Veda a technika čakali na svoj zákon deväť rokov

Stovky vedeckovýskumných ústavov roky žijú a prežívajú najmä zo štátnych financií, pričom efekty ich činnosti často nie sú známe ani samým rezortom. Nový zákon by mal priniesť transparentnosť, účelovosť a otvorenosť vo financovaní vedeckovýskumných úloh.

Návrh zákona o vede a technike predložil parlamentu už v roku 1992 vtedajší minister školstva, mládeže a športu SR Ján Pišút. Stalo sa tak na poslednom zasadnutí Národnej rady SR pred voľbami, ale návrh zákona sa do rokovacieho programu nedostal. Odvtedy sa každý minister pokúšal vytvoriť koncepciu i legislatívnu normu pre rozvoj vedy a techniky na Slovensku. Prah vlády a parlamentu prekročil až návrh, ktorý vypracovalo súčasné Ministerstvo školstva SR, ktoré je od roku 1999 garantom vedy v krajine.

Výdavky na vedu a techniku



PRAMEŇ: Slovenská akadémia vied

Rozhodujúca bude kvalita

Cieľom nového návrhu je, aby veda a výskum nepôsobili živelne, aby ich výsledky boli kontrolovateľné, financie vkladané do nich prinášali efekty. "Doterajší systém financovania vedy je poznačený rezortným spôsobom," konštatoval po schválení návrhu zákona vo vláde minister školstva SR Milan Ftáčnik. Výsledkom úzko rezortného prístupu potom bola výrazná rozdrobenosť úloh. Grantová podpora sa pohybovala v rozpätí od 10-tisíc do 50-tisíc Sk, za čo sa podľa M. Ftáčnika žiadna veľká veda nedá robiť.

Návrh zákona o vede a technike zavádza nadrezortný, účelový systém financovania. V prvom prípade to znamená, že napríklad o štátne objednávky sa bude môcť uchádzať ktorákoľvek vedeckovýskumná ustanovizeň či vysoká škola. V súčasnosti platí, že ak dá štátnu objednávku rezort hospodárstva, môže sa o ňu uchádzať len rezortné pracovisko.

"V budúcnosti bude pridelenie štátnej objednávky závisieť len od kvality projektu," dodáva M. Ftáčnik. Účelovosť znamená možnosť získania väčšieho objemu financií na konkrétny cieľ.

Päť hlavných zdrojov peňazí

Prvým nástrojom a časom najdôležitejším majú byť štátne programy vedy a výskumu s prierezovým alebo tematickým charakterom. Zameranie na informačnú spoločnosť alebo kvalitu života sú podľa M. Ftáčnika typickým príkladom prierezového charakteru. O hlavných cieľoch takýchto programov rozhodne vláda, ale o konkrétnych projektoch odborné komisie.

Tematické programy sa budú zaoberať rozvojom infraštruktúry vedy, podporou mladých vedcov a podobne.

Na financovanie štátnych programov je v budúcoročnom rozpočte navrhovaných 250 mil. Sk. Druhým významným nástrojom financovania ostávajú štátne objednávky. Takisto ich bude schvaľovať vláda, ale na návrh konkrétneho rezortu. Riešiteľ bude vybraný na základe verejného obstarávania.

Agentúra na podporu vedy a techniky, ktorá vznikla v tomto roku, sa stane ďalším nástrojom financovania. Keďže jej konštituovanie trvalo dlhšie a na rozdelenie financií už neostal čas, z pridelených financií na tento rok jej zostane približne 50 mil. Sk. Poslanci gesčného výboru Národnej rady SR sa budú usilovať, aby boli presunuté do budúcoročného rozpočtu a opäť pre agentúru. V návrhu na budúci rok je vyčlenených na jej potreby 80 mil. Sk. Na vedu a výskum v celom rozsahu je to 3,4 mld. Sk.

Inovačný fond ako samostatný nástroj financovania vedy bude spravovať Ministerstvo hospodárstva SR so zameraním na priemyselné inovácie.

Medzinárodná spolupráca, v jej rámci piaty a v budúcnosti šiesty rámcový program Európskej únie sú ďalšími spôsobmi, z ktorých by mala byť veda financovaná.

Čas na rozbeh nového systému

"Zmyslom zákona je, aby veda a výskum boli financované omnoho cielenejšie," zdôrazňuje minister. Z celého takmer triapolmiliardového balíka má ísť v budúcom roku len 330 mil. Sk na štátne programy a agentúru. Minister sám uznáva, že je to málo, ale za dôležitý považuje fakt, že sa nový systém rozbehne. Je presvedčený, že počas najbližších rokov budú klesať inštitucionálne financie a narastať účelové.

"Vychádzajúc z istých životných realít považujeme návrh zákona za priechodný, aj keď máme k nemu niekoľko pripomienok," konštatuje predseda Slovenskej akadémie vied Štefan Luby. Napríklad inštitucionálne financovanie nepovažuje na rozdiel od jeho kritikov za prežitok a neefektívny spôsob financovania.

Ďalšou jeho pripomienkou je prístup k sektorovej štruktúre a kritizuje aj spochybnenie samostatnej kapitoly akadémie v štátnom rozpočte. Všetky pripomienky však podľa jeho slov nemajú výrazný vplyv na zmenu obsahu návrhu zákona. Slovenská akadémia vied je najúspešnejšia zo všetkých uchádzačov o financie v 5. rámcovom programe Európskej únie pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity.

Z pridelených financií najviac poputovalo práve do vedeckých ústavov akadémie. "Naša riešiteľská kapacita pritom predstavuje 15-16 percent z celorepublikovej vedecko-výskumnej základne," zdôrazňuje Š. Luby. Za dôležité však považuje aj vytváranie domáceho finančného zázemia, pretože to môže ovplyvniť aj úspešnosť SR pri uchádzaní sa o zdroje z fondov EÚ.

Vysoké školy oceňujú konkurenčné prostredie

Pri tvorbe zákona sa vysoké školy usilovali v prvom rade o to, aby sa prekonal existujúci rezortný spôsob financovania, vytvoril sa spoločný výskumný priestor, grantový systém prideľovania financií, rovnosť príležitostí, otvorenosť a zdravé konkurenčné prostredie v súťaži o dostupné finančné zdroje.

"Rovnako sme presadzovali, aby sa oddelilo politické, administratívne a odborné rozhodovanie pri prideľovaní finančných prostriedkov a aby sa uprednostňovalo jednoznačne účelové financovanie pred inštitucionálnym," dodáva prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Žilinskej univerzity Milan Dado. Spolu s radou vysokých škôl je presvedčený, že viaceré z vymenovaných princípov sa do návrhu zákona dostali. Ako sa však jeho myšlienky naplnia v praxi, bude podľa vrcholných predstaviteľov akademickej obce závisieť aj od toho, koľko vláda vyčlení na štátne programy, koľko na účelové a koľko pre Agentúru na podporu vedy a techniky.

"Myslíme si, že zákon podporuje vytváranie konkurenčného prostredia. Do vedy je potrebné uviesť zdravé, férové, konkurenčné prostredie. To tento zákon naznačuje," vyjadruje názor za slovenských rektorov i radu M. Dado. Oni, rovnako ako predseda SAV Š. Luby, sú presvedčení, že je nevyhnutné podstatne zvýšiť zdroje, ktoré smerujú na Slovensku do vedy a techniky nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z privátnych zdrojov. Slovensko sa zatiaľ v podiele HDP na vedu pohybuje na spodnej priečke rebríčka krajín OECD. "V Českej republike len akadémia vied dostáva ročne viac ako na Slovensku celá veda," dokumentuje príkladom zo susednej krajiny Š. Luby.