Slovensku sa podľa Inštitútu finančnej politiky darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch však stále dosahuje dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova. „Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje,“ konštatuje inštitút. V ponuke nájomných bytov Slovensko v porovnaní s Európskou Úniou výrazne zaostáva.

Dostupnosť nájomného bývania vplýva na použitie úspor domácností, ale aj na mobilitu pracovnej sily. „Nedostatočná ponuka nájomných bytov tak ďalej tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje jeho dostupnosť,“ doplnil IFP.

Na chvoste Únie

Podľa Eurostatu v roku 2017 iba 1,5 percenta obyvateľov Slovenska bývalo v bytoch s regulovaným nájmom, pričom priemer Únie je 10 percent. Podiel obyvateľov v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom Únie a dosahuje 8,5 percenta, pričom priemer je 20 percent. Navyše, Slovensko čelí celkovému nedostatku bytového fondu, keďže v počte bytov na 1000 obyvateľov je na chvoste Únie.

„Ak by sme v počte bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 22-tisíc bytov. Je to o 6 000 viac ako doterajší priemer. Na dosiahnutie priemeru Únie v počte bytov s regulovaným nájmom by muselo byť zo všetkých týchto nových bytov až 88 percent v tomto segmente. Pri dnešnom tempe približne tisíc bytov ročne vo verejnom sektore je takýto prírastok nereálny, pokiaľ sa nepristúpi k výraznejšej zmene systému podpory rozvoja nájomného bývania,“ priblížil riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík rezortu financií Juraj Cenker.

Bývanie nás stojí priveľa

Problémom zostáva aj nadpriemerné finančné zaťaženie rodín v súvislosti s bývaním. Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40 percent svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to takmer dvakrát viac.

Slováci tak preferujú kúpu nehnuteľností aj napriek výraznému zadĺženiu. To môže byť spôsobené kultúrnym prostredím, ale aj cenovo nedostupným trhovým nájmom či nedostatkom bytov s regulovaným nájmom.

Inštitút finančnej politiky preto analyzoval aj možné opatrenia, ktoré by bytovú politiku na Slovensku zlepšili. Jednou z možností je podpora nájomného bývania, napríklad cez povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájom v nových developerských projektoch na úrovni od piatich percent do 10 percent.

Jednou z možností, ako podporiť výstavbu takýchto bytov, by mohli byť výhodnejšie úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou.

Mesto by následne stanovilo maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej mzdy v danom kraji. Výška regulovaného nájomného by zohľadňovala aj príjem rodiny.