„Mnohé mamičky v súčasnosti preferujú špecifické formy stravovania ako je vegetariánska a vegánska strava či rôzne podobné typy jednostranných stravovacích návykov. Druhým extrémom sú matky, ktoré si doprajú nevhodné látky ako alkohol, cigarety, či dokonca drogy,“ hovorí prof. MUDr. László Kovács, DrSc, MPH, prednosta II. detskej kliniky DFNsP a LF UK v Bratislave.
Lekár upozorňuje, že takéto výkyvy k veľmi nezdravým či „príliš zdravým“ spôsobom stravovania spôsobujú prerušenie laktácie alebo nižší obsah živín v mlieku.
O dojčení kolujú rôzne mýty. Napríklad že dojčiaca matka by mala jesť za dvoch, má sa striktne vyhýbať niektorým potravinám či iné uprednostňovať.
Dojčiaca žena má oproti priemeru dennú energetickú potrebu zvýšenú o 20 percent. V jej jedálničku by mali byť dostatočne zastúpené vitamíny B, C, D a A, zinok, železo, jód, kyselina listová či DHA mastné kyseliny zo skupiny omega 3.
Profesor L. Kovács odporúča matkám denne skonzumovať:
- 1 až 3 porcie bielkovín: ryby, hydinu, mäso, vajcia, strukoviny,
- 3 až 4 porcie mlieka a mliečnych výrobkov,
- 3 až 5 porcií zeleniny,
- 2 až 4 porcie ovocia,
- 5 až 6 porcií sacharidov: obilniny, cestoviny, zemiaky, pečivo a ryžu,
- 2 až 3 litre vhodných tekutín.
„Dojčiaca matka by sa mala vyhýbať jednostrannej strave, teda akémukoľvek stravovaciemu extrému typu vegetariánstvo či vegánstvo na jednej strane alebo fastfoodová strava plná glutamánu sodného a umelých ochucovadiel na strane druhej. Môže však prakticky jesť všetko, čo spadá pod označenie pestrá a nutrične vyvážená strava,“ podotýka.
Vyvážená strava je dôležitá pre zachovanie optimálneho zloženia živín v materskom mlieku. Vitamíny, kyselinu listovú či omega 3 mastné kyseliny odporúča lekár dopĺňať aj výživovými doplnkami, ktoré sú špeciálne určené pre dojčiace matky.
Od čajov určených na podporu tvorby mlieka však netreba veľa očakávať. „Čaje pre dojčiace matky nepodporujú priamo laktáciu, skôr pôsobia príjemne, upokojujúco či môžu zlepšiť trávenie matke a dieťaťu. Principiálne – ak ich matka pije s mierou, sú určite prospešnejšie ako sladené nápoje či koncentrované džúsy,“ upozorňuje profesor. „Pre pohodové dojčenie je dôležitý aj spánok, je dobré, ak matka spí vtedy, keď spí dieťa,“ dodáva.
Jóga po šestonedelí, fitko po pol roku
Počas prvých šiestich mesiacov by mali matky absolvovať s bábätkom pravidelné prechádzky na čerstvom vzduchu, prakticky za akéhokoľvek počasia a v trvaní minimálne troch hodín rozdelených na dopoludňajšiu a popoludňajšiu fázu. Odporúčaných 10-tisíc krokov si takto denne odkráčajú bez veľkej námahy.
Zdroj: Flickr/Don DeBold/CC
S náročnejším cvičením odporúča lekár počkať dovtedy, kým bábätko dovŕši pol roka. Ak cítia potrebu hýbať sa už skôr, po šestonedelí môžu zaradiť strečing či jógu. K dynamickým športom ako je beh či tenis ich „nepustí“ ani telo. Brzdiť ich totiž budú prsia plné mlieka.
Mamičkám po tridsiatke sa k tomu môžu pridružiť ďalšie komplikácie. „Vo vyššom pôrodnom veku hrozia aj problémy so svalmi panvového dna a popôrodnou inkontinenciou, čo je pri cvičení predsa len mierne nepríjemné,“ pripomína lekár.
Pohybové aktivity môžu odštartovať takzvanými Kegelovými cvikmi, ktoré pomáhajú spevniť panvové dno. Aj tie však L. Kovács odporúča odložiť až po šiestich týždňoch po pôrode.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť do 6 mesiacov života dieťaťa. Po dovŕšení pol roka by malo byť materské mlieko obohatené aj stravou primeranou veku bábätka. Podľa WHO je do 6 mesiacov celosvetovo dojčených iba 38 percent detí, pričom cieľom je v roku 2025 dosiahnuť v priemere 50 percent detí dojčených v šiestom mesiaci života. To by umožnilo predísť úmrtiu vyše 800-tisíc detí ročne.
Boom s cisárskymi rezmi
K problémom pri dojčení a jeho predčasnému ukončeniu prispieva nielen nesprávna výživa či namáhavé cvičenie, ale aj pôrod cisárskym rezom, ktorý je u nás čoraz populárnejší.
„Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NZCI) sa na Slovensku rodí stále viac detí sekciou, teda cisárskym rezom. Pokiaľ v roku 1998 rodilo týmto spôsobom u nás 13 percent žien, v súčasnosti je to až 30 percent,“ približuje štatistiky L. Kovács.
Maximálny limit na úrovni 15 percent, ktorý odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako prirodzenú hranicu, keď je cisársky rez nevyhnutný pre záchranu dieťaťa a matky, tak Slovensko prekračuje dvojnásobne.
Pôrod cisárskym rezom odďaľuje nástup „hormonálnej búrky“ - tvorby mlieka, ktorá sa spúšťa asi hodinu po prirodzenom pôrode. Pri cisárskom reze trvá telu dlhšie, kým si „uvedomí“, že už má po pôrode a je čas začať dojčiť.
„Cisársky rez z medicínskeho uhla pohľadu sa indikuje len v nevyhnutných prípadoch. Lenže v posledných rokoch pribúda žien, ktoré sa samé rozhodujú pre cisársky rez ako ľahšiu formu pôrodu,“ ozrejmuje L. Kovács.
„Oficiálne o cisárskom reze síce rozhoduje lekár, ale slovo matky neraz zaváži. Štatistiku zdvihli aj fakty, ktoré potvrdzuje NCZI, že sa zvyšuje počet problémových pôrodov spôsobených vekom prvorodičiek (v Bratislavskom kraji má prvorodička viac ako 32 rokov, vo zvyšku Slovenska medzi 25 až 30), problémových tehotenstiev, pribúdajú aj páry, ktoré majú problémy s plodnosťou, pričom mnoho umelých oplodnení je rizikových a končí práve cisárskym rezom,“ uzatvára lekár.
Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH
Pôsobí vo funkcii prednostu II. Detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave, je odborným garantom štúdie „Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí“ a zostavovateľom „Odporúčaní na výživu dojčiat a batoliat – 2015“.
Zdroj: Iniciatíva 1000 dní
