Ak chce občan komunikovať s verejnou správou elektronicky, musí sa podobne ako pri bežnom styku s úradmi identifikovať. Identifikácia môže prebiehať dvoma základnými spôsobmi. Prvá možnosť je bezvýznamové číslo jednoznačne priradené k občanovi a druhá certifikát na čipovej karte.
Bezvýznamový identifikátor Ministerstve vnútra (MV) SR však zatiaľ iba pripravuje a zabudovanie čipu napríklad do občianskych preukazov brzdia chýbajúce odporúčania z Bruselu a nedostatok finančných prostriedkov.
Na identifikáciu fyzickej osoby sa na Slovensku v súčasnosti používa rodné číslo. Jeho zásadný nedostatok však spočíva v tom, že z neho možno určiť dátum narodenia aj pohlavie osoby, ku ktorej je pridelené. Rezort vnútra v súčasnosti dokončuje zámer bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby. Mal by byť vypracovaný do konca marca, keď poputuje do medzirezortného pripomienkového konania.
V pracovnej skupine sú zástupcovia viacerých inštitúcií, napríklad Národného bezpečnostného úradu, Štatistického úradu SR, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj nezávislí experti z oblasti informačných technológií.
Podľa riaditeľa odboru osobných evidencií a dokladov MV SR Antona Dubčáka budú mať nové identifikátory takú štruktúru, aby sa mohli využívať v identifikačných a autentizačných prostriedkoch, napríklad identifikačných čipových kartách.
Prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Juraja Sabaka vidí možnosť zabudovať čipové karty do nových občianskych preukazov, ktoré sa začnú vydávať od začiatku budúceho roku. K tomu však nepríde, a to z dvoch dôvodov.
Po prvé, Európska únia v súčasnosti iba pripravuje návrh nového občianskeho preukazu ako identifikačnej karty s rovnakými náležitosťami pre všetky členské štáty.
Podľa obchodného riaditeľa spoločnosti Siemens Business Services, s.r.o., Bratislava Emila Fitoša si rezort vnútra netrúfne vydávať čipové preukazy za stovky miliónov korún, pokiaľ z Bruselu nepríde jednoznačné stanovisko.
Niektoré krajiny únie, napríklad Taliansko či Estónsko, na centrálne rozhodnutie nečakali a čip do občianskych preukazov zabudovali. Ďalšie dokonca integrovali do preukazov aj biometrické prvky, napríklad odtlačky prstov.
Ak by sa aj Brusel vyjadril, aké informácie má čip obsahovať, ocitne sa rezort vnútra pred finančným problémom, pretože čipové karty sú drahšie ako klasické plastové. Preto predstavitelia ministerstva vnútra nepredpokladajú, že v najbližších dvoch rokoch sa čipy do preukazov nedostanú. Alternatíva, podľa ktorej by si ľudia, ktorí majú záujem o čip, za kartu priplatili, nie je možná. Všetky preukazy totiž musia byť jednotné.
Poslednou možnosťou identifikácie, ktorá má však obmedzené možnosti využitia a slúži skôr ako doplnková metóda, sú takzvané známe skutočnosti. Príkladom je podávanie daňového priznania, pri ktorom zadávateľ uvedie ako známu skutočnosť číslo priznania z predchádzajúceho roku.
„Známe skutočnosti vo veľkom používajú napríklad obyvatelia Veľkej Británie, ktorí nemajú čipové karty a elektronický podpis,“ vysvetľuje E. Fitoš.
Podľa neho budú na Slovensku fungovať pri elektronickej komunikácii rôzne úrovne identifikácie. Pôjde o čisto anonymné podania, ďalej komunikáciu, ktorá bude vyžadovať číselný identifikátor, alebo uvedenie známej skutočnosti a napokon úkony, pri ktorých je nevyhnutný zaručený elektronický podpis.
Foto – Siemens
