Každý rok na jar si približne 1,6 miliardy ľudí prestavuje hodiny na letný čas. Hoci zmena má zabezpečiť dlhšie a svetlejšie večery, pre mnohých zároveň znamená mrzuté rána a zdravotné komplikácie. Rastúci počet výskumov totiž poukazuje na to, že posun času má dlhodobé negatívne účinky na ľudský organizmus.
„Po prechode na letný čas dochádza k nárastu infarktov, mozgových príhod, smrteľných dopravných nehôd, lekárskych chýb a dokonca aj predávkovania liekmi. To nie sú náhody, ale dôsledky posunu našich biologických hodín,“ uvádza časopis The Economist.
Pripomína, že letný čas bol pôvodne zavedený počas vojnového obdobia s cieľom šetriť energiu maximalizovaním večerného slnečného svetla. V súčasnosti však jeho praktická funkcia postupne stráca na význame.
Ľudský organizmus je geneticky nastavený na synchronizáciu s prirodzeným cyklom denného svetla. Vnútorné biorytmy závisia od ranného jasného svetla a večernej tmy. Letný čas tento prirodzený rytmus narúša – oneskoruje ranné svetlo a zároveň predlžuje vystavenie večernému jasu. „Tento posun narúša cirkadiánny rytmus, ovplyvňuje spánkový režim, apetít, telesnú teplotu a hladinu kortizolu – hormónu zodpovedného za prebúdzanie a bdelosť,” píše The Economist.
Čísla hovoria jasne
Štandardný čas, často označovaný ako zimný, je viac v súlade s prirodzeným striedaním svetla a tmy počas dňa. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Health Economics v roku 2019 analyzovala ľudí žijúcich na opačných koncoch rovnakého časového pásma v USA. Výsledky ukázali, že počas obdobia letného času spali ľudia v priemere o 19 minút denne menej a mali o 11 percent vyššiu pravdepodobnosť nadváhy či obezity. Tínedžeri na tom boli ešte horšie – prišli v priemere o 32 minút spánku za noc.
Náhla zmena na letný čas prináša aj okamžité zdravotné a bezpečnostné riziká. Vedci varujú, že hneď po jeho zavedení stúpa výskyt mozgových príhod o osem percent, počet samovrážd narastá o šesť percent a infarkty sa vyskytujú až o štvrtinu častejšie. Nezanedbateľný je pritom aj nárast prípadov depresie.
Niektoré z negatívnych dôsledkov zmeny času sa však dajú zmierniť vhodnými návykmi. Chronobiologička Eva Winnebecková z Univerzity v Surrey odporúča ranné pobyty na dennom svetle, ktoré pomáhajú reštartovať biologické hodiny. Prínosné je aj vyhýbanie sa jasnému svetlu z obrazoviek vo večerných hodinách, ako aj používanie teplejšieho osvetlenia v interiéri pred spaním.
Ďalšie dôležité správy
