Možnosť surfovať po internete bez stresu z ubúdajúceho balíka predplatených dát je jedna z veľkých vízií telekomunikačného biznisu. Kým na pevných linkách sa už myšlienka takzvaného flat-ratu stala prakticky štandardom (s pár výnimkami, ako sú najnižšie telekomovské internety na Magiu a na optike), v mobilnej oblasti sa stále ešte hľadá. Svedčí o tom aj najnovší pokus Orangeu, ktorý je súčasťou aktuálnej prestavby jeho produktového portfólia.
Regres na EDGE
Neobmedzený mobilný internet je podľa Orangeu taký, ktorý ide plnou parou - v 3G sieti od 3,6 do 14,4 megabitu za sekundu - len do vyčerpania predplateného objemu dát a potom sa prenosová rýchlosť výrazne zníži. Výrazne - až tak, že nálada používateľa po takomto zážitku zo surfovania nemôže neklesnúť pod bod mrazu.
Podľa orientačného prepočtu kapacita pripojenia spadne 50- až 100-násobne. Z niekoľkých megabitov za sekundu, ktoré sa podľa testov reálne poskytuje 3G, až na zhruba 64 kbit/s, čo je podľa Orangeu úroveň „skutočnej prenosovej rýchlosti technológie EDGE“.
Rýchlosť EDGE je v súčasnosti - vzhľadom na multimediálny charakter webu - zastaraná. Jedinou výnimkou je azda iba jej použitie v mobiloch a aj to iba tých, ktoré sa dokážu pripojiť aj na (podstatne rýchlejšiu) WiFi sieť. Z tohto pohľadu dáva zmysel neobmedzený internet z ponuky tretieho operátora - aj keď v prípade O2 ide skôr o to, že nemá 3G sieť. Ale Orange predáva svoj Mobilný Orange Internet (MOI) a Internet na doma ako primárne pripojenie pre stolné osobné počítače a notebooky (na internet v mobile má Orange World).
Na druhej strane, koncept neobmedzeného internetu založeného na EDGE-ovom regrese nemusí byť neúspešný. Orange ho od februára tohto roka implicitne (nie ako voľbu) používa pri produktoch Internet na doma, na ktoré - ako uvádza - koncom augusta registroval 40-tisíc zákazníkov. Naproti tomu, podstatne dlhšie predávaný MOI s dátovými limitmi mal zhruba 150-tisíc abonentov. Pravda, ťažko usúdiť, čo bolo pre predaj Internet na doma podstatnejšie: či EDGE-ová neobmedzenosť alebo napríklad dotované zariadenie Flybox, umožňujúce bezdrôtovo pripojiť viac počítačov na jednu SIM kartu.
Pre úplnosť, zákazník s MOI si za neobmedzenú vymoženosť, marketingovo predanú ako „garantovaná výška faktúry“, musí priplatiť. Pri variantoch Mini+ a Klasik+ sa tak dostáva na úroveň mesačného poplatku sesterského Internetu na doma, v prípade top variantu Premium+ dokonca ešte o euro vyššie.
O dôvodoch, prečo Orange nechce zaviesť skutočne neobmedzený mobilný broadband, aj bez čudných FUP, sa dá polemizovať. Nateraz sa uspokojme s tvrdením operátora, že mu ide o zodpovednosť k zákazníkom: aby prípadné (očakávané?) nárasty prevádzky nepoložili sieť na kolená.
Vyrovnať prevádzku
Atribúty neobmedzeného surfovania nesie aj ďalšia orangeovská novinka, Voľné hodiny, respektíve Happy Hours, počas ktorých sa netočí počítadlo prenesených dát. Je to zaujímavý experiment - tak z pohľadu marketingu operátora ako aj oddelenia pre správu siete.
Zástupca obchodnej riaditeľky Orangeu Radoslav Barka vraví, že tri časové intervaly (Noc 0:00-5:00, Ráno 6:00-9:00 a Obed 11:00-12:00) nie sú z tých, ktoré by patrili k najvyťaženejším. Skôr naopak, prevádzka je počas nich nižšia ako inokedy. Aj preto si Orange môže dovoliť tvrdiť, že „zákazník ani pri masívnejšom využití tejto služby nepocíti zhoršenie kvality pripojenia“. Navyše - aby sme sa dostali k aspektu oddelenia pre správu siete - happy hours môžu podľa R. Barku viesť k vyrovnaniu prevádzky. Čiže k nižšej záťaži siete a nižším nákladom.
A aby sa to predsa len nezvrhlo, Orange na voľné hodiny nasadil vcelku komplexnú a komplikovanú obchodnú politiku. V rámci mesačného paušálu majú voľné hodiny zadarmo len existujúci klienti a zákazníci, ktorí sa rozhodnú pre ponuku bez dotovaného zariadenia a 12-mesačnú viazanosť. A aj to nie všetci, ale iba zákazníci s variantom Klasik+ (vybrať si môžu jeden interval) a Premium+ (2 intervaly). Noví klienti s týmito variantmi si musia doplatiť (2,90 € mesačne). No a úplne mimo hry sú klienti s variantmi Mini+ a Štart.
Foto na titulke - Flickr.com
