Maďarsko si cez Brusel presadilo, že mu tento mesiac zapísali do európskeho registra chránených označení pôvodu vín svetoznámy názov Tokaj. I keď podľa medzinárodnej dohody uzavretej pred pár rokmi aj za účasti zástupcov Európskej únie malo k takémuto zápisu Maďarsko dospieť aj spolu so Slovenskom. Tokajské vinice totiž ležia na území oboch krajín.
Zbytočné obavy
Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan a viacerí slovenskí vinohradníci z tokajskej oblasti teraz kritizujú susednú krajinu i bruselských úradníkov, že všetko sa uskutočnilo bez vedomia Slovenska. No obavy, že po tomto kroku si nebudú môcť slovenskí vinári písať na fľaše marketingovo silný názov Tokaj, oprávnené nie sú.
„To, že nás Maďarsko napriek dohodám obišlo, nie je z jeho strany korektné,“ hovorí Mária Maciková zo slovenskej firmy Tokaj Macik Winery. Dodáva, že niektoré vyjadrenia o tom, že Slovensko takto prichádza o Tokaj, sú prehnané a ide skôr o poplašné správy. Tak ona, ako aj Jarmila Dúbravská, ktorá má na ministerstve pôdohospodárstva na starosti obhajovanie slovenských práv na Tokaj spresňujú, že Slovensku si už dávnejšie zabezpečilo právo používať názov Tokaj tým, že má tokajské vína vo svojom vlastnom zákone o vinohradníctve a vinárstve. Navyše už vlani na jar EÚ do toho istého vinárskeho registra, kde má teraz Maďarsko názov Tokaj, zapísala aj to, že slovenskí vinohradníci a vinári z danej oblasti môžu slobodne používať prívlastky tokajský, tokajská, tokajské.
Dva mesiace na istotu
Bezprostredne teda Slovensko o Tokaj neprichádza, no tak vinári, ako aj ministerstvo pôdohospodárstva v najbližších dvoch mesiacoch urobia všetko pre to, aby Brusel k maďarskému zápisu Tokaja v európskom registri vín pridal aj rovnaký slovenský zápis. Práve počas najbližších dvoch mesiacov môžu členské krajiny EÚ pripomienkovať maďarský krok.
„Pokiaľ by nebolo so svojim zápisom Tokaja priradené do registra aj Slovensko, môže hroziť, že európski spotrebitelia budú uvedení do omylu a budú za originálny Tokaj považovať iba ten maďarský,“ hovorí J. Dúbravská z ministerstva. M. Maciková dokonca za pripísaním slovenského Tokaja do európskeho registra vidí aj preventívny krok. Podľa nej Maďarsko už potom nebude môcť rozmýšľať ani nad potenciálnym súdnym napadnutím slovenských práv na Tokaj. „Nedá sa totiž vylúčiť, že Maďarsko by sa žalobami snažilo dosiahnuť, že domáca legislatíva nám nestačí na to aby sme mohli používať značku Tokaj,“ pokračuje M. Maciková.
Rozvadení susedia
Maďarsko so Slovenskom sa nevedia na konečnom doriešení sporov o Tokaj dohodnúť už roky. Individuálna registrácia Tokaja v európskom registri iba pre Maďarsko je iba ďalší príklad nezhôd. Prišlo k nej v Bruseli napriek tomu, že slovenská prihláška na registráciu leží u tamojších úradníkov nevybavená už od jari. Teda bola predložená skôr ako odobrená prihláška Maďarska.
Medzi oboma krajinami zostáva otvorená kľúčová otázka, koľko tokajských viníc vlastne má Slovensko. Vo svojom vinohradníckom zákone má uvedenú plochu 908 hektárov. Maďarsko nám najnovšie uznáva tokajské vinice iba na ploche 692 hektárov. Maďari sa odvolávajú na históriu, Slováci na vedecké určenie kvality honov podľa zloženia pôdy, ktoré urobila Štátna vinohradnícka stanica v slovenskej tokajskej obci Malej Tŕni ešte v roku 1924.
Slovensku sa maďarské okresávanie plôch nepáči o to viac, že v Maďarsku sa podľa zistení slovenskej strany tokajské vinohrady bežne zakladajú aj na rovinách a nie na typických svahoch. Maďari teraz tvrdia, že majú dovedna skoro 12-tisíc hektárov tokajských vinohradov. No podľa historických záznamov od konca 19. storočia výmera ich tokajských viníc nikdy nepresiahla plochu šesť tisíc hektárov.
Foto na titulke - Vlado Benko
