Domestikácia dobytka má korene v časoch pred 12-tísic rokmi. Genetické analýzy súčasných plemien naznačujú, že existovali tri centrá v rôznych kútoch sveta: takzvaný Úrodný polmesiac (územie zahŕňajúce Mezopotámiu, severnú Arábiu, Levantu, južnú Anatóliu a Egypt), ďalej nížinu rieky Indus a severovýchodnú Afriku.
Začiatky chovu dobytka sa celkom isto spájali s rituálmi, pretože pre mnohé praveké národy bol býk kultovým zvieraťom. Korene tohto kultu siahajú až k pravekým lovcom. Maľby vo francúzskych a španielskych jaskyniach inšpirované „býčím kultom“ sú prvými umeleckými dielami v ľudskej histórii.
Ak pravekí maliari býka naozaj uctievali, išlo o býkov divého tura. Bol predovšetkým predmetom lovu. Ako zdroj mäsa evidentne slúžil aj prvý chovaný dobytok. Jasne to dokazujú stopy po ostrí nožov na kostiach dobytka, nájdených v pravekých sídliskách.
Laktóza a laktáza
Kedy začali ľudia piť mlieko? Odpoveď na túto otázku hľadal Mark Thomas z University College London, keď so svojimi kolegami skúmal sekvencie DNA z európskych neolitických kostier. Dospel k záveru, že ešte v čase 5800 až 5000 rokov pred naším letopočtom ranní poľnohospodári z rôznych miest v severnej, strednej a južnej Európe kravské mlieko nepili. Nevedeli ho stráviť.
Môže za to laktóza. Tento mliečny cukor obsahuje materské mlieko všetkých cicavcov, ktorým samice kŕmia svoje mláďatá. Laktóza predstavuje dve až osem percent rozpustených látok v mlieku. Ľudia ju dokážu tráviť iba v ranom detstve a po dosiahnutí druhého až piateho roku túto schopnosť stratí väčšina obyvateľov planéty.
Príčinou je mechanizmus tvorby laktázy, šikovného enzýmu z rodiny beta-galaktosidáz, ktorý dokáže hydrolyzovať mliečny cukor na jednoduché stráviteľné cukry.
Po piatom roku väčšine ľudí prestane gén na tvorbu laktázy pracovať. Kto pije čerstvé mlieko bez tohto enzýmu, dopadne zvyčajne dosť zle – opuchne, bude ho bolieť brucho a skončí s nevoľnosťou a hnačkou. Organizmus mliečny cukor nestrávi a ten sa stane potravou pre prirodzené črevné baktérie. Pri jeho spracovaní vznikajú rôzne látky a plyn, ktoré dráždia črevo.
Rýchla genetická vlna
V niektorých ľudských populáciách však došlo počas evolúcie k zaujímavej zmene, vďaka ktorej si môžu aj dospelí ľudia vychutnávať mlieko chovaných zvierat. Týka sa to ľudí pôvodom z Európy, Blízkeho východu, Indie a východoafrických Masajov.
M. Thomas považuje schopnosť stráviť mlieko v dospelom veku za najdôležitejšiu vlastnosť, akú evolúcia vytvorila v Európe. A keďže to dokáže väčšina obyvateľov kontinentu, musela sa táto genetická vloha šíriť veľmi rýchlo a účinne. Okrem silného prirodzeného výberu tomu zrejme pomohol aj fakt, že vznik tejto schopnosti nebol príliš zložitý. Laktáza už v ľudskom genóme bola, stačilo len zrušiť jej časové obmedzenie.
V Európe sú na tom najlepšie národy na severe (Škandinávia, Poľsko či Nemecko) a čím viac na juh, schopnosť tráviť laktózu sa znižuje. Odhaduje sa, že pitie mlieka robí problémy 30 až 50 miliónom obyvateľov kontinentu.
V budúcnosti sa isto bude neznášanlivosť laktózy liečiť génovou manipuláciou. Dnes však nezostáva nič iné, len vyškrtnúť mlieko z jedálneho lístka, experimentovať s mliekami rastlinného pôvodu alebo užívať laktázu v pilulkách. Ak otehotnie žena neznášajúca laktózu, má 44-percentnú šancu, že počas tehotenstva začne laktózu tráviť.
Všetko bolo inak
Zatiaľ nie je celkom jasné, prečo prví európski poľnohospodári považovali za výhodné piť okrem vody aj mlieko zvierat. Pravdepodobne ho považovali za spoľahlivý zdroj tekutín, pričom mlieko má veľmi dobrú výživnú hodnotu a na rozdiel od bežne dostupnej vody je bez choroboplodných parazitov.
Pôvodne sme si mysleli, že odolnosť proti mlieku vznikla u ľudí náhodne ešte predtým, ako sa začali živiť poľnohospodárstvom, a vlastne umožnila chov dobytka. Podľa všetkého to bolo inak. Ľudia chovali dobytok oveľa skôr, ako mohli bežne piť jeho mlieko. Schopnosť stráviť laktózu aj v dospelosti tak vznikla najskôr ako dôsledok dlhodobého kontaktu poľnohospodárskych spoločenstiev s mliekom.
Foto – Profimedia.cz
