Manažérska legenda Jack Welch tvrdí, že stačí jeden dobrý nápad, aby človek až do smrti nemusel pracovať. Američanovi Jimmymu Walesovi dala jediná myšlienka robotu na celý život. Vymyslel Wikipediu, slobodnú encyklopédiu.
Koncom minulého roka evidovala internetová encyklopédia Wikipedia okolo dve a pol miliardy zobrazených stránok za mesiac. Kým v roku 2004 hľadalo informácie v doméne wikipedia.org okolo pol percenta používateľov internetu, vlani ich bolo štyrikrát viac. Počet návštev neustále rastie, užívateľov Wikipedie sú po svete desiatky miliónov.
Wikipedia je koncipovaná ako nákladovo veľmi úsporný projekt, no úspech sa predsa len odzrkadľuje aj v jej rozpočte. V roku 2003 jej stačilo 15-tisíc amerických dolárov, o rok neskôr už vyše 120-tisíc a vlani stálo udržiavanie obsahu a technológie 700-tisíc dolárov.
Sloboda je drahá vec, v tomto roku minie Wikipedia zrejme až niekoľko miliónov dolárov na ceste k vytvoreniu najväčšej svetovej encyklopédie. Internetová stránka wikipedia.org sa zatiaľ zanovito bráni reklame.
Žije z práce redaktorov dobrovoľníkov a z darov. Priemerná výška „sponzorského“ príspevku je dvadsať dolárov. Projekt spravuje nadácia Wikimedia a desiatky tisíc dobrovoľníkov, ktorí prispievajú časom a skúsenosťami do ich projektov, veria, že „vedomosti sú sila a musia zostať slobodné“.
Okolo Wikipedie však už údajne krúžia spoločnosti Google i Yahoo, ponúkajúce najmä technickú pomoc. O nezištnosti sa hovoriť nedá, je to boj s Microsoftom, ktorý prepojil vyhľadávač MSN s encyklopédiou Encarta.
Deň zdrodu
James Wales (40) rástol v Alabame a mal to šťastie, že jeho matka a stará matka viedli malú súkromnú školu, kde obsah vzdelávania bol omnoho voľnejší ako v obyčajných školách. Malý Jimmy bol neustále zahrabaný v encyklopédiách.
Vyštudoval financie, v Chicagu pracoval na finančnom trhu a na obchodovaní s futuritami (termínovými kontraktmi) si rýchlo zarobil toľko, že seba a svoju rodinu „zabezpečil až do smrti“.A tak sa dal na vlastný biznis na internete.
|
Okolo slobodnej encyklopédie Wikipedia, ktorú vymyslel a zrealizoval James Wales, už dnes krúžia spoločnosti Google i Yahoo. |
Celkom na začiatku uvažoval o inom projekte. Vymyslel sedemstupňový systém editovania, do ktorého vstupovali len odborníci, podobne ako pri vzniku „papierových“ encyklopédií.
Vznikla Nupedia, ktorá možno mala ambíciu súperiť s rešpektovanou Britannikou. „Po osemnástich mesiacoch a štvrť milióne minutých dolárov sme mali dvanásť hesiel,“ priznal neskôr J. Wales.
Kľúčovým okamihom sa stal deň, keď sa James dozvedel o softvéri Wiki. Ward Cunningham vymyslel program, ktorý aj človeku neznalému akéhokoľvek programovacieho jazyka dovolil umiestniť na web vlastný text.
Meno dostal podľa autobusov Wiki-Wiki na letisku v havajskom Honolulu. V jazyku pôvodných obyvateľov súostrovia znamená wiki rýchly, čulý.
W. Cunningham ponúkol program zadarmo a presne 15. januára 2001 sa začali dejiny Wikipedie. Za mesiac mala dvesto hesiel, po roku ich bolo 18-tisíc.
Súboje s pravdou
Odporcovia Wikipedie si dlho vystačili s pochybnosťami. Čo už len to môže byť za encyklopédiu, ktorá vzniká samospádom. Zdrojom chýb a nepresností mala byť skutočnosť, že v podstate ktokoľvek môže voľne formulovať obsah hesiel.
Predsudok sa rozplynul, keď americký vedecký časopis Nature uverejnil výsledky testu. Redakcia oslovila renomovaných odborníkov a požiadala ich o kontrolu 42 hesiel v Britannike a Wikipedii.
Posudzovali heslá o Archimedovom zákone, klonovanej ovci Dolly, elektrickým poľom riadených tranzistoroch alebo o Kreutzfeldovej-Jacobsonovej chorobe. Podstatné chyby našli recenzenti v štyroch heslách, ale oproti očakávaniu rovnako, a to po štyroch, v oboch dielach.
- Otvorená encyklopédia
Wikipedia je medzinárodná internetová encyklopédia s otvoreným obsahom, ktorý tvoria dobrovoľní prispievatelia z celého sveta. Encyklopédia existuje v takmer dvoch stovkách jazykových verziách vrátane slovenčiny. Vznikla 15. januára 2001 a každý deň „odpovie“ na zhruba 60 miliónov otázok. Súčasná Wikipedia obsahuje vyše troch miliónov hesiel vo viac ako stovke jazykových edíciách. Encyklopédia reaguje okamžite. Heslo o hurikáne Katrina, ktorý vlani sužoval oblasť Mexického zálivu a zničil New Orleans, vzniklo skôr, ako ustal vietor. O Wikipediu sa stará vyše 750-tisíc registrovaných používateľov. Editorov a redaktorov je okolo 4 500.
Na menšie chyby prehrala Wikipedia 162 ku 123, čo je pre Britanniku neveľmi lichotivý výsledok, keďže sa považuje za etalón kvality. Šéfredaktor encyklopédie Britannica Dale Hoiberg si potom v denníku Guardian aspoň zalamentoval: „Ľudia do Wikipedie píšu len o tom, čo ich zaujíma. Niektoré vedecké témy potom nie sú zmapované. Heslo o hurikáne Frances je päťkrát dlhšie ako text o čínskom umení, britský premiér Tony Blair dostal len toľko miesta, koľko stupídny televízny seriál.“
Je to naozaj tak, ľuďom sa nedá nadiktovať, čo ich má zaujímať. Je však dobré, že im to Britannica občas pripomenie.
Netradiční súperiNa encyklopedickom trhu sú teraz traja králi. Silu myšlienky Wikipedie dokumentuje skutočnosť, že za päť rokov dosiahla prakticky to isté, čo encyklopédia Britannica za viac ako dvesto rokov.
Wikipedia konkuruje Britannike a Encarte nielen obsahom, ale aj cenou. V tomto prípade sa dá hovoriť o „necene“.
Wikipedia je zadarmo, za Britanniku i Encartu sa platí. Knižné vydanie Britanniky stojí od tisíc do dvetisíc dolárov. Prvý raz vyšla v rokoch 1768 – 1771.
Pred nástupom počítačov generovala Britannica tržby okolo 650 miliónov amerických dolárov ročne. V roku 1996 je zachránil pred krachom švajčiarsky finančník Jacob Safra, pravdepodobne len z nostalgie.
V roku 1993 prišla na trh Encarta. Spoločnosť Microsoft kúpila práva od Funk and Wagnalls Encyclopedie a postupne získavala heslá z ďalších encyklopédií. V roku 2005 mala Encarta 68-tisíc záznamov, prístup na internetovú verziu stojí okolo päť dolárov na mesiac. Za internetovú verziu encyklopédie Britannica sa platí dvanásť dolárov za mesiac, čo je presne o dvanásť dolárov viac, ako stojí Wikipedia...
Microsoft sa vlani rozhodol pre použitie podobného systému ako Wiki. Čitatelia Encarty môžu tvoriť heslá, ktoré po redakcii zaradia do databázy. Je to však len repríza prevratného nápadu J. Walesa. Kritici pochybujú o tom, že ľudia budú zadarmo tvoriť obsah, ktorý potom Microsoft bude predávať.
Proti logike biznisu
Každý iný internetový projekt, ktorý by mesačne zobrazoval dve a pol miliardy stránok, by sa stal miláčikom Wall Street. Burziáni by sa s cenou akcií maznali ako s najmilším dieťaťom.
Wikipedia chce ostať dobrým tovarom zadarmo. Ekonomická teória tvrdí, že nič na svete nie je zadarmo, nepresviedča nás však o tom, že protihodnotou musia byť vždy iba peniaze. V tomto prípade je protihodnotou sloboda.
- Copy & paste nie je vždy krádež
Wikipedia sa stala zdrojom, poznatky z nej používajú študenti, novinári, učitelia, ba aj vedci. Encyklopédia je voľne prístupná, autorské práva sú však chránené, hoci vo „voľnejšom“ režime ako napríklad knihy. Texty vo Wikipedii sú licencované ako GNU Free Documentation License (GFDL). To znamená, že obsah encyklopédie možno kopírovať, modifikovať a šíriť pod podmienkou, že aj nová verzia je rovnako prístupná a uvádza autorov použitého článku Wikipedie.
Požiadavku na uvedenie autora spĺňa na internete priamy link späť na článok. Licencia, ktorou Wikipedia chráni práva autorov, vylučuje komerčné využitie článkov z encyklopédie. Pre ostatné spôsoby použitia sa dá vystačiť aj so základnými pravidlami slušnosti, čo znamená, že autori uvádzajú Wikipediu ako zdroj informácie.
Dodržiavaním autorských práv sú viazaní aj prispievatelia do Wikipedie. Predpokladá sa, že uverejnia len vlastné články, prípadne texty, na publikovanie ktorých majú súhlas. Ak sa však predsa len stane, že niekto sa cíti poškodený a dokáže, že je vlastníkom práv na text uverejnený bez súhlasu, existuje procedúra, ktorou sa chráni pred plagiátorstvom. Viacnásobné porušenie pravidiel ústi pre „hriešnika“ do obmedzenia práva editovať články vo Wikipedii.
Foto - Internet
