Trh vreckových počítačov (handheldov) neprežíva najlepšie obdobie. Ich globálny predaj sa za prvé tri mesiace tohto roku medziročne znížil o viac ako dvadsať percent. Hoci v druhom kvartáli sa tempo poklesu spomalilo o polovicu, objem trhu sa zmenšuje už pol druha roka.
Príčiny klesajúceho trendu vidia analytici v nedostatku inovácií, ktoré obmedzujú uplatnenie zariadení v nových segmentoch. Trh sa preto musí spoliehať prevažne na existujúcich používateľov, ktorých je celosvetovo zhruba tridsať miliónov.
„Správa osobných informácií je pre používateľov vreckových počítačov najdôležitejšia aplikácia. Chýbajú však možnosti, ktoré prilákajú nových zákazníkov,“ tvrdí analytická agentúra IDC.
Stagnujúca ekonomika
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí niekoľko firiem, ktoré vyvíjajú hardvér alebo softvér v oblasti vreckových počítačov. Globálny prepad trhu handheldov však zatiaľ nepociťujú. Strašiakom je pre nich skôr celková globálna ekonomická klíma.
Výrobca softvéru Visicom, s.r.o., Bratislava eviduje výrazné znižovanie podnikových rozpočtov na informačné technológie. „Cítime to v Českej republike a celej západnej Európe,“ hovorí riaditeľ firmy Jozef Šovčík.
Ako príklad uvádza Nemecko, kde rastie dopyt po vreckových počítačoch na platforme Linux. Keďže ide o voľne šíriteľný operačný systém, linuxové zariadenia sú lacnejšie ako modely postavené na komerčných systémoch Windows alebo Palm OS.
Celkovú ekonomickú recesiu na globálnych trhoch vníma aj ETC, s.r.o., Žilina, ktorá vyvíja hardvér a softvér pre mobilné zariadenia. „Cítiť, že firmy oveľa menej investujú,“ poznamenáva konateľ ETC Peter Hora.
Dodáva však, že pokles globálneho trhu vreckových počítačov firmu negatívne neovplyvňuje: „Keďže nevyrábame priamo handheldy, bezprostredne sa nás to nedotýka.“
Ďalšie slovenské handheldové spoločnosti Sygic, s.r.o., Bratislava (v procese registrácie) a Gotive, a.s., Bratislava hľadajú priestor na uplatnenie v trhových medzerách, kde je podľa ich predstaviteľov stále veľký potenciál. Sygic sa preto neobáva, že by globálny pokles predaja vreckových počítačov mohol ohroziť biznis plán firmy vlastne už pri jej zrode.
„Vidíme priestor na trhu handheldov s väčším, prstom ovládateľným displejom, ktorý je pre ľudí v teréne nepostrádateľný,“ približuje stratégiu marketingový riaditeľ firmy Martin Kalis. Ide o rovnaké zariadenia, aké vyrába Gotive. Jej model H41 má dotykový displej, ktorého rozmery sú v porovnaní s displejmi tradičných osobných digitálnych asistentoch (PDA) zhruba dvojnásobné.
Softvér pre vreckové počítače
Najlepšie výsledky zo slovenských firiem, ktoré pôsobia v oblasti vreckových počítačov, dosiahol zatiaľ Visicom. Vlani vykázala firma tržby 19,7 milióna korún, čo znamenalo v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast takmer 160 percent.
Z hľadiska vývoja tržieb sa tak Visicom zaradil medzi najrýchlejšie rastúce IT firmy na Slovensku. K jeho najväčším zákazníkom patrí výrobca nealkoholických nápojov Pepsi-Cola. Softvér Visicomu používa na vreckových počítačoch zhruba 650 pracovníkov firmy v celej strednej Európe.
Visicom sa venuje predovšetkým vývoju podnikových aplikácií súvisiacich s replikáciou a synchronizáciou databáz. „Naše produkty umožňujú firmám sprístupniť zamestnancom údaje z podnikových informačných systémov cez vreckový počítač,“ vysvetľuje J. Šovčík. Ide predovšetkým o aplikácie na riadenie vzťahov so zákazníkmi a obchodu.
Firma začala softvér pre vreckové počítače vyvíjať pred tromi rokmi. „Cítili sme, že mobilné riešenia majú budúcnosť, a táto predtucha sa nám v podstate potvrdila,“ hovorí J. Šovčík. Podľa neho Visicom vstupoval do softvérového biznisu pre handheldy so značným rizikom, pretože „tento trh sa začal v našich zemepisných šírkach reálne vyvíjať až koncom roku 2001“.
Softvéru pre vreckové počítače sa venuje aj firma Sygic. V súčasnosti pracuje na pilotnom produkte, komunikačnej aplikácii .mobile, ktorá umožňuje používateľom posielať a prijímať krátke textové správy (SMS), telefonovať a synchronizovať kontakty s e-mailovým klientom MS Outlook. Na rozdiel od Visicomu nie sú cieľovou skupinou Sygicu koncoví používatelia, ale výrobcovia hardvéru, ktorí chcú komunikačný softvér implementovať do koncových zariadení.
Plnú verziu .mobile začne Sygic predávať budúci mesiac a do konca roku plánuje na trh umiestniť zhruba 900 licencií. V súčasnosti prebieha testovanie na 350 zariadeniach firmy Gotive a v niekoľkých systémových integrátoroch prevažne zo západnej Európy a balkánskych krajín. Vývoj softvéru bol financovaný zo súkromných zdrojov, ale v budúcnosti sa firma pokúsi podľa riaditeľa Michala Štencla získať investora.
Priemyselné handheldy
Ďalšia slovenská spoločnosť pôsobiaca v oblasti handheldov – Gotive – vyvíja, vyrába a predáva vreckové počítače určené pre pracovníkov v teréne. Jej produkty sú určené napríklad do oblasti logistiky, dopravy, mobilného predaja a servisných služieb.
„Ide o robustné priemyselné zariadenia, odolné proti nárazu, vlhkosti a prašnému prostrediu,“ dodáva marketingová manažérka firmy Anna Rosívalová. Konkurenciou Gotivu teda nie sú tradiční výrobcovia osobných digitálnych asistentov Palm či Sony, ale producenti priemyselných zariadení Psion Teklogix, Symbol a Intermec.
Konkurenčnou výhodou Gotivu je podľa A. Rosívalovej napríklad možnosť úpravy handheldov na zákazku aj pri menších sériách od dvesto kusov. „Väčšie etablované firmy neprejavujú dostatočnú flexibilitu prispôsobovať sa rôznym požiadavkám zákazníkov, ak nejde o mimoriadne veľké objednávky,“ dodáva.
Gotive spustil sériovú výrobu a predaj handeldov iba v druhom kvartáli tohto roku. Svoje produkty však už v rámci pilotných projektov nasadil napríklad v britskej dopravno-logistickej firme Kuehne & Nagel, u nemeckého výrobcu papiera Kappa RapidCorr a v tureckej dopravnej spoločnosti Ecol. Od uvedenia na trh predal Gotive niekoľko stoviek kusov terminálov H41.
Vývoj handheldu, ktorý trval približne dva roky a stál niekoľko desiatok miliónov korún, začala firma na základe požiadavky pilotného klienta z oblasti logistiky a následnom zhodnotení ďalšieho potenciálu produktu. Meno klienta predstavitelia Gotive nechcú zverejniť.
V závislosti od stavu a fázy projektu pracovalo na H41 nepretržite desať až tridsať ľudí. Vývoj financovala britská spoločnosť Gotive a investičný fond Slovak American Enterprise Fund. Biznis plán počíta s návratnosťou investícií v horizonte zhruba troch rokov.
Univerzálna platforma
Podobne ako Gotive, aj ETC vstúpila na trh vreckových počítačov iba pred niekoľkými mesiacmi a podľa P. Horu potenciálni odberatelia zatiaľ jej produkt hlavne testujú. „Je to vo fáze akéhosi oťukávania,“ hovorí.
Budúcnosti sa však neobáva. Väčšinu kapacít venuje ETC v súčasnosti na vývoj platformy pre mobilné zariadenia, v ktorej predstavitelia firmy vidia značný obchodný potenciál. „Očakávame ďalší rozvoj príležitostí, hlavne na nových trhoch v Ázii,“ dodáva optimisticky.
ETC sa venuje vývoju a výrobe meracích prístrojov a rôznych špeciálnych zariadení na zákazku. K handheldom sa firma dostala zhruba pred tromi rokmi prostredníctvom zákazky od Gotivu, pre ktorý vyvíjala kompletnú elektroniku a obslužný softvér mobilného zariadenia. „Pri vývoji sme narážali na to, že vývojové prostriedky boli drahé a zle dostupné a ich podpora od predajcov minimálna,“ spomína P. Hora.
Preto sa firma po dokončení zákazky pre Gotive pustila do vývoja základnej dosky, ktorá môže byť jadrom rôznych mobilných zariadení. Ide o univerzálnu platformu pre záujemcov o výrobu handheldov a tabletových počítačov na báze procesora Intel XScale. „Firma, ktorá nechce robiť celý vývoj, môže toto riešenie použiť vo vlastnej škatuli, prípadne ho ďalej upraviť,“ vysvetľuje P. Hora.
Exportná orientácia
Domáci trh je slovenským handheldovým firmám primalý. Visicom ho už obsadil a tento rok vstúpil do západnej Európy. Kým vlani zo zahraničia prišla len desatina tržieb, v tomto roku firma zatiaľ exportovala viac ako 70 percent produkcie.
Škatuľový softvér má podľa J. Šovčíka na lokálnom trhu limitovaný počet potenciálnych zákazníkov. „Samozrejme, ako prvý obsadíte domáci trh a v nasledujúcich rokoch, ak sa darí, rastie export,“ dodáva. K slovenským zákazníkom Visicomu patria napríklad Unilever Slovensko, Nestlé Slovensko, Kofola a St. Nicolaus – trade.
Zahraničné trhy sú prioritou aj pre ďalších hráčov, ktorí na rozdiel od Visicomu o Slovensko ani neprejavujú mimoriadny záujem. Aj keď podľa predstaviteľov spoločnosti Gotive je v súčasnosti automatizácia práce s dátami v mobilných aplikáciách aktuálna aj na Slovensku.
„Náš trh však nie je úplne zrelý a problémom je tiež finančná stránka takýchto investícií,“ hovorí A. Rosívalová. Preto Gotive predáva takmer sto percent produkcie v zahraničí, hlavne v krajinách Európskej únie.
Keďže zákazníkom ETC sú výrobcovia vreckových počítačov a na Slovensku sa tejto oblasti venuje iba Gotive, nie je prekvapením, že 90 percent tržieb firmy pochádza zo zahraničia. „Odberateľov priamo často nepoznáme, pretože väčšinu predaja realizujeme cez predajcov v jednotlivých krajinách na celom svete,“ vysvetľuje P. Hora.
Podľa neho ide o menšie aj väčšie firmy, ale aj školy a univerzity. V druhom polroku očakáva ETC nárast tržieb, pretože sa jej podarilo získať nových dílerov v Ázii a USA.
Prevencia proti rizikám
V handheldovom biznise, podobne ako pri každom podnikaní, existujú riziká, ktorým sa firmy snažia predchádzať. Predstavitelia Visicomu a Sygicu vidia ohrozenie napríklad v možnosti prevládnutia jedného z operačných systémov Symbian, Windows, Palm a Linux, ktoré v súčasnosti o mobilné zariadenia bojujú.
Príkladom môžu byť vreckové počítače Psion. Softvérové spoločnosti, ktoré vyvíjali aplikácie iba pre túto platformu, sa náhle dostali do veľkej nevýhody, keď Psion oznámil ukončenie vývoja nových typov zariadení.
Aby Visicom predišiel podobnému riziku, podporuje viacero softvérových platforiem, hoci to podľa J. Šovčíka „stojí nejaké peniaze“. Konkrétne ide o Windows Pocket PC, Palm OS a tradičný Windows pre desktopy používaný aj v notebookoch. „Časť nášho vývoja robíme aj pre Linux a zákazníkom dokonca ponúkame záruku prenositeľnosti na inú, nimi zvolenú softvérovú platformu,“ dodáva J. Šovčík.
Okrem rôznych operačných systémov podporuje Visicom aj niekoľko podnikových databáz - od Microsoftu, Oraclu a Sybasu. „Situácia, keď sa v mobilných zariadeniach presadí jedna platforma a jedna databáza, je, samozrejme, pre vývojové spoločnosti výhodná. Ale myslím, že zatiaľ je ešte skoro hovoriť, ako sa táto bitka skončí, a preto radšej podporujeme niekoľko platforiem,“ dodáva.
Podobne predstavitelia Sygicu vidia okrem rastúcej konkurencie riziká aj v neprestajnom boji medzi Microsoftom a konzorciom Symbianu. M. Štencl však verí, že ak aj napokon prevládne v mobilných zariadeniach jedna platforma, bude to Windows. Preto vyvíjajú aplikácie práve pre tento systém.
M. Štencl zároveň verí, že podnikanie Sygicu by mohol podporiť pokles komunikačných nákladov, ktoré sľubuje technológia bezdrôtových lokálnych sietí WLAN. Tá môže v husto osídlených oblastiach nahradiť mobilnú sieť GSM a poskytnúť vyššie prenosové rýchlosti za nižšiu cenu.
Sygic už v súčasnosti počíta s tým, že svoj komunikačný softvér v budúcnosti prispôsobí na prácu v lokálnych bezdrôtových sieťach. Podobne J. Šovčík je pri pohľade do budúcnosti skôr optimista. „Zlepšuje sa hardvér, znižujú sa ceny, vznikajú nové zaujímavé technológie a toto všetko zlepšuje prostredie na vývoj mobilných aplikácií,“ dodáva.
Foto – Miro Nôta, Gotive
