Na začiatok malá kvízová otázka: Kedy sa začína spolužitie človeka s internetom? Odpoveď: Vo veku mínus deväť mesiacov. Podľa prieskumu, ktorý agentúra Research Now realizovala pre výrobcu bezpečnostného softvéru AVG, až tretina budúcich amerických mamičiek dáva na web videá z prenatálneho ultrazvukového vyšetrenia. V Európe je to o niečo menej populárne. Napríklad v Nemecku či Taliansku svoje skeny online publikuje 14 percent rodičov. Motivácia je všade rovnaká – chcú sa s príbuznými a priateľmi podeliť o radosť z očakávaného prírastku do rodiny.
Tento príklad naznačuje, ako razantne internet za uplynulé dve dekády vstúpil do životov stoviek miliónov ľudí a ako ich razantne a nenávratne zmenil. No ovplyvňovanie je obojstranné. Chladné korporátne či spravodajské webstránky používateľom nestačili. Do popredia sa začali dostávať ich názory, výtvory, tváre a vzťahy. A tak sa situácia otáča. Teraz je rad na ľuďoch, aby zasa oni výrazne, a zrejme aj nenávratne, zmenili internet. A, samozrejme, so zmenami vo svete spotrebiteľov prichádzajú nové poriadky i do biznisu.
Web verzus aplikácie
Prognózovať, aká budúcnosť čaká jeden z najväčších fenoménov modernej ľudskej civilizácie, nie je jednoduché. Napríklad taký web – megadatabáza viac i menej užitočných informácií o azda každom aspekte v univerze. Nie je to tak dávno, čo mu copywriter sloganu „Všetko je na webe“ nepriamo vyjadril vďaku za to, že internet neostal len súčasťou amerického armádneho a akademického výskumu.
O niekoľko rokov neskôr sa však podľa niektorých „tradičné“ vnímanie internetu končí. „Web je mŕtvy,“ napísal v augustovom vydaní magazínu Wired jeho šéfredaktor Chris Anderson, autor viacerých kníh o online biznise. Pravda, nie všetci s ním súhlasia. „Web ukazuje nový život,“ zakontroval mu o niekoľko týždňov neskôr The New York Times.
Jedna vec je spoločná: web nebude jediným synonymom internetu. Lingvistické cvičenie nie je samoúčelné. Začiatkom milénia surfovanie po webe predstavovalo polovicu internetovej premávky. No potom sa globálna počítačová sieť čoraz viac stávala nositeľom konkurenčných datatypov. Predovšetkým videa, ktoré podľa odhadu spoločnosti Cisco Systems v roku 2014 vygeneruje deväť desatín dátovej prevádzky na báze internetového protokolu. Súvisí to s nárastom digitálnej televízie IP TV a najmä ich HD a 3D nadstavieb.
Zmeny, o ktorých píše Ch. Anderson, sa netýkajú ani tak toho, ktorý typ dát bude vo svetovej megasieti prevládať. Uvažuje o tom, ako ľudia pred tradičným surfovaním po webe uprednostnia softvérové aplikácie využívajúce internet. Teda mimo obrazovky Internet Explorera, Firefoxu či Safari, ktoré s výnimkou mailovania pre mnohých znamenajú začiatok a koniec „internetovania“. Aplikácie už v súčasnosti do mobilov či tabletov nalievajú informácie o počasí, výsledkoch volieb do Kongresu či pohyboch akcií na burze. A takisto zabezpečujú zdieľanie súborov (P2P), sociálne kontakty (Facebook), telefonovanie (Skype), prístup k videohrám (Xbox Live) alebo predaj digitálnej hudby (iTunes) a filmov (Netflix). „Jednoducho, chceme služby, ktoré spravia náš život lepším,“ zhŕňa šéfeditor Wiredu. Ľudia síce podľa neho oceňujú voľnosť a otvorenosť, ktorých stelesnením je web a internetový browser, no vo finále si aj tak vyberú ľahšiu cestu, ponúkanú uzavretými proprietárnymi riešeniami.
Odklon spotrebiteľov od webu k aplikáciám znamená dve veci. Po prvé, ľuďom – alebo aspoň stále väčšej skupine ľudí – sa web zdá chaotický a ťažkopádny. Naopak, v aplikáciách nachádzajú poriadok, komfort a kvalitu. Čo sú aspekty, za ktoré sú, navyše, ochotní zaplatiť. Zároveň však títo používatelia akceptujú (a možno si to ani neuvedomujú) , že – ako v knihe Budúcnosť internetu a ako ju zastaviť píše harvardský profesor Jonathan Zittrain – sa stávajú „rukojemníkmi firemných biznis plánov a regulácie, ktorá sa obáva nových vecí“.
Napríklad taký Apple. Firma Steva Jobsa si vyhradila právo otestovať – a eventuálne odmietnuť – každý kus softvéru, ktorý sa uchádza o miesto v jej elektronickom obchode App Store. Pre niektoré európske denníky to znamenalo, že vo vydaniach pre iPhony a iPady museli vynechať obrázky polonahých dievčat, pripomína The New York Times. Čo bude na rade ďalšie, vedia len cenzori v Appli. Na druhej strane, aj otvorený prístup, ktorý pri svojom e-shope aplikuje konkurenčný Google, má slabé stránky: nedokáže garantovať stopercentnú kompatibilitu naprieč celou varietou mobilných zariadení.
Najmä mobilne
Rozmach nových kanálov distribúcie informácií a digitálneho obsahu úzko súvisí s ďalším megatrendom vo vývoji internetu. A síce, že sa mení technická povaha pripojenia používateľov do siete. Tak ako browser ustupuje aplikáciám, aj osobný počítač či notebook striedajú mobily a mediálne tablety.
Agentúra Gartner odhaduje, že v roku 2013 bude v online prevádzke viac mobilných zariadení ako klasických stolných a prenosných počítačov. Dynamika rastu predaja PC sa znižuje už niekoľko rokov. Ťažko ju zasiahla kríza, keď firemný sektor pod ťarchou často existenčných problémov obmedzoval investície do hardvéru. Podľa Gartneru síce produkcia počítačov v treťom kvartáli tohto roka stúpla medziročne o 7,6 percenta, no je to o päť percentuálnych bodov menej, ako sa pôvodne očakávalo. Jedným z dôvodov je práve nástup multimediálnych tabletov.
Analytici zatiaľ nechcú veľmi špekulovať o tom, či a do akej miery iPad a spol. pohltia potenciál príbuzných produktových segmentov. Len naznačujú, že ich popularitu si odnášajú netbooky, zmenšené a odľahčené verzie notebookov. Nateraz sa zdá, že aj v budúcnosti môže koexistovať viacero hardvérových konceptov, ktoré sa – aspoň na prvý pohľad – vylučujú. Čo ich bude spájať, sú bezdrôtové technológie. Napríklad Lenovo, momentálne štvrtý najväčší producent PC na svete, očakáva, že do piatich rokov 80 percent jeho tržieb vygenerujú bezdrôtové internetové produkty. Už teraz predáva viac notebookov ako desktopov.
Operátori do 4G
Zmobilňovanie internetu ovplyvňuje aj biznis telekomunikačných operátorov. Podpisuje sa pod to, ako bude v nasledujúcej dekáde vyzerať jeho fyzická infraštruktúra. Aj keď optické vlákna poskytujú bezkonkurenčne najkvalitnejšie pripojenie, na vzostupe sú predovšetkým rýchle mobilné siete. Prieskum spoločnosti Nokia Siemens Networks tvrdí, že útraty spotrebiteľov na mobilný broadband v tomto roku stúpli medziročne o 40 percent (a že dve tretiny ľudí sa do internetu pripájajú zariadeniami menšími ako laptop).
Operátori, sčasti len zachytávajúc a sčasti aktívne podnecujúc mobilný trend, nakupujú nové technológie, ktoré zvyšujú rýchlosť prenosu dát, zlepšujú jeho kvalitu a rozširujú pokrytie. No vyvarujú sa extrémnych rozhodnutí – ako boli na prelome milénií nákupy 3G licencií za premrštené ceny. Sťažené úverové podmienky a volatilné akcionárske nálady ich tlačia do vyvážených obchodných modelov, aby čo najviac využili už realizované investície. Na druhej strane, rastúci konkurenčný tlak sa postará aj o nástup nových mobilných sietí 4. generácie (4G). No skôr ako do piatich rokov sa štandardom stane iba na hŕstke technologicky najvyspelejších trhov.
Presun používateľov od obrazoviek stolných počítačov k displejom mobilov a tabletov sa podpíše aj pod podstatné zmeny v štruktúrach online biznisu. Tak ako to myslí šéf Googlu Eric Schmidt, keď hovorí, že „väčšina vyhľadávania a výnosov bude mobilná – i keď to ešte potrvá dlho“. V súčasnosti mobilný biznis generuje Googlu ročne zhruba miliardu dolárov, čo je iba zlomok z celkových 24-miliardových tržieb.
Digitálna mládež
Na veľké zmeny sa treba pripraviť v oblasti internetovej demografie. Medzinárodná telekomunikačná únia ITU odhaduje, že koncom tohto roka budú internet používať dve miliardy ľudí. Počet online obyvateľov zemegule sa za uplynulých päť rokov zdvojnásobil. A vo vysokom tempe rastu penetrácie bude internet aj pokračovať.
Väčšina nových používateľov internetu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ako je Čína, India či Brazília, no veľký potenciál môže odhaliť aj Afrika. V súčasnosti až 70 percent internetujúcich žije v rozvinutých ekonomikách – online je 65 percent Európanov, ale iba necelá desatina Afričanov. Tomu zodpovedá aj kúpna sila a regionálne rozdelenie elektronického biznisu. Pomery síl by sa však mali v priebehu rokov vyrovnávať. Cisco očakáva, že v roku 2025 rozvíjajúce sa krajiny zabezpečia viac ako polovicu počtu používateľov internetu. Úmerne tomu sa zvýši aj ich ekonomický vplyv, hoci možno predpokladať, že rozvinuté krajiny budú mať stále určitý náskok. Ten je teraz veľmi evidentný. Napríklad v tom, že drvivá väčšina aplikácií pre mobily sa predáva v USA, západnej Európe, v Japonsku či Kórei, lebo e-shopy sa otvárajú tam, kde ich prevádzkovatelia očakávajú reálny dopyt.
O desať-pätnásť rokov sa masa internetujúcich zásadne obmení aj z hľadiska vnútornej štruktúry. Nastúpi digitálna generácia – ľudia, ktorí s internetom a informačnými technológiami vyrastajú. Počnúc e-mailovými schránkami (podľa prieskumu Research Now ju má zriadených sedem percent detí do dvoch rokov) a Facebookom v mobile končiac. Pre digitálnu generáciu bude internet pevnou súčasťou životného štýlu. Čo to znamená, vysvetľuje viceprezident Cisca pre stratégiu Kaan Terzioglu: „Možno nevedia, čo je HTML, ale počítač je pre nich pokazený – a nepoužiteľný –, ak nie je pripojený do internetu. Ich filozofia je byť stále online.“
Jedným z definujúcich atribútov digitálnej generácie bude ich vzťah k online komunikácii. Ak teraz ako tínedžeri trávia nadpriemerne veľa času na Facebooku (mesačne v prepočte 48 hodín verzus 7,5 hodiny pri „priemernom“ používateľovi), je zrejmé, že si svoje zvyklosti – a teda i snahu využívať sociálne siete – prenesú do pracovného procesu. Ak teraz holdujú virtuálnej zábave, napríklad online hrám typu FarmVille, podnieti to i vznik nových modelov reálneho podnikania. Napokon, online obchody si firmy na Facebooku otvárajú už teraz. „Virtuálne biznisy sa zmenia na fyzické,“ mieni K. Terzioglu.
Vypredané IP adresy
Internet pri svojej ďalšej expanzii narazí na celý rad problémov. Z nich najmenší potenciál na jej spomalenie majú žabomyšie vojny medzi zástancami rôznych technologických štandardov. Napríklad v oblasti animácií a videa súperia technológie Flash a HTML5. Flash je momentálne číslo jeden vo svete osobných počítačov – jeho výrobca, spoločnosť Adobe, tvrdí, že jeho najnovšia verzia je nainštalovaná na 92 až 95 percentách PC (v závislosti od regiónu). Menšiu penetráciu má v boomujúcom segmente mobilných zariadení – telefónov a tabletov. Najmä preto, že Apple ju nepodporuje na svojom iPhone a iPade, namiesto toho sa spolieha na HTML5, na ktorej štandardizácii sa ešte len pracuje.
Či do budúcnosti v animačných technológiách príde k striedaniu lídrov, je zatiaľ nejasné. A možno to nie je ani také podstatné. Pomerne väčšou nástrahou pre rozvoj internetu a súvisiacu víziu všadeprítomných počítačov (ubiquitios computing) je nedostatok IP adries, pomocou ktorých sa prístroje v sieti identifikujú a dorozumievajú. S pribúdajúcim počtom zariadení sa súčasný model IPv4 vyčerpáva. V septembri tohto roka v ňom bolo ešte 151 miliónov voľných adries. Ako v reálnom čase vypočítava webstránka Potaroo.net, posledná IP adresa nájde svojho používateľa v januári roku 2012.
Riešenie existuje – je ním nový model IPv6. Teoreticky je v ňom priestor pre 340 sextiliónov adries. „Pokiaľ by každá adresa bola zrnkom piesku, dalo by sa z nich vytvoriť 300 miliónov planét veľkosti zemegule,“ opisuje autor Potaroo.net, výskumník Centra pre pokročilé internetové architektúry Geoff Huston. Aj keď reálne využiteľných „zrniek“ je podstatne menej, IPv6 stále poskytuje milión- až miliárdkrát viac adries ako IPv4. Problém je, že štvorkový a šestkový model nie sú kompatibilné. Bude potrebné všetky súčasné IP adresy nahradiť novými. Čo pri stovkách miliónov online zariadení znamená nemalé investície do rekonfigurácií serverov a softvérov u internetových providerov.
Súkromie pod paľbou
Nástup ubiquitous computingu tiež spôsobí, že pálčivý problém súčasného internetu – kybernetická bezpečnosť – bude ešte horúcejší. Lebo v sieti pribudnú milióny nových zariadení: od chladničiek po multimediálne zrkadlá v kúpeľniach. S prechodom na mobilný internet či využívaním technológií sociálnych sietí v pracovnom živote sa aktuálne výzvy týkajúce sa spamu či vírusov nestratia. Možno skôr očakávať, že sa znásobia.
Okruh bezpečnostných rizík, ktoré budú na internet striehnuť v nadchádzajúcich rokoch, je vcelku desivý. Od hackerských útokov cez kybernetický harašment až po black-outy dátových centier, v ktorých budú uložené kritické dáta firiem i jednotlivcov. Do ešte väčšieho nebezpečenstva sa dostane súkromie pozemšťanov. Ako uvažuje Nicholas Carr, autor kníh o budúcnosti informačných technológií Does IT Matter? a The Big Switch, do roku 2020 internet umožní firmám a vládam monitorovať ľudí a manipulovať s nimi ako nikdy predtým. Väčšina ľudí bez problémov, vedome či nevedomky, podľa neho vymení súkromie za spotrebiteľské benefity, napríklad za väčšie pohodlie či nižšie ceny. Výsledkom bude, že hranica medzi marketingom a manipuláciou prakticky zanikne.
Článok je súčasťou Špeciálu +Internet, ktorý nájdete v aktuálnom TRENDE č. 45.
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
