Intuitívne manažujeme, intuitívne sa učíme, obchodujeme, liečime, intuitívne hodnotíme ľudí. Čo to je však intuícia? Kedy je dobrá? A kedy zlá? Niektorí myslia i konajú intuitívne a sú úspešní. Niektorí sú pre to „luzeri“.
Kým nesú dôsledky sami, je to najmä ich problém, no čo ak dôsledky nesú najmä iní? To sa najviac týka politikov, vrátane najmocnejších. Intuitívne rozhodovanie občas priznávajú, hoci ide o otázky vojny a mieru a životy i utrpenie mnohých ľudí. Oni sa však riadia „vnútorným hlasom“, ignorujúc objektívne dôkazy opaku. Nemá pravdu kráľ Šalamún, že „ten, kto verí svojmu srdcu, je blázon?“
Troška definícií a citátov
Websterov slovník o intuícii: „Akt alebo proces dosahovania priamej znalosti alebo istoty bez uvažovania alebo odvodzovania; okamžité poznanie alebo presvedčenie bez racionálneho myslenia; odhalenie prienikom k podstate alebo vrodené poznanie; okamžité pochopenie alebo poznanie.“
|
V Sandijských národných laboratóriách v USA využívajú intuíciu pri hľadaní pravidelností a vzorov na superpočítačových simuláciách fyzikálnych javov. |
Francúzsky psychológ Henri Pejard tvrdí, že „intuíciou bývajú obdarení ľudia talentovaní a málo erudovaní“. Lenže veľa erudovaných vedcov, technikov, vynálezcov a umelcov vyzdvihovalo práve intuíciu. Nemecký matematik a fyzik Friedrich Gauss: „Svoje objavy poznám už dávno, iba neviem, ako ich dokážem.“ A francúzsky Henri Poincaré: „Logika a intuícia hrajú každá nevyhnutnú úlohu. Logika jediná môže poskytnúť istotu, je nástroj dôkazov, intuícia nástroj objavov.“
Albert Einstein: „Tieto základné zákony neobjavíte logikou. Iba intuíciou, ktorej pomáha cit pre chápanie zákonitostí za javom.“ Kalmycký básnik Dava Kögltin: „Kto súdi stroho, o čomkoľvek chceš, ten povie, že moje názory sú vágne. Vraj – výmysly. A dôkazy? Dôkazy žiadne. Myšlienky ale majú veľa ciest a stáva sa, že dohad viac ako vratký objaví ľuďom – cestou k pravde – skratky“ (poslovenčený český preklad Václava Jelínka).
Degradované vedomie
Vedci sa k podstate intuície priblížili v poslednom desaťročí. V časopise Scientific American Mind zhrnul situáciu popredný americký psychológ David G. Myers z Hope College v Hollande v štáte Michigan. Potvrdilo sa, že naše mozgy obrovsky využívajú myseľ, ktorá nepodlieha kontrole vedomia. Automatické podvedomé procesy ovplyvňujú mentálny i spoločenský život. Mnohí to prijímajú ťažko. Veď naše vedomie predpokladá, že svoje životy ovládame vlastnými zámermi a voľbami.
Životom sa však zväčša pohybujeme akoby s autopilotom. Americký psychológ John Bargh z Yalovej univerzity: „Tak ako Galileo Galilei odstránil Zem z jej privilegovaného postavenia v strede vesmíru, výskum automatického myslenia odstránil z privilegovaného postavenia zase vedomie.“
Dvojstopová myseľ
Americko-izraelský psychológ Daniel Kahneman z Princetonskej univerzity a Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme v nobelovskej prednáške (dostal Nobelovu cenu za ekonómiu) v roku 2002 zdôraznil „dvojstopovosť“ našej mysle. Stopa 1 pôsobí „za scénou“ ako intuitívna. Je rýchla, automatická, nenamáhavá, asociatívna, implicitná (nedá sa skúmať introspekciou) a často nabitá emóciami. Stopa 2, vedomá (explicitná), je uvážená, sekvenčná, racionálna a namáhavá.
Činnosť stopy 1 utvárajú evolúciou zrodené mentálne skratky (rýchla heuristika), ktoré zvyčajne fungujú dobre, ale môžu aj nebezpečne zmiasť. Ďalšou súčasťou sú životnou skúsenosťou nadobudnuté asociácie, ktoré ako automatické pocity vedú úsudok.
Obe stopy mysle stále interagujú. Slová vyberáme vedome, ale artikulujeme ich podvedome. Ilustruje to žena s poškodeným mozgom, ktorá nerozpoznáva predmety. Pohľadnicu hádže však do vertikálnej alebo horizontálnej štrbiny poštovej schránky správne. Nevie opísať šírku predmetu, no uchopí ho správne roztiahnutými prstami. Videnie tvoria dva systémy v dvoch mozgových centrách. „Vizuálnym vnímaním“ si vytvárame mentálny obraz na premýšľanie o svete, rozpoznávanie vecí a plánovanie konania. „Vizuálne konanie“ zasa vedie okamžité konanie. Môžu sa však dostať do konfliktu.
Prevrátená maska sa nášmu vedomiu chybne javí ako vypuklá tvár, ale ruka pokusného subjektu podvedome s istotou siaha dovnútra, aby z masky odstránila smietku.
Cit predbieha analýzu
Ľudí hodnotíme rýchlo. Úsudky o profesoroch po zhliadnutí troch dvojsekundových záberov z prednášok zodpovedali hodnoteniu študentmi. J. Bargh zistil, že ľudia zhodnotia tvár či predmet ako dobré či zlé za dve desatiny sekundy. Vizuálny systém pri tom kooperuje so staršími mozgovými centrami rýchlej reakcie ovládanými emóciami a mozgová kôra sa obchádza.
Cit predbieha analýzu. Evolučne: Kto rýchlo rozpoznal náladu a zámery cudzinca, prežil a zanechal potomkov. Ženy takto „čítajú“ emócie lepšie ako muži. Z neozvučeného dvojsekundového záberu rozčúlenej ženy presnejšie poznali, že hovorí o rozvode, a nie iba kohosi kritizuje. Ženy lepšie rozpoznávajú lži a či je pozorovaný párik naozaj zaľúbený.
Intuitívna profesionalita
|
Pri navrhovaní optimálnych pracovných priestorov budúcnosti v rámci projektu EU Intuition Network of Excellence pomáha aj intuícia |
Po rozpoznaní náznakov reagujeme na základe naučených asociácií automaticky (šoférovanie, ale i všetky profesie vyžadujúce prax). Skúsený lekár i automechanik neraz rozpozná problém rýchlym pohľadom a sluchom. Šachový veľmajster zvláda simultánky a bleskovky (má v pamäti až 50-tisíc postavení figúr). Japonskí robotníci správne vytriedia podľa pohlavia až tisíc kurčiat za hodinu.
Všetci majú problém opísať, ako to robia. Iný americký psychológ s Nobelovou cenou za ekonómiu, už zosnulý Herbert Simon z Carnegieho-Mellonovej univerzity v Pittsburghu: „Intuícia nie je nič viac a nič menej ako rozpoznávanie.“
Podvedome sa učiť a tým zásobovať našu intuíciu dokážeme všetci. Pri zložitom rozhodovaní o mnohých faktoroch však najlepšie urobíme, ak sa naň „vyspíme“. Vedci predložili trom skupinám informácie o bytoch. Prvá si mala vybrať hneď, druhá dostala pár minút na vedomé zanalyzovanie. Najlepšie sa rozhodovala tretia, ktorej pozornosť po prečítaní informácií vedci načas rozptýlili. Mysle jej členov mohli podvedome spracovať informácie a dospieť k jasnejším úsudkom.
Chybná reakcia
Aj bystrí ľudia sa intuitívne mýlia. Najmä pri netypickom, čo vyzerá typicky, alebo ak im rýchle mentálne skratky zmätú kontext. Zlé sú intuitívne predsudky, napríklad rasistické. Mnohí ľudia nie sú vedomí, ale podvedomí rasisti. Na jednej strane ich evolúcia núti byť v strehu voči inak vyzerajúcim a cudzím. Alebo reagujú na základe negatívnych skúseností. Spontánnymi pocitmi a skratovým správaním.
Slová či tváre automaticky aktivujú rasové, rodové či vekové stereotypy. Ľudí neraz naladia nepriaznivo. Belosi po zhliadnutí čiernej tváre reagovali nepriateľskejšie na otravnú žiadosť. Viac mysleli na zbraň. Menej tolerantní a rovnostárski belosi pri silnejších predsudkoch pohotovejšie rozpoznávali v čiernych tvárach hnev. Tieto automatické reakcie nie sú nenormálne, rozhoduje to, čo po nich urobíme.
Prehnané obavy
Často sa bojíme toho, čo nás až tak neohrozuje. Po 11. septembri 2001 sa mnohí ľudia báli lietať, hoci v rokoch 2001 až 2003 Američania 37-krát pravdepodobnejšie zomierali pri autonehode ako pri leteckom nešťastí. V roku 2006 sa 45 percent Američanov obávalo, že ich či člena rodiny zabijú teroristi. Ale aj v roku 2001 desaťkrát pravdepodobnejšie zomierali pri autonehode a stokrát pravdepodobnejšie na následky fajčenia.
Psychológovia: 1. Žijeme v novom svete so starým mozgom. Bojíme sa, lebo sa máme báť, lenže evolúcia to nastavila na uzavreté priestory a výšky, hady a pavúky a ľudí mimo nášho kmeňa. 2. Bojíme sa toho, čo nemôžeme ovládať. 3. Bojíme sa bezprostredného. 4. Bojíme sa hrozieb, ktoré sa ľahko držia v pamäti. Preto primálo fajčenia, ktoré ročne potichu a pomaly zabije 400-tisíc Američanov (ako aj 11-tisíc občanov Slovenska) a priveľa takých hrozieb, ktoré zabíjajú „okázalo“.
Intuitívne viac súcitíme s jednotlivcami ako s hromadnými obeťami genocídy. Ochotnejšie finančne podporíme jedno hladujúce dieťa ako mnoho takých detí. Akoby čísla a štatistiky narúšali súcit. Britský vedec a filozof Bertrand Russell: „Znakom civilizovaného človeka je schopnosť prečítať si stĺpec čísel a zaplakať nad nimi“.
Logickú stopu 2 však často predbehne pocitová stopa 1. Väčšina ľudí súhlasí s Matkou Terezou: „Ak vidím dav, nekonám. Ak vidím jedného človeka, konám.“
D. Myers uzatvára, že intuícia je mocná a často múdra. Nebezpečná, ak je priveľa pocitov a primálo rozmýšľania. Treba si ju ceniť, ale kontrolovať, či zodpovedá realite. Veľké nápady začínajú tvorivým našepkávaním podvedomia, no rozvíjať a realizovať ich treba dôsledným vyhodnocovaním dôkazov, preverovaním záverov a plánovaním.
Foto – SANDIA NATIONAL LABORATORIES, UNIVERSITY OF CALIFORNIA AT BERKELEY
