Každý štvrtý z vyše 350 oslovených vysokoškolákov či absolventov vo Veľkej Británii agentúre FreshMinds priznal, že sa pri písaní prác do školy dopúšťa plagiátorstva. Dôvod? Odpisovanie najmä z internetu zjednodušuje život a šetrí čas.
Menší rozsah takéhoto druhu podvodu sa objavuje na školách, ktoré majú etické kódexy alebo pravidlá čestného správania.
Odhaľovanie podvodníkov zatiaľ veľké úspechy neslávi. Podľa prieskumu FreshMinds z júna tohto roka v Británii zistia iba tri percentá prípadov. Annabel Kilner z FreshMinds tvrdí, že výsledky z Británie pripomínajú prax v USA a Kanade. „Študenti sú vo všeobecnosti o spôsoboch prevencie plagiátorstva vo svojich školách dobre informovaní. Spochybňujú však ich účinnosť,“ hovorí A. Kilner.
Po zverejnení výsledkov si už 250 britských univerzít a iných vzdelávacích inštitúcií zakúpilo softvér na odhaľovanie plagiátov. Ten pracuje až s piatimi miliardami internetových stránok. Program zvýrazní materiál, ktorý študent odkopíroval z internetu, a presne identifikuje zhodné pasáže aj ich pôvodný zdroj.
A čo Slováci?
Hoci žiaden hodnoverný prieskum o rozsahu plagiátorstva na slovenských univerzitách neexistuje, jeho rozsah zrejme nebude nižší ako v zahraničí. „Je to aktuálny problém, no o jeho rozsahu si môžeme urobiť iba nepresnú predstavu,“ hovorí rektor Prešovskej univerzity František Mihina.
Presnejšej analýze podľa neho bráni to, že odhaľovanie takýchto prípadov je náhodné a predstavuje „len menšiu časť skutočne zneužitých použití internetu“. O náhodnosti hovoria aj iné školy. „Nemáme prehľad. Pokiaľ sa niečo zachytí, vedúci prác už v zárodku odpisovanie eliminujú,“ zdôrazňuje rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre Imrich Okenka.
Slovenskí študenti sa zatiaľ využívania softvéru obávať veľmi nemusia. Na odhalenie plagiátorstva v písomných prácach ho na Slovensku využíva iba súkromná Vysoká škola manažmentu v Trenčíne. Ostatné vysoké školy, ktoré TRENDU odpovedali, takýto softvér nemajú. „Hlavný problém je v tom, že študenti píšu v slovenčine. Softvér pre slovenský jazyk však neexistuje,” vysvetľuje prodekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU) Mária Bieliková.
Trh pre špecializovaný softvér by bol na Slovensku pomerne malý, podľa M. Bielikovej je tiež oveľa zložitejšie vytvoriť softvér na kontrolu plagiarizmu v slovenčine pre jej komplikovanejšiu gramatickú štruktúru. Navyše aj jazykový korpus, ktorý by bol na tvorbu podobného softvéru potrebný, je zatiaľ len v experimentálnej podobe a stále sa buduje. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra spustil tvorbu elektronickej podoby korpusu len v roku 2002.
Ak by aj školy podobný softvér ako v Británii mali, nevyriešia tým všetko. Slovenských textov totiž nie je v internete toľko ako napríklad anglických. A ak študent text preloží, hoci aj doslovne, je to softvérom prakticky nezistiteľné. „V Británii použitý vyhľadávací softvér je zaujímavý, odhalí však iba menej vyspelých plagiátorov, ktorí kopírujú celé časti textov a ani sa nenamáhajú zmeniť slovosled,“ tvrdí v stanovisku pre TREND prorektor Žilinskej univerzity pre vzdelávanie Michal Pokorný.
Na druhej strane, zlý doslovný preklad z iného jazyka pozorný učiteľ odhalí, nazdáva sa M. Bieliková. Potom by však musel na dokázanie plagiátorstva nájsť pôvodný text, čo je takmer nereálne. „Preto takéto zistenie zohľadním v známke,“ tvrdí M. Bieliková.
Na ŽU sú k softvéru skeptickí: „Asi ťažko odhalí plagiátorstvo myšlienok, prípadne riešení problémov. Ten istý obsah môže byť totiž ľahko podaný v inej forme.“ Na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách väčšina záverečných prác najmä z technických a technologických oblastí nie je plnotextovo elektronicky zverejňovaná. Preto ani vyhľadávacie programy nemôžu podchytiť celé spektrum podkladov, dodáva M. Pokorný.
Jedného vyhodili
V porovnaní s ostatnými slovenskými univerzitami má trenčianska vysoká školu výhodu. Vyučuje sa na nej v angličtine, softvér teda môže využiť v plnej miere. „Preto bol pre nás priam nevyhnutnosťou,” komentuje člen správnej rady školy Branislav Zlocha.
Škola sa k softvéru dostala vďaka svojej materskej City University Bellevue v USA, od ktorej prebrala aj etické akademické štandardy vrátane hodnotenia a represie proti plagiátorstvu. Najprv používala sofvért Plagiserve.com, pred vyše rokom ho vymenila za modernejší TurnItIn.Com. Systém funguje tak, že študenti odovzdávajú každú písomnú prácu elektronicky na centrálny server, odkiaľ ich softvér filtruje.
Škola má špeciálny výbor na posudzovanie akademickej etiky, ktorý rieši aj podozrenia z plagiátorstva. Od roku 2003 do konca zimného trimestra tohto roka sa výbor zaoberal vyše 120 prípadmi, z toho sa viac ako polovica týkala nedovoleného odpisovania. Za toto obdobie škola vylúčila jedného študenta.
Každý študent podozrivý z plagiátorstva musí pred výborom zdôvodniť svoje konanie. „Snažia sa vyhovárať, že okopírovali časť textu len do úvodu alebo sa pomýlili pri citovaní,“ približuje B. Zlocha.
Počet plagiátorov podľa neho postupne klesá: „Keď sme softvér zaviedli, po škole sa to rýchlo rozkríklo, malo to preventívny účinok.“ Tresty za odhalené plagiátorstvo sú odstupňované od napomenutia, cez opätovné napísanie práce, opakovanie predmetu až po podmienečné či nepodmienečné vylúčenie zo štúdia. Ak študent predmet opakuje, musí si ho zaplatiť nanovo.
Na slovenských univerzitách počítače študentom viac pomáhajú, ako by ich usvedčovali. Počítačovo spracované ťaháky či referáty sa dajú stiahnuť z internetu či odkopírovať od spolužiakov. Odpadá tak aj, hoci kontroverzná, vzdelávacia funkcia vlastných ťahákov. „Kým si žiaci písali ťaháky vlastnoručne, aspoň sa pri ich tvorbe niečo naučili. To pri tých počítačových už neplatí,“ myslí si M. Bieliková.
Aj pre programátorov
Okrem Trenčína začína s pomocou softvéru proti plagiátorom bojovať aj STU. Nie však pri odhaľovaní podvodov v písomných prácach, ale pri programovaní. Paradoxne - vypracovali ho sami študenti fakulty. „Hlavným výstupom práce našich študentov sú počítačové programy. Pred rokom sme spustili softvér na odhalenie plagiátorstva pri ich tvorbe. Zatiaľ to je však len experimentálne, keďže nemáme zavedený informačný systém fakulty ani školy,” vysvetľuje M. Bieliková. Do dvoch rokov by sa mala spustiť prevádzka softvéru aspoň pre jeden kompletný predmet.
Softvér zisťuje podobnosť v štýle programovania pri programovacích jazykoch Pascal a C. Študentom na oklamanie nestačí okopírovať iný program a zmeniť názvy premenných. Softvér totiž vylúči všetky náhodné prvky a porovnáva len kostru programu. M. Bieliková dodáva, že síce dokáže určiť mieru podobnosti oboch programov, konečná kontrola podobnosti a prípadné posúdenie, či ide o plagiát alebo nie, však ostáva na vyučujúcom.
Aj nevedome
M. Bieliková si myslí, že plagiátorov niekedy robí aj nevedomosť o tom, ako narábať so zdrojmi a ako ich správne citovať. Študenti často nevedia, pri akých informáciách sa majú odvolávať na ich autora a kedy nie. Študenti mnoho citácií považujú za chybu, preto sa k citovaným, parafrázovaným či zosumarizovaným cudzím textom radšej nepriznávajú. Riaditeľ odboru vysokoškolského vzdelávania na ministerstve školstva Peter Plavčan však zdôrazňuje, že veľa citácií nie je na škodu.
Rozsah neúmyselného plagiátorstva preto možno podľa vysokých škôl znížiť lepším informovaním o citovaní. S úmyselným podvádzaním sa už bojuje ťažšie. „Všetko závisí od kultúry na danom pracovisku aj od ochoty učiteľov hlásiť takéto prípady,“ uvažuje M. Bieliková. Z vlastnej skúsenosti hovorí, že učitelia málokedy disciplinárnym komisiám v školách oznamujú podozrenia z plagiátorstva. Na STU to je pár prípadov za semester.
Navyše, keď sú školy z veľkej miery financované podľa počtu študentov, ochota vylučovať zo štúdia je nízka: „Škola sa snaží udržať si každého študenta, lebo jej prináša peniaze. Za plagiátorstvo, hoci dokázané, ho preto tak ľahko nevyhodí.“ Nespomína si, že by na STU niekedy vylúčili študenta pre plagiátorstvo. Vylúčenie pritom prichádza po tom, keď zlyhá prvé napomenutie v podobe podmienečného vylúčenia. Podľa prodekanky to však nie je len problém Slovenska.
Namiesto softvéru pedagógoviaSlovenské školy sa pri odhaľovaní plagiátorov teda spoliehajú na pedagógov, ktorí by mali vedieť odhaliť, či je práca študenta naozaj jeho. „Najmä bakalárske, diplomové aj doktorandské práce nemôžu byť iba kompiláciami. Musia na to dbať učitelia a odborníci, ktorí ich posudzujú. Problematika je vo väčšine prípadov dostatočne úzka na to, aby pedagógovia vedeli posúdiť vlastný prínos autora,“ tvrdí M. Pokorný zo Žilinskej univerzity.
„Jednoducho platí autorský zákon a je v kompetencii každého vyučujúceho, aby takéto nežiaduce praktiky odhaľoval,“ zdôrazňuje zase dekan Filozofickej fakulty na Katolíckej univerzite v Ružomberku Imrich Vaško. V prípade kvalitných článkov to je reálne, keďže každý pedagóg by ich mal priebežne študovať a čítať. Prehľad o všetkom relevantnom v internete však môže mať len veľmi ťažko. To isté platí pri rozoznávaní typickej štylizácie jednotlivých študentov. Pedagóg môže rozpoznať charakteristický štýl svojich poslucháčov, ale čím ich má viac, tým je to náročnejšie.
Na SPU v Nitre prístup „plagiátorstvo kontroluje pedagóg“ zlyhal. Na zlodeja obsahu upozornila až interná doktorandka, ktorej dizertačnú prácu opísal iný externý doktorand. „Bola to vina školiteľa, odvtedy mu doktorandov neprideľujeme,” hovorí I. Okenka. Rektor tvrdí, že dekani v škole odmietli návrh, aby sa doktorandské dizertačné práce v plnom znení zverejňovali v internete. „Chceli sme tak dosiahnuť aj väčšiu spoločenskú a odbornú kontrolu prác a uľahčiť odhaľovanie plagiátorstva. No malo to aj svoju slabú stránku – plagiátorstvo by sa tým podstatne zjednodušilo,“ opisuje I. Okenka.
Nielen študenti
Prešovský rektor F. Mihina upozorňuje, že na Slovensku nie je plagiátorstvo rozšírené len medzi študentmi: „Nekorektné využívanie elektronických kanálov sa pravdepodobne deje aj zo strany niektorých vysokoškolských učiteľov.“ Martin Bruncko, ktorý vyštudoval americký Stanford i Harvard a prednášal aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave, tieto slová potvrdzuje: „Keď som sa jedného kolegu v Bratislave opýtal na prístup k plagiátorstvu, odpovedal mi, že slovenskí vysokoškolskí profesori občas zvyknú vo svojich prácach odpisovať z prác svojich študentov. Táto odpoveď nepotrebuje ďalší komentár.“
M. Bruncko tvrdí, že plagiátorstvo sa v USA považuje za najťažší akademický zločin. V kvalitných a prestížnych školách sa podľa neho nikto podvádzať a odpisovať ani neodváži – či už profesor alebo študent. „Ak áno, dobrí profesori majú prehľad a vedia odhaliť, keď študent alebo ich kolega »ukradol« cudzí text alebo myšlienku.“
M. Bruncko hovorí, že na Harvarde ich profesori opakovane bombardovali informáciami o tom, ako pracovať so zdrojmi a neplagiarizovať, rovnako ako o možných následkoch. To už poznal príbeh zo Stanfordu, kde jedného študenta profesor usvedčil z plagiátorstva. Dotyčný študent sa rozhodol radšej dobrovoľne na čas odísť zo školy, než čeliť vyšetrovaniu akademického senátu o možnom definitívnom vyhodení z univerzity. „Na Slovensku sa však plagiátorstvo ticho toleruje, čo má potom vplyv aj na kvalitu vedomostí absolventov,“ dodáva M. Bruncko.
- Začali to odpisujúci novinári
Keď reportér rešpektovaného amerického denníka The New York Times Jayson Blair vlani priznal, že si niekoľko desiatok svojich článkov vymyslel alebo odpísal z iných zdrojov bez ich citovania, The New York Times i ďalšie veľké denníky spustili „lov na Blairov“. Spomínaná TurnItIn.Com aj ostatní začali okamžite ponúkať novinám svoje služby. Popri sesterskej iThenticate, ktorá je verziou TurnItIn šitou pre noviny, je to napríklad internetová služba MyDropBox či voľne šíriteľný porovnávací program Wcopyfind (plagiarism.phys.virginia.edu/Wsoftware.html).
Každá zo služieb porovnáva zadaný text so stovkami miliónov iných textov dostupných v internete a vypíše percento zhody s danými textami. Zhodné časti farebne vyznačí. Navyše dá editorovi možnosť porovnať zadaný text s podobnými nájdenými textami. Môže tak posúdiť, či ide naozaj o ukradnutý a prispôsobený článok alebo či počítač našiel len náhodnú podobu medzi oboma textami. iThenticate aj MyDropBox už má niekoľko desiatok klientov z radov novinových nakladateľstiev, ich mená však prezradiť nechcú. Poplatky za iThenticate sú vecou dohody medzi novinami a firmou iParadigms, ktorá službu prevádzkuje. Pohybujú sa na úrovni ročného paušálu 1 000 USD (32-tisíc Sk) a sumou 5 až 10 USD (160 až 320 Sk) za každých skontrolovaných 500 slov textu. MyDropBox pracuje len s paušálnym poplatkom, a to päť- až 15-tisíc USD ročne (160- až 480-tisíc korún). Podľa zakladateľa iParadigms Johna Barrieho bude jeho produkt „za pár rokov v novinách rovnakou rutinnou záležitosťou, ako je v súčasnosti kontrola pravopisu“, tvrdí pre American Journalism Review.
