Okrem veľkých planét, ako je Zem, Jupiter, Mars či Venuša, existujú ešte stovky iných vesmírnych telies. Niektoré sú také malé, že sa iba horko-ťažko dajú spozorovať hvezdárskym ďalekohľadom. To je aj prípad asteroidu B 612, ktorý v roku 1909 spozoroval jediný raz akýsi turecký hvezdár. Rozprávač v knihe Malý princ sa nazdával, že práve tento asteroid bol domovom hlavnej postavy svetoznámeho diela. TREND sa zase nazdáva, že príbeh onoho tureckého hvezdára sa opakuje v Planéte vedomostí.
Čakanie na zhodnotenie
Názvom Planéta vedomostí pomenovala firma Agemsoft digitálny vzdelávací program, ktorý pred rokmi kúpila od poľskej spoločnosti Young Digital Planet patriacej dnes pod fínsky vydavateľský dom Sanoma. Za dva roky úprav programu na slovenské pomery, na ktorých pracovala zhruba stovka učiteľov, Agemsoft podľa jeho riaditeľa Jána Trubača investoval milióny eur. Ak všetko dopadne podľa predstáv Agemsoftu, investícia sa firme čoskoro vráti. Aj s úrokom.
Ministerstvo školstva totiž koncom mája oznámilo, že začína rokovacie konanie bez zverejnenia s potenciálnymi dodávateľmi rozšírenia existujúceho digitálneho vzdelávacieho obsahu, teda Planéty vedomostí. Prístup k nej pre tritisíc žiakov na 127 školách rezort školstva nakúpil už v roku 2009 v rámci zákazky na druhú etapu budovania dátového centra. Tender vtedy vyhrala firma Siemens, ktorej štát za vybudovanie infraštruktúry dátového centra a dodanie časti vzdelávacieho obsahu zaplatil 3,8 milióna eur. Aká časť z tejto sumy pripadla Agemsoftu, jeho šéf neprezradil. „Nechcel by som to medializovať, je to súčasť obchodného tajomstva,“ odpovedal J. Trubač. Rovnako reagoval na otázku, za aká sumu jeho firma získala licenciu na program od Sanomy.
Teraz chce ministerstvo školstvo kúpiť licenciu pre všetkých takmer tritisíc slovenských základných a stredných škôl vrátane trojročnej servisnej podpory a najmä autorských práv na program. Vďaka nim bude môcť štát vyrábať jazykové mutácie vzdelávacieho programu či upravovať jeho obsah. Obrazne povedané, na Planétu vedomostí by mali poletieť už všetci učitelia a žiaci. No nebude to zadarmo, hodnota zákazky by sa mala pohybovať od 6 do 12 miliónov eur.
Na prvý pohľad by sa však mohlo zdať, že pri stanovení ceny sa ministerstvo inšpirovalo spomínaným asteroidom B 612. Rezort tvrdí, že pri stanovení sumy vychádzal z ceny, ktorú štát prostredníctvom Siemensu zaplatil Agemsoftu pri druhej etape budovanie dátového centra. „Rozpätie ceny je široké a dáva priestor na rokovanie o cene za licenciu, servisné zabezpečenie, školenia a o ďalších parametroch zmluvy,“ odpísalo TRENDU ministerstvo školstva. Vyrokovanú cenu by chcel štát splácať postupne pod dobu troch až štyroch rokov.
Pozitívny, no s chybami
V starej mene približne štvrť miliardy korún štát zaplatí – ak sa so Siemensom a Agemsoftom dohodne, - za multimediálne spracované poznatky z predmetov matematika, fyzika, chémia, prírodoveda a angličtina. Čiže len za menšiu časť učiva, ktoré žiaci základných a stredných škôl musia zvládnuť. Ostatné predmety v digitálnej podobe mieni chce ministerstvo podľa slov jeho šéfa Eugena Jurzycu získať postupne cez verejné súťaže.
Či na Planétu vedomostí budú mať už v septembri prístup všetci žiaci, dnes ešte nie je isté. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) z vlastného podnetu začal 25. mája na ministerstve kontrolu a rokovacie konanie zastavil. Má pochybnosti, či štátom zvolená metóda obstarávania je v súlade so zákonom. „Po skončení kontroly budú jej výsledky odbornej i laickej verejnosti sprístupnené na webe úradu,“ tvrdí hovorca ÚVO Branislav Zvara.
Ak by si však mal minister pýtať súhlas na uzavretie obchodu od učiteľov, ktorí s programom už pracovali, nebolo by to ťažké rozhodovanie. Väčšina učiteľov, ktorí sa zúčastnili na trojmesačnom skúšaní programu od februára do apríla tohto roku a júnovej konferencie vyhodnocujúcej testovanie, hodnotila Planétu vedomostí kladne. Až 98 percent učiteľov pätnástich škôl vybraných do vzorky, podľa ktorej sa hodnotenie vypracovalo, by chceli s programom pracovať aj po testovaní. Väčšina (85 percent) z nich tiež súhlasila s tvrdením, že na Planétu vedomostí pozitívne reagujú i žiaci.
Negatívne reakcie s testovaním sa týkali najmä dĺžky času, ktorý prípravou na vyučovanie a samotným výkladom pomocou programu učiteľ strávi. Po pár mesiacoch to však už ide ľahko, zhodujú sa učitelia, ktorí s produktom Agemsoftu pracujú už dlhšie.
Odborníci však v digitálnom obsahu našli niekoľko faktických chýb. Fyzik a vysokoškolský učiteľ Martin Mojžiš objavil nepresnosti až v polovici z 28 položiek jednej z lekcií z biológie. „Faktické chyby by sa v produkte pre všetky školy za približne štvrť miliardy korún vyskytovať jednoducho nemali,“ zamyslel sa M. Mojžiš v časopise .týždeň. Podľa neho by bolo chybou, keby ministerstvo kúpilo od Agemsoftu licenciu pre všetky školy. Školy by podľa M. Mojžiša mohli mať možnosť sami sa rozhodnúť, či za program zaplatia a budú ho používať.
Podľa J. Trubača je rozsah chýb porovnateľný s omylmi v klasických učebniciach. „Rozdiel je však v tom, že v digitálnom obsahu ich vieme priebežne opravovať, kým tlačené učebnice musia byť tlačené nanovo, ak by chyby niekto chcel odstrániť,” tvrdí šéf Agemsoftu.
Ministerstvo námietky voči chybám v Planéte vedomostí zobralo na vedomie a Agemsoftu odkázalo, že k obchodu dôjde, len ak ich odstráni. Podľa vyjadrení učiteľov na konferencii firma po upozornení na nedostatky digitálneho obsahu vždy promptne reagovala a nepresné údaje či animácie vedela veľmi rýchlo odstrániť.
Učebnica, ktorá motivuje
Keď sa turecký hvezdár pochválil odbornej verejnosti objavom asteroidu B 612, podľa Antoina De Saint-Exupéryho mu nikto kvôli jeho orientálnemu odevu neveril. O jedenásť rokov neskôr svoj výklad zopakoval v elegantnom európskom fraku a tentoraz astronómovia z celého sveta jeho názor prijali.
V prospech Planéty vedomostí v boji o tučnú zákazku hrá podobná „taktika“. Presvedčiť ministra a žiakov priviesť k záujmu o vedomosti má množstvo videí, fotografií, 3D modelov a simulácií, nie statické obrázky a more textu ako v papierových učebniciach. Program tiež obsahuje 250 hodín audiovýkladu a softvérový nástroj, pomocou ktorého môžu učitelia vytvárať vlastný obsah. Takže neprekvapí, že až 90 percent učiteľov z prieskumu si myslí, že jednou z hlavných výhod produktu firmy Agemsoft je interaktivita a zábavnosť.
O čosi horšie to dopadlo pri otázke, či program podporuje kreatívne myslenie žiakov. Kladne odpovedalo 73 percent učiteľov. Ešte menej presvedčivo program hodnotili pri zisťovaní vplyvu jeho používania na prospech žiakov. Pozitívne sa Planéta vedomostí v žiackej knižke prejaví len podľa necelej štvrtiny z oslovených učiteľov.
Najväčší vplyv má podľa učiteľov program na motiváciu školákov. V dnešnej dobe, keď je čoraz ťažšie získať pozornosť na televízii a internete odchovanej mládeže, to nie je zanedbateľný benefit. Viktor Križo, učiteľ matematiky na jednej z bratislavských škôl, tvrdí, že vďaka Planéte získali záujem o predmet plný čísiel aj žiaci, ktorí matematiku dovtedy nemali veľmi v láske. Za výhodu programu tiež považuje komplexnosť spracovania jednotlivých tém, ktoré sú spoločné pre viaceré predmety, ale na školách sa učia zvlášť. „Aj predtým sme sa snažili prelínanie tém, kde je to žiaduce, ale nevedeli sme vždy ako. Tu je to už hotové, navyše s mnohými príkladmi zo života,“ tvrdí V. Križo.
Patent na rozum vs. dobrovoľnosť
Na to, aby sa dal určiť vplyv programu na schopnosť žiaka lepšie pochopiť danú látku, by sa Planéta vedomostí podľa V. Križa musela testovať dlhšie a používať častejšie, ako v jeho prípade len na každej druhej hodine matematiky.
V ostatnom porovnávaní vedomostí a zručností 15-ročných žiakov krajín OECD (PISA) slovenskí tínedžeri zaostali za priemerom v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Štúdie, z ktorých by sa dalo vyčítať, do akej miery môžu digitálne učebnice od Agemsoftu podpriemerné výsledky slovenských žiakov zlepšiť, firma TRENDU nevedela poskytnúť. Podľa J. Trubača o kvalite programu hovorí fakt, že produkt poľských vývojárov upravených na lokálne pomery sa dnes používa v školách 25 krajinách sveta. Nechýbajú medzi nimi ani štáty, ktoré sa v hodnotení PISA pravidelne umiestňujú na prvých priečkach, ako napríklad Singapur, Fínsko či Austrália.
Úvahám o nevyhnutnosti kúpy univerzálnej licencie na digitálne učebnice od Agemsoftu neprospieva ani fakt, že školy ešte stále zápasia s nedostatkom tých papierových. Týka sa to najmä učebníc pre reformné ročníky základných a stredných škôl či učebníc predmetov, ktoré podľa Miroslava Repovského, generálneho riaditeľa sekcie regionálneho školstva, nepatria medzi „základné“ predmety.
Ministerstvo v tomto roku pozastavilo tlač niektorých nových učebníc, napr. pre predmet Umenie a kultúra, čím podľa M. Repovského ušetrilo približne jeden milión eur. Šetrenie sa prejavuje aj na počte distribuovaných učebníc a školám sa stáva, že dostanú menej učebníc ako si objednali.
Rezort školstva tvrdí, že ak by licenciu zakúpilo, Planéta vedomostí by bola len doplnkom k papierovým učebniciam a výučbe s kriedou v ruke pred drevenou, a nie digitálnou tabuľou. Pri množstve digitálnych tabúľ, ktoré dnes školy vlastnia (4666, teda ani nie dve na jednu školu) a počte predmetov zahrnutých v Planéte vedomostí, ničím viac ani nemôže byť.
V čase, keď ministerstvo šetrí všade, kde to ide a učitelia chýbajúce učebnice nahrádzajú čierno-bielym xeroxom, je na mieste otázka, či je minimálne šesť miliónov eur za produkt, ktorý školy väčšinu času nebudú využívať, plytvaním alebo odvážnou a rozumnou investíciou. Prelomovou odpoveďou zo strany štátu by bolo, keby pripustil, že nikdy nemal a nebude mať patent na rozum. A rozhodnutie ako investovať svoj diel zo spomenutej sumy prenechá na riaditeľov. Vláda síce v programovom vyhlásení deklarovala zabezpečiť lepšie využívanie digitálneho obsahu, no školám tiež sľúbila „učebnice nakupovať tak, aby to viedlo k úsporám a zároveň sa rešpektovala vôľa a dobrovoľné rozhodovanie škôl.” A Planéta vedomostí nie je nič viac ako technologicky vyspelá a zaujímavá učebnica.
Foto - TASR / Pavel Neubauer
