Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. Aj preto kompetentné inštitúcie, parlament a vláda, stoja pred výzvou naformulovať novú víziu jeho udržateľného hospodárskeho rozvoja. Tieto vety uviedol NKÚ v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2024.

Úrad hovorí o potrebe zásadnej reformy fungovania štátnych a verejných inštitúcií a konsolidácie verejných financií. Na názor na uvedené tvrdenia sa TREND opýtal vybraných predstaviteľov slovenského biznisu a ekonomického diania. V elektronickom hlasovaní medzi 11. a 14. aprílom 2025 sa vyjadrilo dovedna 46 respondentov. Väčšiu časť ich odpovedí a súvisiacich komentárov publikujeme.

Určite áno. Úpadok už očividne prichádza

Miriam Poništová, CEO, DeutschMann Internationale Spedition
Dnešná doba je poznačená politickou krátkozrakosťou, ktorá desí. Politici stavajú svoje rozhodnutia na základe dnešných mediálnych ohlasov, nie na základe skutočných dôsledkov. Osobná zodpovednosť? Tá sa vyparí rýchlejšie než rosa na letnom slnku. Keď zlyhá politik, takmer nikdy nenesie následky svojich činov.
Keď v mojej firme niekto urobí škodlivé rozhodnutie, musí to nahradiť a niesť za to zodpovednosť. Na Slovensku? Sme svedkami odvolávaní a menovaní čím ďalej tým väčších neodborníkov, ktorí absolútne nevedia, čo znamená prosperita. A kto za ich chybné rozhodnutia zaplatí najvyššiu cenu? Naše deti.
Včasné a systémové riešenia problémov, to nie je voliteľný štandard – je to morálny záväzok. Či úpadok prichádza? Nie. Úpadok je u nás v plnom rozkvete. A mali by sme sa tomu čo najskôr postaviť.

Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ, DanubiaTel
A nie je to len o tom, že systematicky si prejedáme budúcnosť, vláda nezmyselne míňa čoraz viac, zvyšuje renty svojim „verným“, dáva zákazky skorumpovaným a neschopným firmám, štedro upláca dôchodcov, na čo krajina nemá, a tak zvyšuje dane, odvody a poplatky občanom. Ale chýba aj čo len náznak snahy reformami podporiť aspoň symbolicky ekonomický rast, rozvoj, inovácie a nové technológie. Rozdeľovaním spoločnosti, populistickou propagandou a manipuláciami odvádza pozornosť od podstatných a dôležitých tém. Je to trend, ktorý sa bude veľmi ťažko meniť, aby Slovensko znovu napredovalo.

Jan Rollo, CEO a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Nič nové, takto to beží s rôznymi vládami už dlhé roky a nič nenasvedčuje, že by sa malo niečo zmeniť k lepšiemu. Len nie je jasné, čo s tým má spoločného NKÚ, ich správa určite nič nezmení. Zmenu majú v rukách voliči, ale tí, bohužiaľ, nemajú veľa na výber...

Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Súčasní politici uprednostňujú osobné majetkové záujmy, udržanie sa pri moci a beztrestnosť svojho konania pred záujmami Slovenska.

Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Akurát je, žiaľ, ten výrok pravdivý nielen pre Slovensko, ale celú Európu.

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Bohužiaľ, vďaka vládam Róberta I. – IV. Sa z tigra stal outsider. Všetky analýzy ukazujú, že Slovensko smeruje k úpadku, nakoľko je riadené bez stratégie a vízie.

Oto Kravec, výkonný riaditeľ, Citadela & Trumpeter
Sú nejaké argumenty, aby sa s tým dalo nesúhlasiť? Nielen u nás je skutočnosťou, že realita, fakty a štatistiky nie sú účinným nástrojom volebnej komunikácie. Preto nemôžeme byť nijako prekvapení výsledkom, ktorý zodpovedá schopnostiam zvolených riadiacich predstaviteľov.

Peter Vilem, riaditeľ, Vema
Za posledné roky sme počuli množstvo výrokov od najvyšších slovenských predstaviteľov, na čo všetko sa sústredíme a ako bude potom dobre. Bohužiaľ, neregistrujem pozitívne posuny v akejkoľvek oblasti. Možno to súvisí aj s tým, že tieto výroky nie sú opreté o analýzy podporené tvrdými dátami, ktoré by možno ukázali obraz v inom svetle. Neprispieva tomu ani zostava vlády, keď každé ministerstvo sa hrá na vlastnom piesočku podľa toho, ktorá strana ho má „pod palcom“. Ak dostaneme nejaké peniaze z EÚ, tak ich len minieme (ak vôbec) bez zmysluplnosti. Typickým príkladom je digitalizácia Slovenska, kde sme nielenže zaspali, ale stále spíme!

Igor Hornák, CEO, Factory 4 Solutions
Slovensko nemá orientáciu, nie je jasné, v akom geopolitickom priestore chce byť, nezvyšuje odolnosť a adaptabilitu svojho obyvateľstva voči novým hrozbám a výzvam. Slovensko slabne ako národ – spoločnosť, pravdepodobnosť jeho zániku je nenulová.

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Po tom, ako sme sa dostali do EÚ a NATO, žiadna poriadna stratégia pre krajinu tu nebola. Stratégia súčasnej vlády je utlmiť občiansku spoločnosť, preorientovať nás mimo EÚ a NATO a počúvať dezinformátorov. To asi nič dobré Slovensku neprinesie.

Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Veľmi veľa krajín prestáva brať do úvahy overené poučky o voľnom trhu – čo platí aj o Slovensku – a to nemôže smerovať inam ako k pohrome.

Martin Melišek, CFO, Softec
Situácia je jasná – rastúci dlh, chýbajúce úsporné opatrenia, zvyšovanie daní, chýbajúci zahraniční investori, do zahraničia odchádzajúci mladí ľudia a tak ďalej. Úpadok je viditeľný na každom kroku a jediná vláda s odborníkmi v uplynulých desaťročiach bola úradnícka vláda, ktorá nemala silu nič meniť. Ako inak sa ešte dá charakterizovať úpadok a krajina bez vízie?

Michal Rybárik, predseda, Telekomunikačná únia SR
Táto krajina si vytvárala predpoklady k úpadku dlhodobo, vytrvalo a systematicky. Je z čoho čerpať.

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Je to vidno v každej oblasti. Na sociálne neadresné dávky sa míňajú miliardy, ale krajina, čo do infraštruktúry, žije zväčša zo socialistickej minulosti. Stav len budov ministerstiev je európska hanba. Ministerstvo vnútra verzus Eurovea je ako Mordor, zvyšok verejných inštitúcií, infraštruktúry a investícií je na tom rovnako šeredne.

Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Martin Šimun, predseda dozornej rady, Dôvera zdravotná poisťovňa
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Attila Danko, konateľ, IBG Slovensko
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Peter Halász, konateľ, Jaga Group

Áno. V budúcnosti prídu veľké problémy

Tamás Szőke, CEO, GrantExpert.sk
Súhlasím s tvrdením NKÚ čiastočne. Slovensko skutočne čelí riziku dlhodobého úpadku, ale problém nie je v absencii strategických cieľov, ale, paradoxne, v ich nadbytku. Verejná správa produkuje množstvo strategických dokumentov na rôznych úrovniach, ktoré sa však v praxi stávajú skôr byrokratickou záťažou než efektívnym nástrojom rozvoja. Najväčším problémom je absencia funkčného systému implementácie, monitorovania a vyvodzovania zodpovednosti za neplnenie týchto stratégií. Bez účinných kontrolných mechanizmov a reálnych následkov za nedodržiavanie stanovených cieľov zostávajú aj tie najlepšie strategické plány len papierovými víziami bez skutočného vplyvu na smerovanie krajiny.

Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit Chedos
Slovensku dlhodobá stratégia chýba. Chýba rozvojová stratégia, ktorá by definovala smery, v čom chceme byť najlepší (digitalizácia, automatizácia, inovácie, turistický ruch), ktorá by sa systematicky a komplexne presadzovala do praxe. To, čo vidíme dnes, je iba reakcia na vonkajšie podnety a aj to miestami nevhodná a nedostatočná. A to je cesta k úpadku.

Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
Žiaľ, posledných takmer 20 rokov sme nemali pri moci vládu, ktorá by bola schopná zadefinovať a implementovať dlhodobú stratégiu. Chýba nám spoločenská zhoda na ďalšom smerovaní Slovenska, namiesto toho sme svedkami prehlbujúcej sa polarizácie spoločnosti a strate dôvery v inštitúcie.

Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Môžem sa mýliť, ale s vládami na maximálne štyri roky neevidujem nikoho, kto by mal za úlohu v štáte pracovať na strategických cieľoch a mal moc ich presadzovať. Nevyhnutne potrebujeme reformy školstva, hospodárstva, zdravotníctva, sociálnej podpory a podobne. Musí nastať spoločenská objednávka a dohoda naprieč väčšinou politických strán, čo bude narážať na populizmus.

Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Áno, je to zrejmé už dlhší čas. Myslím si, že potrebujeme novú víziu udržateľného hospodárskeho rozvoja krajiny, ale aj zásadnú reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií. To, že stále nie sme na dobrej ceste a úpadok môže byť realitou, potvrdzuje aj fakt, že sme jedinou krajinou EÚ v pásme vysokého rizika v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Slovensko nutne potrebuje reštart.

Lukáš Kmenta, country manažér, HBS
Definovať dlhodobú stratégiu v takej dynamickej dobe je ťažké, ale štát si vždy musí určiť priority, ako udržať fungovanie ekonomiky a sociálnej politiky. To mi v slovenskej vláde chýba.

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Môžeme sa riadiť povrchnými dojmami z toho, čo vnímame ako tok mnohých informácií z rôznych zdrojov, a preto sa môžeme mýliť. Ak ale predpokladáme, že NKÚ pracuje s konkrétnymi údajmi a tieto správne analyzuje, tak môžeme s vysokou mierou istoty povedať, že máme skutočne problém.

Oliver Moravčík, rektor,  Slovenská technická univerzita v Bratislave
Ekonomický chaos vo svete spôsobený USA zatiaľ nedáva nádej na optimistické prognózy, minimálne pokiaľ colná vojna nebude spravodlivo vyriešená.

Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Slovensko vstupuje do neistej éry a čakajú nás vo viacerých oblastiach veľké problémy. Riešením ale nie je definovanie strategických cieľov. Tie síce fungujú v biznise, ale nie v politike a spravovaní štátu.

Marek Polic, garant projektov, Kros
Posledné roky sa tu robí minimum vecí, ktoré by boli premyslené strategicky. Všetko sa to len hasí nesystematicky a bez koncepcie. Preto sme roky dozadu boli na popredných miestach rôznych rebríčkov a teraz sme takmer všade na úplnom spodku. Bohužiaľ, sme národ, ktorý na to nereaguje a stále verí len populistom, ktorí to to všetko ťahajú na strachu.

Michal Ukropec, CEO, Twinzo
Slovensko nemá žiadnu stratégiu. A netýka sa to len súčasnej vlády, bolo to to isté aj v nedávnej minulosti. Posledná vláda, ktorá mala ciele, bola za Mikuláša Dzurindu. A netýka sa to len toľko spomínaného školstva, ale aj priemyslu, podnikateľského prostredia, nehovoriac o startupoch – ktoré vedia vygenerovať obrovskú hodnotu s nízkymi nákladmi a vysokou pridanou hodnotou.

Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made
Aký národ, taký volič, taká vláda, taká krajina.

Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Po II. svetovej vojne sme spoločne budovali Slovensko, naša krajina prežívala svoj najväčší rozvoj v histórii. Od čias vstupu do Európskej únie nie je žiadna téma, žiadna myšlienka, ktorá by nás dokázala spojiť, pohyby v našej spoločnosti mi pripomínajú doslova dezorganizovaný pohyb spermií.. Najväčším problémom našej spoločnosti je práve absencia strategických cieľov, niečoho, za čím by sme chceli smerovať. Máme už naozaj všetko? Už je nám ako spoločnosti naozaj dobre? A bude aj našim deťom? Obávam sa však, že je to problém nielen náš, ale celého západného spoločenstva...

Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Miroslava Michalíková, výkonná riaditeľka, Produkcia
Daniel Gašpar, Managing Partner, Crowdberry
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.

Určite nie. Ide o zbytočnú paniku

Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Až také vypuklé to nie je, ale v každom prípade je potrebné menovať do funkcií odborne zdatných ľudí a nie politických nominantov bez odborných znalostí.

Iné/Nevyjadrujem sa

Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Nesúhlasím s tým, že Slovensko nemá určené strategické ciele. Uvedené ciele sú definované v schválených strategických dokumentoch akými sú napríklad Vízia a stratégia rozvoja SR do roku 2030, Národný plán obnovy a odolnosti či rôzne sektorové stratégie. Problém je skôr v ich realizácii než v ich absencii. Výrok NKÚ nie je prehnaný, ale skôr upozorňuje na reálny problém – rozdiel medzi deklarovanými cieľmi a ich skutočným napĺňaním. Ak sa nezmení spôsob riadenia štátu, absencia dlhodobej vízie a jej dôslednej realizácie môže Slovensko skutočne posúvať do stagnácie alebo úpadku.

Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Slovensko dnes naozaj čelí výzvam, ktoré bez konkrétnych cieľov a koordinácie môžu do značnej miery znižovať predvídateľnosť prostredia. Tieto faktory sa môžu spolupodieľať na znižovaní právnej istoty v spoločnosti a môžu prispievať k premeškaným príležitostiam na strategický rozvoj. Ako krajina potrebujeme jasnú predstavu, kam smerujeme, a odvahu túto predstavu aj naplniť.