Sme úspešný projekt 20. storočia, no správame sa ako vystrašená gubernia, hovorí antropológ

K najšovinistickejším národom Európy patria podľa prieskumu Pew Research Center Gréci, Gruzínci a Arméni. Sekundujú im Rusi a niektoré balkánske krajiny, vrátane Bulharska či Srbska. Šovinizmus má mnoho podôb a niektoré možno pozorovať aj na Slovensku.

Presvedčenie o nadradenosti vlastnej kultúry nad inými býva výsledkom viacerých faktorov. K najsilnejším patria historické skúsenosti národa, vzdelanie obyvateľstva, médiá, politický diskurz a socioekonomické podmienky krajiny. Tie neraz predurčujú aj to, akou formou sa šovinizmus obyvateľov prejavuje. Kým v bohatých krajinách môže byť jemnejší a zaobalený do rétoriky udržiavania hodnôt a pomoci iným, v chudobnejších krajinách sa môže prejavovať ako snaha o obranu národnej identity pred pohlcujúcim svetom.

O tom, čo všetko môže nekontrolovaný kultúrny šovinizmus zničiť a aký je jeho presah do ekonomickej sféry, sa TREND rozprával so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom.

V jednom z prieskumov realizovaných pred niekoľkými rokmi vyplynulo, že Grécko je najšovinistickejšou krajinou v Európe. Čím to môže byť?

Gréckemu nacionalizmu pomáha príbeh o pôvode európskej demokracie či o význame antiky v dejinách Európy. Gréci sú zároveň vystavení historickému konfliktu vychádzajúcemu z dlhodobo napätých vzťahov s Tureckom, takže ich pocit výnimočnosti môže súvisieť aj s bojom za nezávislosť. Grécky šovinizmus môže mať pôvod aj v spôsobe výučby o Grékoch a Grécku v školách. V podobnej konštelácii faktorov by sa však ako najšovinistickejšie mohli v prieskumoch ukázať aj iné národy. Historicky najznámejším je príbeh Nemcov v dobe hitlerizmu.

Súčasnosť je pre Slovensko obdobím najväčšej prosperity a najvyššej úrovne demokracie v jeho histórii.

Vysokú mieru šovinizmu má aj Rusko či Balkán. Aké historické a sociálne faktory k tomu prispievajú?

V prípade Ruska a Srbska, podobne ako orbánovského Maďarska, je šovinizmus produktom historickej traumy a revizionizmu. V týchto národných príbehoch hrá dominantnú rolu nespracovaný pád a strata domnelej veľkosti, sily či významnejšieho statusu, ktorý krajina mala v minulosti, pričomčasom sa z nej stal „normálny“ národný štát. Rusko je napríklad jediné historické impérium, ktoré nebolo dekolonizované.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj socioekonomické faktory – technologická a infraštruktúrna zaostalosť týchto štátov voči centrám moci, donedávna najmä centrám Západu, neskorý nástup industrializácie a zodpovedajúca miera pocitov vykorenenia a krízy identity v otázkach živobytia u nedávnych roľníkov a ďalšie.

Neprehliadnite

Takmer polovica Slovákov si myslí, že slovenská kultúra je lepšia než iné. Je to veľa či málo?

Slovensko má podľa spomínaného prieskumu 44-percentný podiel šovinisticky zmýšľajúcich obyvateľov. Je to podľa vás relevantný údaj, ktorý by mohol zodpovedať realite?

Slovensko našťastie nie je bývalé impérium – práve naopak. Jeho komplexy sú spôsobené skôr nízkym povedomím o vlastnej minulosti, ozajstných kvalitách a výnimočnosti. Z tohto hľadiska je to číslo vysoké, veď my sme predsa víťazný projekt dvadsiateho storočia prinajmenšom v kontexte regiónu. Málo s týmto víťazstvom pracujeme, aj keď vzťah k nemu je pochopiteľný – drvivej väčšine Slovákov sa republika iba stala. Navyše bola mečiarovská a zdá sa, že jej jediným zmyslom bolo, aby sme si štát rozkradli sami. Štát, o ktorý sa u nás reálne bojovalo, sa volal Československo.

Ako by sme mali s týmto víťazstvom pracovať?