Dávno pred uvedením prvého zástupcu rodiny Galaxy a vstupu medzi top značky na mobilnom trhu mala kórejská značka každý rok desiatky modelov. A niektoré vytŕčali z radu. V roku 2006 sa obľube tešil model D900, ktorý bol s hrúbkou 13 mm jedným z najtenších sliderov na trhu.
Majitelia si budú pamätať na vydarenú mechaniku vysúvania klávesnice a šikovne umiestnený zadný 3 Mpix fotoaparát, ktorý klávesnicu používal vlastne ako kryt objektívu.
Pozrieť si prehľad počasia cez WAP prehliadač pripojený na internet len cez 2G na 2,1-palcovom displeji s rozlíšením 320 x 240 bodov asi veľmi pohodlné nebolo. A dnes majú podobné parametre smart hodinky. Ale v 2006-om bola Samsung D900 elegantná vlajková loď a hodnotný nástupca modelu D800. Odporúčanú cenu mal stanovenú na 15-tisíc slovenských korún.

Samsung D900 Zdroj: Samsung
Motorola Razr V3xx
Motorola zažíva aj na slovenskom trhu znovuzrodenie po tom, čo sa akvizíciou stala divíziou Lenova. Zlatú éru ale značka zažívala práve pred dekádou. Aj vďaka modelom z rodiny Razr. Slovná hračka je skomolenina anglického slova britva.
Výrobca apeloval práve na minimalistickú hrúbku a používateľom sa to páčilo. V roku 2006 prišla na trh štvrtá mutácia tejto extra tenkej vyklápačky. Razr V3xx s kovovým telom a kovovou numerickou klávesnicou bol vybavený hlavným 2,2-palcovým farebným displejom.
Po zatvorení mobilu sa notifikácie zobrazovali na druhej miniatúrnej obrazovke. Dizajn bol unikátny, ostatné parametre skôr mid-endové. 1,3 Mpix fotoaparát nemal ani blesk. Ale aspoň sa už dalo s touto žiletkou pripojiť na 3G. V obchodoch sa 15 milimetrov hrubý Razr V3xx predával za približne 13-tisíc korún.

Motorola Razr V3xx Zdroj: Motorola
HTC TyTN
Je pravda, že éra smartfónov sa naplno rozbehla až po príchode iPhonu a neskôr systému Android. Ale aj v roku 2006 boli na trhu múdre mobily. Jedným z tých pamätných je určite HTC TyTN II a jeho prvá generácia TyTN.
Dalo by sa povedať, že práve na tomto kúsku si začala firma HTC stavať renomé. TyTN alebo na niektorých trhoch pod záštitou operátora Orange tiež SPV M3100 bol označovaný skôr ako PDA (Personal digital assistant) než smartfón a cieľovkou boli hlavne manažéri. Vreckový počítač bežal na systéme Windows Mobile 5.0 a o výkon sa staral 400 MHz procesor od Samsungu a 64 MB operačnej pamäte.
Ako správne PDA mal farebný dotykový displej, vtedy ešte tlakový a nie kapacitný, a v tele schovaný stylus. Po odsunutí obrovskej 2,8-palcovej obrazovky sa schovávala qwerty klávesnica.
Majitelia si iste spomenú hlavne na kostrbaté používanie mobilného systému, ktorý ani zďaleka nebol stavaný na použitie prstami. Ale prísť na stretnutie s dotykovou obrazovkou, na ktorej ide Internete Explorer alebo excelovská tabuľka, to už bola iná káva. Za ktorú sa ale aj pekne platilo, tento model sa predával za 27-tisíc korún, teda okolo 900 eur.

HTC TyTN Zdroj: HTC