O digitálnom vysielaní sa na Slovensku hovorí najmenej štyri roky. Teraz sa od diskusií prechádza ku konkrétnym krokom.

Skupina pre digitálne vysielanie by začiatkom decembra mala vládnemu kabinetu predložiť stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské vysielanie (DVB–T).

„Technická časť materiálu je už hotová,“ dodáva vedúci technickej sekcie Ivan Oravec. Vláda by mala materiál prerokovať do konca roka.

Stratégia digitalizácie vysielania vychádza z telekomunikačnej politiky, podľa ktorej by sa do roku 2015 malo úplne ukončiť analógové šírenie televíznych programov a nahradiť novými digitálnymi systémami. Tie umožňujú nielen šírenie masmédií, ale aj poskytovanie dátových služieb, napríklad prístupu do internetu.

Pilotný projekt

Na Slovensku zatiaľ prebehlo len krátkodobé experimentálne digitálne vysielanie – v roku 1999 v Bratislave. Pilotné projekty v hlavnom meste a Banskej Bystrici podľa predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu (RPVR) Petra Kováča odštartujú najskôr v roku 2004.

Do konca nasledujúceho roka totiž na frekvencii určenej pre digitálne vysielanie šíri signál televízia Joj. Už v rámci pilotov sa budú podľa I. Oravca testovať aj dátové služby.

Na celoplošné spustenie DVB-T bude nutné novelizovať zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a zákon č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách.

Peter Kováč: Máme dvoch záujemcov o šírenie digitálneho vysielania Ako vysvetľuje P. Kováč, Telekomunikačný úrad (TÚ) SR by firmám šíriacim digitálne vysielanie, ktorými pravdepodobne nebudú samy televízne spoločnosti, bez novelizácie legislatívy nemohol udeliť licencie na distribúciu signálu.

Pilotné projekty by sa mohli začať ešte pred zmenou právnych noriem. V takomto prípade by TÚ SR spravil výnimku a na základe podmienok vypracovaných v spolupráci s RPVR by udelil licenciu len pre konkrétny pilotný projekt.

Výberové konanie by malo prebehnúť do polovice budúceho roka. Konkrétne podmienky zatiaľ nie sú známe. Rada v súčasnosti registruje dvoch záujemcov o distribúciu digitálneho vysielania. Ich mená však predseda P. Kováč nechce zverejniť.

Komerčná prevádzka

Ako dlho bude pilotný projekt trvať, ešte RPVR nevie. Isté je, že po jeho skončení sa uskutoční ďalší tender, tentoraz na licencie pre komerčnú celoplošnú DVB-T prevádzku. Ako dodáva P. Kováč, firmy, ktoré sa budú podieľať na testovaní technológie, budú mať pred ostatnými záujemcami veľký náskok.

Slovensko môže mať maximálne šesť šíriteľov digitálneho vysielania. Vyplýva to z technickej podstaty DVB-T a medzinárodných dohôd. Digitálny signál – televízia, rozhlas, dátové služby – sa totiž distribuuje v dátových tokoch, takzvaných multiplexoch, ktorých bude mať SR šesť.

V každom z nich môžu bežať štyri programy v štandardnej digitálnej kvalite. Na nekódované televízne vysielanie budú pritom vyhradené dva multiplexy, „na ostatných pobeží platená televízia, dátové a informačné služby“, konštatuje I. Oravec. Digitálne vysielanie bude konkurenčnou alternatívou káblovej televízie.

Rozbeh digitálneho vysielania môže skomplikovať koordinácia vysielacích frekvencií. Problémy I. Oravec očakáva najmä v Bratislave, pretože ide o oblasť, kde sa stretávajú hranice troch štátov.

Koľko to bude stáť

Zo skúseností štátov, ktoré už DVB-T zaviedli, je evidentné, že jeho spustenie nie je lacné a ani jednoduché. Vybudovanie vysielacej siete pre jeden multiplex pokrývajúci územie celého Slovenska podľa I. Oravca vyjde na 600 až 800 miliónov korún.

Ďalšie približne štyri miliardy korún si vyžiada vybavenie divákov dekodérmi, ktoré umožnia prijímať signál na bežnom televízore. Tieto zariadenia v súčasnosti stoja minimálne päťtisíc korún, takže ich predaj podľa I. Oravca bude potrebné dotovať.

Digitálny signál možno prijímať aj prostredníctvom digitálneho televízora, ktorého cena sa začína od stopäťdesiattisíc korún. Oneskorenie nábehu DVB-T v tomto prípade paradoxne pomôže, pretože ceny prijímačov klesajú.

Na dotovaní predaja dekodérov sa napríklad vo Veľkej Británii podieľal štát. O tom, či sa týmto spôsobom bude postupovať aj na Slovensku, rozhodne vláda pri prerokúvaní stratégie.

Vzhľadom na avizované reštrikčné opatrenia však P. Kováč podporu štátu pri zavádzaní DVB-T nevidí reálne. Výstavbu siete s najväčšou pravdepodobnosťou zaplatia televízie a šíritelia vysielania.

Digitálnym systémom DVB-T sa v súčasnosti televízny signál šíri vo Veľkej Británii, Švédsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku a Fínsku. Do konca budúceho roka chcú digitálne vysielanie rozbehnúť vo Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Rakúsku a Lotyšsku. Analógové šírenie televíznych programov by sa v európskom regióne malo úplne skončiť v roku 2015.

Foto – Miro Nôta