Spolupráca Visegrádskej skupiny (V4 - Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) by sa mala vrátiť ku koreňom. Existujú oblasti, v ktorých možno v budúcnosti kooperovať, či už ide napríklad o povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny, investície alebo energetiku. V rozhovore s ČTK to povedal riaditeľ hradnej diplomacie a budúci veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák.
Podľa Jindráka by sa nemalo hazardovať so spoluprácou štátov, ktoré spolu de facto susedia, majú nejakú spoločnú históriu, hoci často zložitú. „Politici prichádzajú, odchádzajú, to je historický fakt,“ poznamenal.
Orbán so šálom za hranou
Má to ale svoje mantinely. Za hranou podľa neho bolo, keď sa maďarský premiér Viktor Orbán na futbalovom zápase objavil so šálom s mapou takzvaného Veľkého Maďarska, ktoré zahŕňa územie historických Uhorska s časťami susedných krajín. „To sú jednoducho veci, ktoré sú vnímané veľmi citlivo,“ uviedol Jindrák.
Visegrádska spolupráca pre neho nie je až takou otázkou rozumu, ako skôr srdca. Zaspomínal, že pri jej obnove v roku 1998 sa hľadali spoločné témy, ktorými sa stala transformácia ekonomík, štátnej správy či samospráv. „Problémy boli vo všetkých štyroch krajinách úplne rovnaké,“ podotkol.
Vrátiť sa ku koreňom
„Skôr by som bol za to, vracať sa ku koreňom, na čom višegrádska spolupráca začínala, na nejakej vzájomnosti. Než mať ambície, že Visegrád bude valcovať Európsku úniu, alebo že budeme nejakým baranidlom proti Francúzsku či Nemecku. To nie je ten účel,“ vysvetlil Jindrák.
Uvedomuje si, že Maďarsko má odlišný názor na ruskú agresiu na Ukrajine. Maďarsko predtým odmietlo, aby cez jeho územie prúdili na Ukrajinu dodávky zbraní zo Západu. Budapešť sa tiež kriticky vyjadrila voči protiruským sankciám. Jindrák však dúfa, že by sa budúcim spoločným vyšehradským projektom mohla stať napríklad obnova Ukrajiny, či už hľadiska hospodárstva, alebo napríklad občianskej spoločnosti či školstva.
Viac koordinovať investície
Štyri štáty by podľa neho mohli tiež viac koordinovať investície, poukázal napríklad na továreň na batérie do elektroautomobilov, kde by podľa neho V4 mohla vytvoriť spoločnú ponuku. Treťou veľkou témou je podľa neho energetika, najmä jadrová. Krajiny podľa Jindráka môžu spolupracovať vo výskume či vývoji.
Nie je pravdou, že sa prezident Miloš Zeman vo svojom zahranično-politickom pôsobení zameriaval len na ruskú a čínsku agendu, povedal ďalej Jindrák. Pripustil však, že najmä v Zemanovom prvom funkčnom období bola prioritou Čína a Rusko, išlo podľa neho ale o ekonomickú diplomaciu a záujmy českých firiem v daných teritóriách. Napríklad investičné prísľuby z Číny sa však nenaplnili, čím bol prezident sklamaný, uviedol Jindrák.
Posledná Zemanova cesta povedie na Slovensko
Zeman bol známy pozitívnym prístupom k Rusku. Po invázii na Ukrajinu tento rok vo februári ale postoj zmenil a odvtedy podporuje pomoc napadnutej krajine.
Zeman sa 1. januára zúčastní na Slovensku slávnostného odovzdávania štátnych vyznamenaní. Stane sa tak pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatného Slovenska. Tiež úplne posledná prezidentova cesta vo funkcii povedie na Slovensko.
Ďalšie dôležité správy
