Najvyšší z troch pilierov má dĺžku jedného svetelného roka, čo je štvrtina vzdialenosti od nášho Slnka k najbližšej hviezde. Tieto obrovské piliere z plynu a prachu však už dávno zanikli. Rozmetal ich výbuch blízkej supernovy.
Keď v roku 1995 uverejnil istý francúzsky časopis na svojej titulnej strane fotografie Orlej hmloviny (M 16 v súhvezdí Hada), fascinovali aj mladého stredoškoláka Nicolasa Flageya.
„Inšpirovali ma, aby som sa stal astronómom,“ spomína N. Flagey. V súčasnosti v rámci doktorandského štúdia pol roka pôsobí v kalifornskom Spitzer Science Center. Vedecké pracovisko riadi výskum cez Spitzerov vesmírny teleskop, ktorý snímkuje vesmír v infračervenom spektre.
Prekvapujúci objav
|
Zaoblené konce výbežkov z pilierov astronómovia nazývajú „hviezdne vajcia“, v ktorých sú zárodky nových hviezd. |
„Bol som nadšený, že namierime ďalekohľad aj na Orliu hmlovinu,“ hovorí N. Flagey. Ešte väčšie prekvapenie však zažil, keď analyzoval výsledky pozorovaní. Spolu so svojím tímom dospel k záveru, že táto famózna hmlovina neexistuje už niekoľko tisíc rokov!
Svoj názov dostala hmlovina vďaka tomu, že z diaľky pripomína letiaceho orla. V jej dutine sa nachádzajú vysoké piliere prachu a plynu. Tvoria sa v nich nové hviezdy i celé hviezdokopy. Tri slávne stĺpy zo snímky Hubblovho teleskopu preto dostali názov Piliere stvorenia.
Astronómovia už dávnejšie tušili, že v tejto hviezdnej pôrodnici sa čosi deje. Vedeli, že pri trojici pilierov je najmenej dvadsať obrovských hviezd, ktoré môžu kedykoľvek explodovať ako supernovy.
Výbuch supernovy
Prvé problémy naznačila dnes už nefunkčná európska sonda ISO, keď upozornila na oblak horúceho prachu v tesnej blízkosti pilierov. A Spitzerov teleskop vďaka lepším rozlišovacím schopnostiam potvrdil, že oblak je rozžeravený výbuchom blízkej supernovy.
„V pilieroch je len málo oblastí dostatočne hustých, aby rázovú vlnu z explózie prežili. Všetky ostatné časti sa rozdrobia,“ tvrdí N. Flagey. Piliere stvorenia sa po výbuchu supernovy zrútili pred šesťtisíc rokmi.
Keďže hmlovina je od slnečnej sústavy vzdialená sedemtisíc svetelných rokov, potrvá najmenej tisíc rokov, kým ich zánik uvidia na vlastné oči naši potomkovia. Na oblohe teda pozorujeme len akýsi prízrak objektov, ktoré už v reálnom svete neexistujú.
Foto – NASA
