Americký prezident Donald Trump sa od svojho druhého nástupu do Bieleho domu 20. januára v ekonomickej a obchodnej politike zameral na zavádzanie nových colných bariér. Zároveň sa snažil Američanom prezentovať boj s plytvaním verejnými prostriedkami. Kým pred voľbami prieskumy ukazovali, že práve v ekonomike mu voliči dôverovali viac ako jeho protikandidátke, podľa posledných prieskumov o priazeň prišiel.
Podľa prieskumu Reuters/Ipsos dôvera Američanov v Trumpov prístup k ekonomike v apríli klesla na 37 percent. Približne 55 percent respondentov uviedlo, že sa mal v prvých 100 dňoch v úrade, ktoré uplynú 30. apríla, zamerať buď na infláciu, alebo na ekonomiku v širšom slova zmysle. Len 23 percent respondentov zvolilo ako najdôležitejšiu tému imigráciu.
Obavy z inflácie vyjadrilo 87 percent respondentov, z hroziacej recesie 76 percent a z vývoja na akciových trhoch 67 percent. V aprílovom prieskume Fox News potom vyjadrilo nespokojnosť s prezidentovou colnou politikou 58 percent respondentov, s jeho zvládaním inflácie 59 percent, s daňovou politikou 53 percent a s tým, ako celkovo zvláda ekonomickú situáciu, je nespokojných 56 percent opýtaných.
Spomalenie tempa
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v USA sa v marci spomalilo na 2,4 percenta z februárových 2,8 percenta. Inflácia sa tak dostala na najnižšiu úroveň od vlaňajšieho septembra. Stále je ale nad dvojpercentným cieľom centrálnych bankárov. Analytici zároveň varovali pred dopadmi nových ciel na spotrebiteľské ceny.
Rozsiahle nové tarify v kombinácii s neistotou spôsobenou neustálym pridávaním a odvolávaním výnimiek vedú k značnej kolísavosti akciových trhov. Širší americký index S&P 500 od začiatku roka do 24. apríla odpísal asi 6,5 percenta, ale napríklad k 4. aprílu to bolo osem percent. Dolár od začiatku roka oslabil približne o osem percent.
Na trhoch sa tiež prejavil Trumpov aprílový spor so šéfom centrálnej banky (Fed) Jeromom Powellom. Pri svojom nátlaku na rýchle znižovanie úrokových sadzieb Trump naznačil, že by Powella mohol predčasne odvolať. Trhy reagovali prudkým poklesom. Keď potom úmysel poprel, americké akcie začali rýchlo spevňovať.
Trumpova obchodná politika môže mať širší vplyv na globálny obchod a svetovú ekonomiku. Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil odhad rastu svetovej ekonomiky na tento rok z 3,3 na 2,8 percenta, na budúci rok potom z 3,3 na tri percentá.
Trumpove clá
K prehodnoteniu prognóz došlo najmä po takzvanom dni oslobodenia, ako Trump nazval dňom, keď oznámil plošné desaťpercentné clá na dovoz z väčšiny krajín sveta a nad to ešte často výrazne vyššie poplatky pre jednotlivých partnerov, ktoré nazval recipročnými. V prípade EÚ má sadzba predstavovať 20 percent. Trump ich však pre väčšinu krajín o 90 dní odložil.
Odklad zdôvodnil tak, že väčšina krajín chce rokovať a že im chce dať priestor. Zároveň sa však objavili otázky, čo by Trumpa pri riešení uspokojilo. Výšku ciel totiž Washington odvodzoval od výšky obchodného deficitu s daným partnerom, nie podľa výšky taríf. Trumpov poradca pre medzinárodný obchod Peter Navarro tiež hneď na začiatku odmietol návrh Vietnamu na dohodu zahŕňajúcu zrušenie všetkých poplatkov na americký dovoz.
Číne, ktorá je tretím najväčším obchodným partnerom Spojených štátov, Trump takzvané recipročné clá nezrušil, naopak ich niekoľkokrát zvýšil, až záťaž dovozu z Číny stúpla na 145 percent a opačným smerom na 125 percent. Podľa analytikov to znamenalo v podstate zmrazenie obojstranného obchodu.
Zvláštne tarify Trump uvalil na dovoz produktov z ocele a hliníka alebo automobilov. Výnimku v polovici apríla dostala naopak rôzna spotrebná elektronika – na ňu však plánuje uvaliť osobitný dovozný poplatok, ako aj napríklad na liečivá.
Podľa ekonómov z Yaleovej univerzity po započítaní všetkých aktuálne platných opatrení priemerná colná sadzba na dovoz do USA pre spotrebiteľov predstavuje 28 percent. To je najviac od roku 1901. Aj po presune spotreby bude priemerná sadzba predstavovať 18 percent, čo je najvyššia hodnota od roku 1934. Zároveň podľa týchto výpočtov cla v súčasnej podobne zníži ročný rast hrubého domáceho produktu Spojených štátov o 1,1 percentuálneho bodu.
Riaditeľ americkej investičnej banky Goldman Sachs David Solomon v televízii CNBC varoval, že 90-dňový odklad takzvaných recipročných poplatkov môže mať vo výsledku skôr negatívny dopad. Podniky aj jednotlivci totiž obmedzili kapitálové výdavky a plánovanie. „Miera neistoty je príliš vysoká,“ uviedol.
Ďalšie dôležité správy
