Aktualizované o 15:50 v celom rozsahu
Ministri financií eurozóny schválili záchranný úver pre Cyprus. Na tlačovej konferencii v Dubline to povedal šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Cyprus má od eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) obdržať celkom desať miliárd eur.
Záchranný úver má krajinu s prebujneným bankovým systémom zachrániť pred bankrotom. Záchranný fond eurozóny z celkovej sumy desiatich miliárd eur poskytne deväť miliárd, MMF zvyšnú miliardu. Cyprus si má potom ešte vlastnými silami zaobstarať ďalších 13 miliárd eur. V rámci dohody so zahraničnými veriteľmi bude Nikózia musieť zdaniť časť vkladov v cyperských bankách nad 100-tisíc eur.
Cyprus ešte predtým oznámil, že celkovo bude na záchranu pred bankrotom potrebovať až 23 miliárd eur. Doteraz sa počítalo s čiastkou 17,5 miliardy.
Krajina žiada ďalšie formy pomoci
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis oznámil, že chce požiadať predstaviteľov Európskej únie o dodatočnú pomoc. Podľa úradníkov z Bruselu táto dodatočná pomoc neznamená navýšenie záchranného úveru, ale iné formy pomoci. Luxemburský minister financií Luc Frieden už predtým uviedol, že EÚ a Medzinárodný menový fond nemôžu zvýšiť záchranný úver, hoci sa ukázalo, že ostrovná krajina bude potrebovať viac peňazí, než sa predpokladalo.
N. Anastasiadis na tlačovej konferencii v Nikózii vyhlásil, že o dodatočnej pomoci v piatok hovoril s európskym komisárom pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehnenom. Zaslal tiež listy najvyšším predstaviteľom EÚ, v ktorých ich žiada o ďalšiu finančnú podporu kvôli ťažkej situácii krajiny spôsobenej krízou a opatreniami, ktoré musí Cyprus plniť. List má dostať predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, prezident EÚ Herman Van Rompuy a prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. K výške dodatočnej požadovanej čiastky a forme pomoci sa N. Anastasiadis nevyjadril.
Vyhlásenie cyperského prezidenta okamžite vyvolalo na finančných trhoch špekulácie, že Cyprus chce zvýšiť záchranný úver. Podľa úradníkov v Bruseli, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, však bolo oznámenie prezidenta v médiách nesprávne interpretované a Cyprus žiada o iné formy pomoci. Medzi inými zvažuje, či by mohol rýchlejšie využiť peniaze zo štrukturálnych fondov.
"Je to žiadosť o vyššiu podporu a finančnú asistenciu od našich partnerov v EÚ v stredne dlhom období vzhľadom na finančnú a ekonomickú situáciu, ktorej Cyprus čelí," povedal jeden z cyperských úradníkov v Bruseli Michalis Kumides. Ako príklad uviedol, že EÚ by mohla zmierniť Cypru podmienky čerpania pomoci zo štrukturálnych fondov. Tie sú súčasťou dlhodobého rozpočtu a používajú sa na spolufinancovanie projektov v menej rozvinutých krajinách EÚ. Jednotlivé projekty získavajú peniaze z fondov v dlhom časovom horizonte, peniaze plynú postupne v pravidelných splátkach po dobu niekoľkých rokov. Jednou z možností je, že by Cyprus mohol v prvých rokoch dostávať na projekty viac peňazí, než v rokoch neskorších. Táto metóda už bola využitá pri pomoci Grécku.
Pred bankrotom ho zachráni vraj až 23 miliárd
Cyprus má dostať od zahraničných veriteľov desať miliárd eur, z toho MMF prispeje jednou miliardou. "Viem, že (finančné potreby) sú pre obdobie 2013 až 2016 teraz o niečo vyššie, nemôžeme však nič viac urobiť," vyhlásil L. Frieden v rozhovore pre nemecký rozhlas. Finančné náklady by podľa neho mohla znížiť plánovaná reštrukturalizácia bánk a peniaze by mohol Cyprus získať aj z iných opatrení, napísala agentúra Reuters.
Cyprus pôvodne oznámil, že bude potrebovať na záchranu pred bankrotom 17,5 miliardy eur. Podľa dohody o poskytnutí záchranného úveru si krajina mala sama zaobstarať 7,5 miliardy eur. Tieto peniaze plánuje získať hlavne konfiškáciou časti bankových vkladov prevyšujúcich 100-tisíc eur a zredukovaním svojho bankového sektora. Tento týždeň však Cyprus informoval, že jeho pôvodný odhad bol zlý a že bude potrebovať až 23 miliárd eur. Krajina si tak bude musieť sama zaobstarať až 13 miliárd eur.
Agentúra DPA s odvolaním sa na cyperské vládne zdroje napísala, že cyperský kabinet už predložil parlamentu viacero úsporných zákonov. Je medzi nimi drastické zníženie platov štátnych zamestnancov a dôchodkov, ktoré by malo platiť od 1. júna. Zvýši sa tiež daň z pridanej hodnoty na 19 percent z terajších 17 percent, sadzba dane z príjmu právnických osôb z desiatich percent na 12,5 percenta a prudko porastú aj ďalšie dane.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
