Poznáme to: ľudia a objekty sú v pohybe a odrazu sa stopnutím kamery všetko zastaví, aktéri zamrznú v prázdnote. Čosi podobné platí o pilotovanom výskume telies slnečnej sústavy. Napriek čulej prevádzke na nízku orbitu okolo Zeme zamrzol.
Štyridsiate výročie vstupu človeka na prvé prirodzené mimozemské teleso vyzýva k zamysleniu. Astronaut z misie Apolla 11 Neil Armstrong 20. júla 1969 predtým, ako položil nohu na povrch Mesiaca, povedal: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo!“
Rozlúčka nadlho
Sotva niekto pri tejto slávnej vete čakal, že projekt Apollo sa predčasne skončí o tri a pol roka. Po štyroch desaťročiach existujú v zásade iba plány, ako naň nadviazať. A pre let na ďalšie teleso slnečnej sústavy – z viacerých dôvodov sa ponúka Mars – nemáme ani jasne určené termíny a financovanie.
Hoci Mars môže predbehnúť vynútená výprava pri núdzovom riešení problému s potenciálne nebezpečnou planétkou či jadrom kométy, podobne ako v hollywoodskom trháku Armageddon s Bruceom Willisom.
Lunárna bilancia
V pozadí projektu Apollo bol šok v USA spôsobený vypustením sovietskeho Sputnika 1 ako prvého umelého satelitu Zeme a potom letom Jurija Gagarina. Zavážilo aj nadšenie kennedyovskej éry, hoci o Apolle sa uvažovalo už v závere administratívy Dwighta Eisenhowera. Gagarinov let zafungoval ako spúšťač.
John Kennedy 25. mája 1961 pred oboma komorami Kongresu vyriekol slávne slová o doprave človeka na Mesiac pred koncom desaťročia. Stalo sa. Po bezpilotných letoch a nie bez ľudských obetí (požiar zahubil trojčlennú posádku Apolla 1 v kabíne pri skúškach na Zemi) prišlo finále. Vygradovalo ho Apollo 8, ktorého posádka ako prvá obletela Mesiac.
Cieľ dosiahli Neil Armstrong s kolegom Edwinom Aldrinom v Apolle 11. A po nich to bolo ešte desať ľudí v piatich úspešných výpravách Apolla 12, 14, 15, 16 a 17. Misiu Apolla 13 prerušila havária, ktorá, našťastie, nebola tragická. (Námet filmového trháka s Tomom Hanksom.)
Sila možnosti porovnávať
|
Umelecká vízia modulu Altair na Mesiaci. Cieľom projektu je vybudovať do roku 2024 stálu základňu na Mesiaci, kde by sa striedali posádky v polročných intervaloch. |
Projekt Apollo nebol primárne vedecký. Ba ozajstný vedec sa na Mesiac dostal jediný až s poslednou výpravou Apolla 17. Tento primát dosiahol geológ Harrison Schmitt. Spoločnosť na Mesiaci mu robil a misii velil astronaut so slovenskými koreňmi Eugene Cernan. Aj napriek tomu astronauti, zväčša vojenskí a skúšobní piloti, urobili na miestach pristátia merania a zdokumentovali okolie podľa návodov vedcov. A na Zem priviezli mesačné kamene i pôdu – dovedna 381,7 kilogramu.
To sa ukázalo ako rozhodujúce. Pozemské laboratóriá zo vzoriek zistili mnoho o Mesiaci a odvodene o Zemi, ako aj o planetárnych telesách slnečnej sústavy. Veda totiž stojí na možnosti porovnávať, triediť, analyzovať a syntetizovať. Ak máme do činenia s jedinečnými javmi, narážame na limity. Poznanie vyžaduje aspoň analógie.
Vzorky z Mesiaca odhalili dlhodobé „bombardovanie“ mesačného povrchu menšími telesami a časticami. Doplnili vzorky zo slnečnej sústavy, ktoré dostávame „zadarmo“ vo forme meteoritov. Nebyť mesačných hornín, ani by sme nevedeli, že niektoré meteority k nám prileteli práve z Mesiaca. (A výsledky sond na Marse ukázali, že iné z Marsu.)
Mráz prišiel z Kapitolu
Napriek obrovskému úspechu sa projekt Apollo skončil predčasne zrušením posledných troch plánovaných misií – 18 až 20. Príčinou boli financie. Celkové náklady do roku 1972 vyšli do 25 miliárd dolárov s kúpnou silou z roku 1969. Pre lepšiu názornosť: v dolároch z roku 2005 na zhruba 135 miliárd, z toho rakety a kozmické lode stáli menej ako dve tretiny.
Tri misie Apolla škrtol v rozpočte NASA sám Kongres. Príčinou boli eskalujúce náklady vietnamskej vojny a iné ekonomické komplikácie. To zmrazilo pilotovaný výskum slnečnej sústavy. Stopla sa totiž aj výroba druhého radu rakiet Saturn V.
Zvyšné sa s pripravenými loďami Apollo mali využiť v projekte orbitálneho laboratória Skylab. Napokon však na to poslúžila iba jediná – Saturn V, štyri putovali do múzeí. Lode Apollo umožnili tri misie ku Skylabu a americko-sovietsky let Sojuz-Apollo.
Slepá ulička?
|
Geológ Harrison Schmitt z poslednej misie Apollo 17 stojí pred veľkým balvanom vedľa lunárneho vozidla. Neskôr pôsobil aj ako senátor za Nové Mexiko. |
Ušetrené financie putovali na vývoj raketoplánu. Nemožno to paušálne odsudzovať. Hoci tragicky havarovali dva z piatich plne funkčných strojov, realizovalo sa s nimi veľa užitočného.
Pribúdajú však odborné hlasy, že NASA mohla konať inak. Aj keď po vojne je každý generál, celý rad námietok, ktoré sa napokon prejavili v skutočných problémoch, kritici vyslovili už vtedy. Raketoplány majú byť vyradené v roku 2010.
Na Mesiac a potom na Mars
Raketoplány nahradí infraštruktúra projektu Constellation. Obdobami Saturnu I a V budú Ares I a V, Apolla loď Orion. Mesačný modul LEM zastúpi modul Altair. Hoci tvorcovia rakiet Ares sa hojne inšpirujú Saturnami a Orionu loďou Apollo (bývalý šéf NASA hovoril o Orione ako o „Apolle na steroidoch“), rozdiely v konštrukcii a v priebehu lunárnych misií existujú. Veď štyri desaťročia posunuli ďalej aj kozmické technológie.
Základ programu oznámil v roku 2004 prezident George W. Bush. Predpokladá návrat ľudí na Mesiac do roku 2020. Najnovšie: štvorčlenná posádka Orionu 15 tam má pristáť v júni 2019. Išlo by o prvú z niekoľkých sedemdňových misií, ktorých spoločnou úlohou bude vybudovať do roku 2024 mesačnú základňu.
Miesto ešte nie je vybraté, ale malo by sa nachádzať buď pri severnom, alebo pri južnom póle. Základňa ponesie meno Neila Armstronga. Prezident Barack Obama projekt Constellation viac-menej schválil, hoci aktuálne prebieha revízia pilotovaných letov. Príčinou je nevítaný fakt, že časový odstup medzi vyradením raketoplánov a nástupom systému Ares-Orion sa zväčšil z dvoch na šesť rokov. S pilotovaným letom na Mars ráta NASA nedlho po roku 2030.
Otázka priorít
Termíny letov sa môžu posunúť aj bližšie, závisí to predovšetkým od financií. To je hlavný rozdiel oproti ére Apolla. „Rozmrazenie“ veľkého skoku ľudstva vyžaduje uvážene zmeniť alokáciu financií, pretože takmer všetka technológia je na svete. Niet pochýb, že aj na Zemi treba riešiť množstvo naliehavých problémov týkajúcich sa priamo ľudí a ich životného prostredia.
Sumy na kozmonautiku však vyzerajú obrovské len absolútne. Relatívne blednú pred mnohými výdavkami, o ktorých zmysluplnosti veru možno úspešne polemizovať. A sú tu vedľajšie prínosy kozmických technológií. Dlhodobá bilancia hovorí, že každý dolár investovaný do kozmonautiky znamená priemerne tri doláre zisku.
