Preč sú časy, keď mobilní operátori za smiešnu prenosovú rýchlosť (9,6 kbit/s) pýtali veľké peniaze. Tak Orange, ako aj T-Mobile v sieti nasadili moderné technológie GPRS a EDGE a inšpirovaní vývojom vo fixnom biznise pripravili nové konkurencieschopné produkty.
No a tie za masívnej mediálnej podpory posunuli do prvej ligy. Hoci sú terajšie internetové mobilné služby podstatne výkonnejšie a lacnejšie ako predhistorický dial-up, stále nemajú na broadband.
Aj bez hlasu
Predovšetkým, aj keď operátori a ich dodávatelia deklarujú maximálnu prenosovú rýchlosť cez EDGE až na úrovni 240 kbit/s, v skutočnosti sa hýbe zhruba okolo polovice. Závisí totiž od reálneho využitia frekvenčného spektra, ktoré je primárne určené na telefonovanie. To znamená, že čím viac používateľov sa pripojí na danú základňovú stanicu, tým skôr sa môže rýchlosť prenosu dát znížiť pod akceptovateľnú hranicu.
Kapacitu navyše ovplyvňuje aj vybavenie mobilného telefónu – drahšie modely zvyčajne podporujú vyššiu prenosovú rýchlosť. Nevýhodou mobilového internetu je tiež príliš dlhá reakcia siete (ping), ktorá ho diskvalifikuje na použitie v niektorých typoch aplikácií. Nehodí sa napríklad na hranie sieťových počítačových hier.
Aj pri internete cez mobil existujú dva základné druhy pripojení. S dátovým limitom a bez neho. Väčší dôraz pritom kladú operátori na flate-rate. Dátovo neobmedzené pripojenie predávajú obaja za 950 korún (všetky ceny s DPH) mesačne, pričom T-Mobile má paušál do konca roka za promočnú cenu tristopäťdesiat korún.
Tak ako káblový operátor UPC, ani mobilní operátori primárne nevyžadujú, aby záujemca o internet využíval aj iné, v tomto prípade hlasové služby. ST naopak od záujemcov o DSL broadbband požaduje, aby platili aj jeho hlasové služby.
Na druhej strane Orange tým, čo sú jeho (hlasovými) zákazníkmi aspoň šesť mesiacov, dáva na internet 25-percentnú zľavu. Platí to aj o čiastočnom flat-rate oranžového operátora, ktorý zahŕňa pripojenie v slabej prevádzke a cez víkendy.
Pokrytie rastie
Okrem agregácie, ktorá sa vzhľadom na povahu mobilnej technológie uplatňuje i pri meraných službách, majú operátori aj ďalší nástroj na reguláciu notorických sťahovačov, neprestajne zahlcujúcich sieť. Mala by na nich platiť takzvaná používateľská politika (fair user policy).
To znamená, že v prípade, ak daný zákazník za jeden mesiac stiahne a odošle viac než určitý objem dát, operátor mu môže klepnúť po prstoch. Čiže presunúť ho do kategórie klientov so službou, ktorí platia aj za prenesené dáta.

Pokiaľ ide o hranicu férového používania mobilového prístupu do internetu, Orange toleruje dvetisíc megabajtov, T-Mobile ešte o štvrtinu menej. To je objem, ktorý bežný internetista využije zriedkakedy.
Slabšou stránkou internetu cez mobil sú stále koncové zariadenia. Nie všetky mobily totiž technológiu EDGE podporujú.
Okrem toho k väčšine aparátov, ktoré túto funkcionalitu majú, si na prepojenie s PC treba dokupovať dátový kábel. Tento hendikep sa Orange i T-Mobile snažia vyriešiť samostatným modemom.
Rovnako sa zlepšuje aj pokrytie územia Slovenska signálmi EDGE sietí. Kým Orange deklaruje dostupnosť služby 130 miest s vyše dvoma tretinami populácie krajiny, T-Mobile v zmysle svojej, čiže od konkurenta odlišnej metodiky hovorí o pokrytí polovice obyvateľov Slovenska v stovke lokalít. Určite však tam, kde sa stratí EDGE signál, môže mobil automaticky bez zásahu používateľa prejsť na síce menej výkonnú, ale o to rozšírenejšiu GPRS infraštruktúru.
Čaká sa na FWA
Okrem pevnej telefónnej linky, káblovky či mobilu sa dá do internetu dostať aj cez mikrovlnnú linku. Tento typ pripojenia sa rozmáha najmä v mestách a lokalitách s vysokou koncentráciou firiem a obyvateľov, i keď občas zasahuje aj do priľahlých dedín.
Mikrovlnné spoje sa v zásade rozdeľujú na dve skupiny. Podľa toho, či sa na ich vytvorenie využíva licencované alebo voľné frekvenčné pásmo (freeband).
Základný rozdiel spočíva v tom, že licencované pásmo využíva len jeden provider, takže sa neruší so svojimi konkurentmi. Aj keď ani rušenie nemusí nastávať automaticky, záleží na technickom kumšte poskytovateľov.
Lacné mikrovlnné pripojenie do internetu v súčasnosti ponúkajú práve provideri vo voľnom pásme. Okrem Slovanetu ide o menších hráčov pôsobiacich len v určitom regióne, meste alebo sídlisku.
Ich základnou konkurenčnou zbraňou je nízka cena. Napríklad bratislavský Vnet za neobmedzené 256 kbit/s pripojenie s agregáciou jedna k desiatim pýta len zhruba sedemsto korún mesačne.
A konkurenčný Micronet predáva flate-rate s polovičnou rýchlosťou a agregáciou 1 : 15 pri ročnej platbe a 24-mesačnej viazanosti za 460 korún mesačne. Možnosti menších providerov sa dostali do takej roviny, že zákazníkom vedia zadotovať aj nie najlacnejšie zriadenie mikrovlnnej linky a nákup potrebného hardvéru.
Ďalší rozmach bezdrôtového internetu sa očakáva od operátorov bezdrôtových FWA sietí, prevádzkovaných v pásme 3,5 GHz. Povolenie na ich prevádzku pred pár týždňami získali štyri telekomunikačné firmy.
Ich predstavy o vplyve na slovenský internetový trh sa pritom dosť líšia. Kým Telenor Networks a GlobalTel odhadujú, že FWA bude určené skôr pre firmy a náročné domácnosti, Amtel Slovensko a Wimax telecom Slovakia ho chcú využívať na poskytovanie lacného internetu pre široký masový trh. Svoje cenníky však zatiaľ nepredstavili.
Ilustračné foto – T-Mobile