Bojové lietadlá šiestej generácie môžeme zjednodušene popísať ako stroje s vlastnosťami, ktoré bežný laik pripisuje strojom piatej generácie. Piata generácia ako americký stíhač F 22, ruský Su 57, čínsky J 20 a J 35, sa vyznačuje zníženou radarovou odrazovou plochou, dosť vysokými výkonmi, obratnosťou a pokročilými technológiami. Exportné typy ako americký F 35, alebo vyvíjaný ruský exportný stroj Su 75, majú nižší výkon, horšie radarové maskovanie a chýba im „supermanévrovateľnosť“, daná meničmi vektorov ťahu. Objavili sa aj špekulácie o tom, že veľmoci môžu diaľkovo deaktivovať niektoré systémy exportovaných strojov.
Nevýhodou piatej generácie sú slabiny radarového maskovania, nákladná výroba i údržba. Radarovo-absorbčná vrstva na povrchu lietadiel vyžaduje častú obnovu. Šiesta generácia by mala odstrániť nedostatky tej piatej a zvýrazniť jej prednosti. Očakáva sa vyšší výkon a obratnosť, lepšie maskovanie, nižšia cena, ľahšia prevádzka, ešte pokročilejšia avionka a zvýšené možnosti spolupráce s pilotovanými aj bezpilotnými strojmi. Všetky tri typy strojov šiestej generácie ktoré doposiaľ vzlietli, majú posádku.
Čínsky náskok
Donedávna sa za jediný letuschopný stroj šiestej generácie považoval americký bombardér B 21 Raider. V decembri 2024 sa však objavili letové zábery dvoch čínskych strojov, ktorých konštrukcia zodpovedá konceptu šiestej generácie. Veľký trojmotorový deltaplán označený ako J 36 je zrejme výkonný stíhací bombardér, respektíve diaľková stíhačka. Menší dvojmotorový stroj označený J 50 viac pripomína „klasickú“ stíhačku.
Čína oficiálne stanovisko k týmto lietadlám nevydala. Postupne však bolo zverejnených toľko záberov nových strojov, vrátane výrobného čísla, až sa stalo zjavným, že ázijská veľmoc vyslala signál o svojom náskoku. Žiadna iná krajina zatiaľ nemá letuschopnú stíhačku ani dva typy strojov šiestej generácie.
Americké vytriezvenie
Obrázky z Číny spôsobili vytriezvenie v medzinárodnej vojenskej komunite i politike. Doposiaľ sa zdalo, že najpokročilejším vývojovým programom v oblasti stíhačiek šiestej generácie je americký NGAD (Next Generation Air Dominance). V lete 2024 boli jeho podstatné časti pozastavené. Čínske stroje evidentne prispeli k pokračovaniu NGAD, čo v marci 2025 prezentoval i sám Donald Trump, predstavením budúcej stíhačky F 47.
Náčelník štábu amerických vzdušných síl David Allvin prisľúbil u F 47-ky zníženie ceny a prevádzkových nákladov oproti F 22, zvýšenie výkonov, doletu, maskovania i bojovej efektivity. Trump pripustil, že verzia so zníženými schopnosťami by mohla byť určená na export. Ani jeden F 47 však zatiaľ nebol vyrobený. Jeho prvý let sa optimisticky očakáva do konca Trumpovho funkčného obdobia.
Európa mešká
Európske programy vývoja bojových lietadiel šiestej generácie sú najmä Britsko-Taliansko-Japonský GCAP (Global Combat Air Programme) a Francúzsko-Nemecko-Španielsky FCAS (Future Combat Air System). Podľa Eurasian Times, oba programy zasiahli rozpory medzi ich účastníkmi. Informácie o vývoji piatej či šiestej generácie bojového lietadla prichádzajú aj zo švédskej skupiny Saab, no tento vývoj je zrejme len v počiatočných fázach. Rusko plánuje stroj šiestej generácie postaviť neskôr a predtým integrovať jeho prvky do Su 57.
Stredná Európa je zatiaľ mimo tohto vývoja. Česko a Poľsko plánujú vyzbrojenie strojmi F 35. Maďarsko pokračuje v exploatácií JAS 39 Gripen a Slovensko sa ešte len začína vyzbrojovať modernizovanými F 16 block 70/72, ktoré v roku 2024 v thajskej výberovej súťaži neobstáli voči Gripenu vo verzií E/F. Prvá F 16 vzlietla v januári 1974. Americké letectvo už „Fighting Falcon“ nenakupuje a je otázne, dokedy bude prebiehať výroba a servis tohto typu. Slovensko sa ešte len vyzbrojuje stíhačkami štvrtej generácie, hoci na prahu výroby je už tá šiesta. V minulosti naše stíhacie letectvo len málo zaostávalo za superveľmocami.
Prvý stíhač schopný dvakrát prekročiť rýchlosť zvuku F 104 Starfighter, vzlietol v USA roku 1954. Do služby nastúpil v roku 1958, tak ako aj jeho sovietsky náprotivok MiG 21, ktorý prvý raz vzlietol v roku 1955. Do ČSSR prvé „dvojmachové“ MiG-y prišli v roku 1961 a onedlho sa tu spustila ich licenčná výroba. Air Force Magazine oba zmienené typy radí do tretej generácie prúdových stíhačiek. V Československu sa tak vyrábali stroje prvých troch generácií: Me 262 (Avia S 92), MiG 15 a MiG 21.
Asymetrická odpoveď
F 104 vychádzal z požiadavky amerických pilotov v kórejskej vojne na malú, jednoduchú, výkonnú stíhačku, ktorá mala podľa nich väčšiu bojovú efektivitu ako zložitý stroj. MiG 21 spĺňal podobné požiadavky. Stroje vyvíjané veľmocami dnes, sú často veľké, zložité a drahé, no nie vždy veľmi bojovo efektívne.
Z pohľadu malých štátov v strednej Európe, nemusí byť ideálny stroj s veľkým doletom, spájajúci možnosť stíhacích aj bombardovacích úloh. Skôr uplatnia koncept malej, výkonnej „čistokrvnej“ stíhačky s nízkymi nárokmi na vzletovú dráhu. Väčšia možnosť takéhoto využitia údajne prispela aj k víťazstvu Gripenu nad F 16 v zmienenom thajskom tendri. Stredná Európa leží v oblasti záujmu geopolitiky najvyspelejších vojenských mocností sveta. Za istý čas už stíhačky štvrtej generácie nedokážu efektívne zabezpečiť náš vzdušný priestor.
Koncept stíhačky šiestej generácie v sebe skrýva možnosť asymetrickej odpovede malých štátov na drahé zbrojné programy veľmocí. Na jednej strane tento koncept ráta s využitím vyspelých elektronických technológií, no na strane druhej, malá radarová odrazová plocha a viacspektrálne maskovanie môže urobiť zložité systémy protivníka neúčinnými. Stíhač šiestej generácie tak paradoxne nemusí byť „pretechnizovaný“, ale mal by dokázať eliminovať vysoké technológie nepriateľa. Malé, výkonné, dobre maskované lietadlo môže byť nebezpečné aj pre inak vyspelejšie stroje. Idea stredoeurópskeho vývoja „čistokrvnej“ stíhačky šiestej generácie však zatiaľ na politickej úrovni nebola nastolená.
