Miera daňového zaťaženia na Slovensku vzrástla medzi rokmi 2014 až 2023 o tri percentuálne body na vyše 43 percent. Pritom vo všetkých okolitých krajinách objem daní a odvodov meraný podielom na HDP klesol. Slovensko malo v roku 2023 vyššiu mieru daňového zaťaženia ako Česko, Poľsko, Maďarsko, ale aj priemer Európskej únie a OECD.
Na názor na skutočnosť, že rast daňového zaťaženia Slovákov predbieha rast ich príjmov, sa TREND opýtal vybraných predstaviteľov slovenského biznisu a ekonomického diania. V elektronickom hlasovaní medzi 24. a 28. aprílom 2025 sa vyjadrilo dovedna 39 respondentov. Väčšiu časť ich odpovedí a komentárov publikujeme.
Určite nie. Úspešná krajina musí mať nižšiu mieru prerozdeľovania
Jan Rollo, CEO a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Čím viac štátneho prerozdeľovania, tým viac neefektivity, zbytočného plytvania a korupcie a tým viac je potom potrebné žmýkať poctivých daňových poplatníkov. Zmenu je potrebné začať zásadným zjednodušením a zefektívnením štátnej správy, o to ale politici nemajú záujem. Majú iné ciele ako je dlhodobo prosperujúci a efektívny štát…
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
To, že rast daňového zaťaženia predbieha rast príjmov, určite nie je v poriadku, minimálne z pohľadu väčšiny občanov a zdravého ekonomického vývoja. Ak dane a odvody rastú rýchlejšie než mzdy, ľuďom reálne ostáva z výplaty menej. Majú menej na spotrebu, šetrenie či investovanie. Ak by štát väčší výber daní efektívne investoval do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry či podpory inovácií, mohlo by to mať aj pozitívny dopad v dlhodobom horizonte. Avšak pri neefektívnom alebo korupčnom využívaní verejných zdrojov ide skôr o čisté poškodenie občana.
Erik Schwarcz, partner, Fairsquare
Ide o prirodzené vyústenie situácie, ktorá je dôsledkom hospodárenia štátu a ekonomického vývoja. Na zvrátenie tohto trendu v krátkodobom horizonte sú potrebné konsolidačné opatrenia na strane výdavkov štátu a v dlhodobom horizonte investície do vzdelávania.
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity
Je to dôsledok nevhodnej hospodárskej politiky, preto sa tomu nemožno čudovať.
Martin Melišek, CFO, Softec
Asi už nikto nepochybuje, že výdavky nášho štátu sú neefektívne a miesto skutočnej reformy výdavkov a úspor sa len zvyšujú dane. Je otázne, či sa pri nečinnosti a enormnom zvyšovaní zadlženia ešte podarí tento úpadok zastaviť.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Nechce sa mi ani vyjadrovať. Lesk a bieda, s dôrazom na biedu. Táto krajina ide pomaly, ale isto, do záhuby, ak niečo ASAP nezmení.
Peter Špoták, CEO, Maesta
Určite najlepšie fungovala rovná daň, keď všetky dane boli vo výške 19 percent.
Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Simona Bubánová, managing partner, Creative Department
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Nie. Verejné výdavky na Slovensku sa vynakladajú neefektívne
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Je nevyhnutné zastaviť plošnú pomoc, ktorá neúmerne zaťažuje rozpočet. Pomoc musí byť vždy adresná a taká, akú si štát môže dovoliť. Následne v kombinácii s reformou štátnej správy bude možné udržať zdaňovanie na uzde. Musíme výdavky zosúladiť s príjmami bez toho, aby sa neustále zvyšovalo daňové zaťaženie.
Martin Kostič, riaditeľ, Emark
Ako podnikateľ nebudem v pozícii „plakania“. Podnikateľ má vždy možnosť voľby. Zostať v danej krajine a prijať vyššie dane, redukovať náklady, prípadne spomaliť rast a investície, neprijímať nových ľudí... Štát si musí spočítať, čo má aký vplyv na jeho ekonomickú situáciu a konkurencieschopnosť – v krátkodobom a dlhodobom meradle. Môj zásadný concern nie je vo vyšších daniach, ale v tom, ako sa tieto dane v krajine využívajú a – trúfam si povedať – zneužívajú. Slovensko upadá, aj vďaka vyšším daniam a extrémne nekompetentnému (alebo až veľmi kompetentnému?) manažmentu krajiny.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS
Verím, že je to len prechodné obdobie a zvýšenie investícií (infraštruktúra atď.) sa prejaví v raste reálnych miezd. To je optimistický scenár. V opačnom prípade to bude znamenať pokles hospodárskeho rastu. Hádam sa vláda zachová rozumne.
Oto Kravec, výkonný riaditeľ, Citadela & Trumpeter
Ak rast daňového zaťaženia stabilne predbieha rast príjmov, nevzniká tlak len na peňaženky, ale aj na dôveru ľudí v spravodlivosť systému. Takýto trend nevytvára priestor na motiváciu, ale iba na frustráciu.
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Zásadné nie! Daňový mix robí podnikanie u nás neefektívnym a neperspektívnym. Spolu s tlakom na dekarbonizáciu a rigidným trhom práce do budúcna tak kontinuálne vytvárame zásadné prekážky, že ekonomický dopad bude citeľný. V kontradikcii k populistickým a nezodpovedným výdavkom štátu je táto výhľadová slepota politikov až škodujúco zarážajúca.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Zvyšovať dane (prípadne vymýšľať nové) dokáže aj ten, kto sa vie sotva podpísať. Avšak nastavenie dobre fungujúceho daňového systému, ktorý by bol základom pre maximálny možný reálny výnos daní a nezadusil by ekonomickú aktivitu a zabezpečil len takú štruktúru a objem výdavkov, aby štát fungoval čo najefektívnejšie, to už je veľké umenie. A na to treba podstatne viac intelektu, skúseností a skutočne dobrej vôle. Na to nestačia ideologické dogmy, na to treba kvalitné vedomosti najmä z ekonómie a schopnosť poznať a akceptovať realitu.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Nie je to v poriadku, má to viacero negatívnych dôsledkov. Klesá reálna kúpna sila obyvateľstva, čo sa následne prejavuje v nižšej spotrebe aj v slabšej schopnosti tvoriť úspory. Zároveň ľudia môžu v tejto situácii viac siahať po úveroch, čo vedie k zvýšenému zadlženiu. V neposlednom rade vyššie daňové zaťaženie praje šedej ekonomike a kreatívnej optimalizácii daní, na čo v konečnom dôsledku doplatí štátna kasa. Štát by sa mal v rámci šetrenia viac zamerať na výdavkovú stranu.
Karol Ponesz, country manager, Mattoni 1873
Bude to znamenať pokles kúpnej sily a zníženie spotreby. Keby zvýšenie daňového zaťaženia znamenalo vyššiu úroveň služieb štátu, lepšiu infraštruktúru a smerovanie k spravodlivejšiemu daňovému systému, dávalo by to zmysel. K tomu by sme potrebovali poznať dlhodobú stratégiu štátu, ktorú však nemáme. To vytvára riziko neefektívneho manažovania vládnych zdrojov.
Richard Churý, CEO, UPgreat
Chápem, že je nevyhnutné zvyšovať dane vzhľadom na katastrofálne financie štátu. Situácia je výsledkom populistického riadenia štátu počas uplynulých 30 rokov, jednoducho sme na konci s dychom. Popri zvyšovaní daní by som očakával štrukturálne zmeny, zásadné reformy s cieľom odstrániť neefektívne výdavky a podporu podnikateľského sektoru.
Marek Polic, garant projektov, Kros
Určite to nie je v poriadku. Dlhodobé, opakované zlé rozhodnutia našich vlád nás dostali do nepriaznivého stavu. A vynakladanie verejných financií je neskutočne neefektívne. Sú na to jasné dáta, fakty. Bohužiaľ, toto tu nikto nevie dlhodobo riešiť. Preto sa len dvíhajú dane, odvody a robia sa iné nezmyselné veci.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
Najväčší zdroj na rozkrádanie sú dane. Pri tejto vláde je preto prirodzené, že ich vláda zvyšuje.
Igor Hornák, CEO, Factory 4 Solutions
Slovenský daňový systém nie je nástrojom solidarity a financovania služieb štátu občanom, ale nástrojom okrádania väčšiny občanov lúpeživou vládou a jej klientami. Preto je síce legálny, ale nelegitímny.
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Už aj ratingové agentúry hrozia Róbertkovi, že máme vysoké daňové zaťaženie, nemá kto pracovať, máme málo investícií. Máme neefektívny štát s veľkou kopou zbytočných ľudí vo verejnej a štátnej správe so zbytočnými výdavkami. Tam nech láskavo začne hľadať úspory pri konsolidácii, ktorú vyvolal z dvoch tretín svojím nezodpovedným vládnutím.
Daniel Gašpar, Managing Partner, Crowdberry
Mám túto otázku považovať za básnickú?
Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Attila Danko, konateľ, IBG Slovensko
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Tamás Szőke, CEO GrantExpert.sk
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Áno. Slovensko len dobieha daňový priemer EÚ
Túto odpoveď na anketovú otázku zvolili jeden responent:
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Iné/Nevyjadrujem sa
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Rast daňového a ostatného finančno-administratívneho zaťaženia je už dávno za čiarou. Či už fyzických alebo právnických osôb. Ruka v ruke s neefektívnym štátnym riadením a prežieraním verejných financií je to cesta k bankrotu.
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Nedávno som na stránkach Trendu čítal o výške priemernej mzdy v Poľsku, predbehli nás za posledné roky riadne. Myslím si, že v porovnaní produktivity práce medzi nami taký rozdiel nie je. A to vnímam ako hlavný problém Slovenska. Nízke mzdy pri solídnej produktivite. Koľko mal tržby automobilový závod v Bratislave? Za koľko predáva svojej distribučnej spoločnosti svoje výrobky? V Bratislave sa vyrábajú prémiové autá za zhruba 36-tisíc eur a nám sa následne predávajú za viac ako dvojnásobok ceny. A produktivitu majú potom skvelú niekde v zahraničí...
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Rastúce daňové zaťaženie, ktoré predbieha rast príjmov obyvateľstva, predstavuje výzvu pre stabilitu a atraktivitu Slovenska ako miesta na život aj podnikanie. Vyššie dane a odvody môžu obmedziť disponibilný príjem domácností, znížiť ziskovosť podnikov a v konečnom dôsledku odradiť domácich aj zahraničných investorov.
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Neviem, či to tak je. Ak áno, nadmerne prerozdeľovanie je skôr brzdou rozvoja ako jeho podporou.
