Stredoeurópske krajiny zastúpené Slovenskom ako krajinou predsedajúcou Rade EÚ tlačia na to, aby potravinárske koncerny aj obchodné reťazce pristupovali k spotrebiteľom v celej EÚ rovnocenne a pod tou istou značkou a balením predávali potraviny s rovnakým zložením. Odmietajú napríklad, aby tá istá limonáda bola v jednej krajine osladená cukrom a v druhej lacnejším glukózovo-fruktózovým sirupom.
Používaním rozdielnych druhov a množstiev ingrediencií výrobcovia v súčasnosti neporušujú európske predpisy. Potravinári môžu prispôsobovať výrobky chutiam, požiadavkám či peňaženkám (kúpyschopnosti) spotrebiteľov.
V praxi to vyzerá napríklad tak, že výrobca pred uvedením nového produktu alebo vylepšenej verzie na určitý trh testuje jeho rôzne varianty na miestnych zákazníkoch. Ponúkne im viacero vzoriek, z ktorých si testujúci vyberajú svojho víťaza. Chuťové testy podstupujú laici, ktorí nemusia byť odborníkmi na potraviny. Výrobca potom nastaví zloženie produktu podľa víťaznej vzorky, ktorá dostala najviac hlasov.
Rozdiely vo farbe slovenskej a nemeckej verzie Nutelly Zdroj: Lenka Sameková
Pre zástupcov spotrebiteľov je argument prispôsobovania potravín chutiam zákazníkov iba zástierkou. Za odlišnosťami v zložení vidia skôr snahu výrobcov ušetriť, a to buď lacnejšími náhradami ingrediencií, alebo použitím menšieho množstva surovín.
Do problému sú namočené aj značky reťazcov
O rozdieloch v ingredienciách produktov ponúkaných u nás a na západných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov. Tento problém sa netýka len značkových produktov, ale aj potravín pod privátnymi značkami reťazcov.
Naposledy na to upozornil spotrebiteľský magazín dTest, ktorý porovnával údaje na etiketách potravín predávaných v Česku, Rakúsku a Nemecku. Výrazné rozdiely objavil najmä v privátnych značkách reťazcov Billa (Clever) a Kaufland (K-Classic). Väčšina českých výrobkov vyšla z tohto porovnania s horším zložením ako potraviny predávané v Nemecku a Rakúsku.
Napríklad nemecké toastové chleby K-Classic deklarovali na etikete o 40 percent viac celozrnnej múky ako české.
Rozdiely našiel dTest aj v paprikových čipsoch z Kauflandu. Kým v Nemecku ich predával reťazec s 34 percentami slnečnicového oleja, český ekvivalent ho obsahoval o 20 percent menej, no zato bol „obohatený“ o ďalších 21 percent palmového oleja. Podobne dopadli aj viedenské párky K-Classic, ktoré boli v Nemecku mäsitejšie a menej tučné.
Kaufland v reakcii na výsledky porovnania uviedol, že väčšina jeho výrobkov pozostáva z rovnakých zložiek. Rozdiely v niektorých produktoch sú podľa neho zapríčinené tým, že spolupracuje s rôznymi dodávateľmi po celej Európe.
Podrobnejšie výsledky testu:
Kedy je to za hranicou tolerovateľnosti?
Za zjednotenie zloženia potravín v EÚ doposiaľ lobovali spotrebiteľské organizácie a niektorí europoslanci, avšak bezvýsledne. „My netvrdíme, že potravinárske spoločnosti nemôžu prispôsobiť svoje produkty požiadavkám spotrebiteľov,“ cituje českú europoslankyňu Olgu Sehnalovú portál Politico.eu. „My hovoríme o odlišnej kvalite, pokiaľ ide o zloženie základných ingrediencií. Myslím si, že toto je neprijateľné.“
Je aj podľa vás férové, aby jahodový jogurt Activia zafarbovalo Danone pre nemecký trah červenou repou a pre slovenský koncetrátom z mrkvy a karmínom z vysušených tiel hmyzu? Alebo aby talianska Fanta obsahovala 12 percent pomarančovej šťavy a slovenská iba tri percentá? Je v poriadku, ak je nemecká verzia Sprite osladená cukrom a slovenská sladidlami a tekutou zmesou vyrobenou z kukurice?
Množstvo šťavy v talianskej Fante (vľavo) Zdroj: Stream.cz
Koncern Coca-Coca, výrobca nápoja Sprite (aj Fanty), na svoju obhajobu uviedol, že spájanie umelých sladidiel s horšou kvalitou nie je na mieste. O ich použití údajne rozhodujú lokálni výrobcovia, ktorí sledujú miestne chute.
To má vysvetľovať napríklad aj rozdiel v zložení jeho ľadového čaju Nestea s citrónom, ktorý je pre nemeckých zákazníkov vyrobený s cukrom a pre náš aj s fruktózou a steviol-glykosidmi. Nestea dostupný v slovenských obchodoch má kvôli menšiemu množstvu použitých cukrov nižšiu energetickú hodnotu, čo bolo údajne zámerom výrobcu. Treba však poukázať aj na to, že tá istá verzia nápoja má aj o 40 percent nižší podiel čajového extraktu.
Bez zmeny predpisov to nepôjde
Pravdepodobnosť, že sa Slovensku podarí pretaviť úsilie o zjednotenie kvality potravín do konkrétnych opatrení, je malá. Chýba mu totiž podpora od veľkých krajín EÚ. Okrem Česka sa ku kampani hlásia aj Bulharsko, Chorvátsko či Estónsko. K výrobe identických potravín pod rovnakou značkou je možné spoločnosti prinútiť iba prepracovaním predpisov, čo nevonia nielen výrobcom, ale ani Európskej komisii.
„Pokiaľ výrobky spĺňajú právne predpisy EÚ a nezavádzajú spotrebiteľov, ak ide o ich hlavné vlastnosti, neexistuje žiadna legislatíva, ktorá by spoločnostiam bránila prispôsobovať produkty trhom podľa chutí, preferencií či kúpnej sily spotrebiteľov,“ vypichol portál Politico.eu vyjadrenie nemenovaného českého predstaviteľa.
Súčasnú legislatívu, ktorá diktuje výrobcom priznávať na etiketách takmer každú použitú surovinu, považuje Európska komisia za dostatočnú pre informovanosť spotrebiteľov.
Elena Višnar Malinovská, hovorkyňa stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli, uviedla, že ďalšie kroky sa stále zvažujú a nádej posunúť riešenie tohto problému vpred Slovenskom nie je stratená.
Iná krajina, iné zákony
Pochovanie rozdielov v zložení potravín pod tou istou značkou je behom na dlhé trate, pretože v praxi by znamenal tortúru niekoľkoročných vyjednávaní. Každý členský štát si totiž môže upraviť svoje predpisy nad rámec toho, čo mu prikazuje európska legislatíva. Krajiny by sa museli zhodnúť na jednotných požiadavkách pre potraviny, čo by v niektorých štátoch mohlo znamenať krok späť.
Na ilustráciu: europoslanci aktuálne vyzývajú Komisiu, aby zaviedla strop pre obsah škodlivých trans-tukov, ktoré výrobcovia pridávajú do pečiva, margarínu či sušienok. V niektorých krajinách však už takýto limit dávno platí – napríklad v Maďarsku či Rakúsku. Zloženie ich potravín, v ktorých sa musí nachádzať menej trans-tukov ako v tých z našich obchodov, je pochopiteľne odlišné.
Ak Komisia europoslancom nevyhovie, Maďarsko a Rakúsko logicky nebudú ochotné podporiť iniciatívu na zjednotenie zloženia potravín. Znamenalo by to mäkšie pravidlá a menej kvalitné potraviny, než aké majú spotrebitelia v Maďarsku či Rakúsku teraz.
