Brusel povolil múku z lariev múčiara obyčajného. Nie ako povinnosť, iba ako možnosť. Zelená od Komisie napriek tomu spustila na Slovensku kultúrny poplach. Diskusia sa vyostrila, akoby mali červy nahradiť múku v regáloch a šváby sa chystali rovno na tanier. Ide pritom o sterilný prášok bez tykadiel. Žiadne chrumkanie, žiadna tajná surovina.
Exekutíva EÚ totiž v januári odobrila používanie hmyzu ako prídavnej zložky v múkach, pekárskych výrobkoch, sušienkach, tyčinkách či syroch. Konečné slovo však majú výrobcovia. Slovenskí pekári a mlynári sa preto stavajú do obranného šíku - preventívne, vopred.
„Slovensko je v produkcii pšenice plne sebestačné a zväz nevidí absolútne žiadny dôvod, aby tu niekto robil testy na spotrebiteľoch,“ povedal predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
Mlynári argumentujú, že Európa má dostatok potravín aj bielkovín, a tak pridávanie hmyzu do jedálnička nie je opodstatnené. Konzumácia takýchto surovín podľa nich patrí skôr do krajín juhovýchodnej Ázie.
Slováci zatiaľ na pultoch obchodov hmyzie pečivo hľadať nemusia. Podľa riaditeľa Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča sa v reťazcoch, ktoré aliancia zastrešuje, takýto tovar nenachádza.
Červy sú problém, žalúdky nie
V štáte, kde patria jazyky, žalúdky či býčie žľazy k potravinovému folklóru, najväčší odpor paradoxne vyvoláva múka z lariev. Biologicky to však nie je nič nezvyčajné. Múčiar obyčajný je súčasťou rovnakej skupiny článkonožcov ako garnáty, krevety či kraby. Rozdiel medzi delikatesou a nechutnosťou tak neurčuje príroda, ale kultúra a marketing.
Že nejde o experiment, potvrdzuje aj Úrad verejného zdravotníctva. Hmyzí prášok podlieha prísnym reguláciám. Môže sa pridávať len do vybraných potravín a v presne stanovenom množstve. Pri chlebe či rožkoch najviac štyri gramy na 100 gramov výrobku. Navyše, výrobcovia sú povinní zložku jasne označiť na obale ako „prášok z celých lariev Tenebrio molitor (Múčiara obyčajného) ošetrený UV žiarením“.
Okrem toho múka z múčneho červa obsahuje viac bielkovín ako kuracie mäso. Podľa brazílskej štúdie zverejnenej v časopise PLOS ONE je zároveň bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B, železo a ďalšie prvky. V porovnaní s klasickou živočíšnou výrobou je jej produkcia šetrnejšia k životnému prostrediu - menej vody, menej emisií a žiadne pasúce sa stáda.
Niet však pochýb, že potenciál hmyzu sa nekončí pri rožku. Cestu si razí aj mimo tradičného potravinárstva. Najmä v čase, keď ľudia počítajú každý gram a sledujú etikety, sa tento netradičný zdroj bielkovín javí ako funkčná alternatíva v segmente športovej výživy.
V proteínových tyčinkách či doplnkoch stravy sa nachádza predovšetkým pre vysoký obsah bielkovín. Otáznik ale visí nad jeho udržateľnosťou a cenou. Výroba je totiž technologicky náročná a drahá, čo potvrdzujú aj mnohí lídri v odvetví. Viac ako na tanier proteín z lariev smeruje do krmív pre zvieratá. Hmyz tak postupne prestáva byť kuriozitou, stáva sa komoditou. Aspoň v zahraničí.
Spotrebiteľská dilema
Slovenskí spotrebitelia by si pečivo z jedlých červov do košíka vedome neprihodili. Ak by sa objavilo v regáloch, väčšina by ho pravdepodobne obišla. Z Instagramovej ankety TRENDu vyplýva, že hmyzej alternatíve by dalo šancu 39 percent z viac než 430 hlasujúcich.
Výsledky tak ukazujú, že verejnosť nie je celkom jednotná. Kým jeden tábor reaguje inštinktívnym „nie“, druhý je ochotný zvažovať fakty. Hmyzí proteín tak zostáva výzvou pre budúcnosť.
Aj odborník Ján Mareček z Ústavu potravinárstva SPU potvrdzuje, že ide skôr o víziu. V niektorých krajinách síce podobné výrobky fungujú, no slovenský konzument na ne ešte nie je pripravený.
Jedlo je viac než len súčet kalórií - je to dôvera, zvyk aj identita. Možno raz budú červy bežnou ingredienciou v špajzách slovenských domácností. Teraz však patria viac do diskusie ako do cesta. Potravinári, obchodníci aj mlynári sú skeptickí, prirodzene sa prikláňajú k väčšine. Čo sa napokon objaví na pultoch, nebude otázkou odvahy výrobcov. Ak sa zmení dopyt, prispôsobí sa aj regál.
Ďalšie dôležité správy
