Najvyšší súd rozhodol vo veci advokátky Márie Mešencovej a stanovil tým precedens. Jeho rozhodnutie síce dostalo nálepku šalamúnske, ale je skôr alibistické. V konkrétnom prípade právničky, ktorá pomohla prichytiť kolegu pri podplácaní, uznal, že profesijná komora ju nemala vyčiarknuť zo zoznamu advokátov. V otázke, či môže alebo nemôže byť advokát agentom, dal senát za pravdu suite šéfa komory Štefana Detvaia, ktorá spoluprácu s políciou formou agenta zásadne vylučuje.

Po januárovom pojednávaní predseda senátu Ivan Rumana vyhlásil mesačnú pauzu do vynesenia verdiktu. Napokon M. Mešencovú, za ktorou stála laická i odborná verejnosť, senát umlčal zrušením trestu, ktorý jej komora udelila. Členom advokátskej komory zas dal istotu, že na nich pri prípadnej korupcii nečíha vo vlastných radoch policajný agent provokatér.

Svedčiť nestačí

M. Mešencová pred necelými tromi rokmi oznámila polícii, že kolega advokát Pavel Polakovič sa ju pokúšal podplatiť s cieľom zmeniť výpoveď jej klienta. Súhlasila, že bude s vyšetrovateľom spolupracovať ako agentka. Keď jej v júni minulého roka doručili rozhodnutie o vylúčení z komory, povedala TRENDU,že sa bránila ako občan, nielen ako advokát. A postupovala podľa zákona. Ten dáva každému občanovi povinnosť oznámiť korupciu.

Skrotený boj proti korupcii

Predseda komory Š. Detvai vtedy tvrdil, že by stačilo, keby bola len svedok. Trvá na tom aj teraz, po vynesení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Spoluprácou s políciou podľa neho advokátka stratila nezávislosť, čím porušila právo klienta na nezaujatého právneho zástupcu. Keby bola svedok, podľa Š. Detvaia by dosiahla to isté ako agentka, a nevzdala by sa nezávislosti, lebo by sa neriadila príkazmi polície. A komora by proti jej úlohe svedka nemala žiadne námietky.

M. Mešencová si ani vtedy, ani teraz nemyslí, že by to stačilo. V lete 2004 sa rozhodla, že bude spolupracovať s políciou berúc do úvahy konkrétnu situáciu. Len svedectvo by podľa nej nebolo stačilo: „Ja mám dvadsaťosem rokov praxe a viem, že nie vždy takéto veci bývajú odsúdené. V takých prípadoch záleží len na tom, komu sudca uverí.“ Ak by iba svedčila, jej výpoveď by bola tvrdenie advokátky z Piešťan proti tvrdeniu známeho advokáta a bývalého sudcu. Rovnako to vidí aj jej obhajca Daniel Lipšic. Bez spolupráce advokátky ako agentky by v tomto prípade podľa neho nebolo možné korupciu odhaliť. „Obvinený advokát by to bol poprel a vec by sa tým bola skončila,“ odhaduje, ako mohol prípad pokračovať bez spolupráce agenta. Nakoniec by sa to podľa neho mohlo skončiť aj tým, že by korupčník sám podal trestné oznámenie na advokátku pre krivú výpoveď.

Aventi a agenti

Inštitút agenta je jeden z najúčinnejších pri odhaľovaní korupcie, tvrdí D. Lipšic. Rozhodnutie súdu podľa neho trochu priširoko definovalo zákon. „Ak by to malo platiť, je tu istý signál, že by sme v justícii nemohli odhaľovať korupciu. A to je neprijateľné,“ reagoval exminister spravodlivosti po vynesení rozhodnutia.

Š. Detvai inštitút agenta tvrdo odmieta, argumentuje pripomenutím niekdajších agentov ŠTB. Jeho vysvetlenia, že M. Mešencová vykonávala príkazy polície, mala odpočúvaný telefón, a tak ohrozila svojho klienta, poprel aj najvyšší súd. V zdôvodnení rozhodnutia predseda senátu uviedol, že podnet nepodal klient navrhovateľky, ale obhajca spoluobvineného, teda sám Špeciálnym súdom odsúdený advokát P. Polakovič. Berúc do úvahy tento konkrétny prípad súd upustil od potrestania advokátky. O tom, že svojho klienta neohrozila, svedčí i fakt, že on sám nepožiadal o iného obhajcu. Stepan Z., o ktorého zmenu výpovede sa pokúšal výmenou za úplatok P. Polakovič, je stále klient M. Mešencovej. Za to, že o pokuse o korupciu nevedel, sa napokon, ako sama advokátka zhodnotila v rozhovore pre denník Sme, poďakoval. Polakovičovho klienta sa vraj veľmi bál.

No hoci dokázateľne existuje možnosť byť agent a neuškodiť klientovi, súd vytvoril precedens, ktorým to vylúčil. V každom prípade platí, že informácie získané počas sledovania či odpočúvania, ktoré priamo nesúvisia s vyšetrovaným prípadom, polícia nemôže použiť ako dôkaz. To už tí, ktorí prednášali o porušení advokátskej nezávislosti a mlčanlivosti M. Mešencovou, verejnosti nedopovedali.

Iný mier

Korupcia v justícii je, o čom svedčí aj prípad P. Polakoviča, ktorý si chcel kúpiť klienta M. Mešencovej. Slovenská advokátska komora, respektíve jej vedenie reaguje na poukázanie na tento prípad jednoznačne: platí prezumpcia neviny. Keď najvyšší súd rozhodne, že doktor Polakovič je vinný, až potom ho vyčiarkneme zo zoznamu advokátov, tvrdia. Špeciálny súd P. Polakovičovi nadelil dva roky podmienečne. Na druhej strane, pre M. Mešencovú žiadna prezumpcia neplatí. O jej vine komora pochybnosti nemá. Bulletiny na internetovej stránke komory či prejavy na zjazdoch koncipientov ju uvádzajú ako príklad. Negatívny. A nečakalo sa ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Keď D. Lipšic päť minút po vynesení verdiktu reagoval na otázky novinárov, pripustil, že vo veci agenta advokáta zvážia ďalšie kroky. Teda podanie na Ústavný súd SR. „Korupcia v justícii je určitý uzavretý kruh. Skorumpovaný málokedy vezme úplatok od neznámej osoby. Väčšinou ide o advokáta alebo cez advokátov súdy,“ vyhlásil na otázku, čo s podplácaním, ak advokát nesmie byť agent. Treba počkať na písomné rozhodnutie najvyššieho súdu, potom sa uvidí, čo ďalej, ukončil. V čase uzávierky TRENDU ešte nebolo písomné rozhodnutie doručené. No možnosť, že by jeho formulácia advokátom predsa len umožnila byť agentmi pri odhaľovaní korupcie v inej ako vlastnej veci, je len teoretická.

Nonsens

Klient musí mať plnú dôveru voči advokátovi. Na tom stavia predseda advokátskej komory Š. Detvai i podpredsedníčka Darina Michalková, ktorá komoru zastupovala pred súdom. Keď mali odpovedať na otázku, ako môže mať vo všeobecnosti klient dôveru voči advokátom, ak vie, že v advokácii prichádza ku korupcii, zopakovali tézu o prezumpciu neviny P. Polakoviča, ktorý podľa nich ešte nie je právoplatne uznaný za vinného. Na naliehanie novinárov našiel Š. Detvai riešenie aj pre prípad, ak by išlo o advokáta, ktorému bol ponúknutý úplatok a myslel by si, že iba svedčiť nestačí. Má si podľa neho na čas, keď bude agent, pozastaviť členstvo v komore. Lenže to by znamenalo popretie významu agenta, pretože pozastavenie členstva by bolo jasný varovný signál pre úplatkára.

M. Mešencová si aspoň čiastočne môže vydýchnuť. Ak by Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie disciplinárneho senátu komory o jej vyčiarknutí, už by nemohla nielenže vykonávať advokátsku prax, ale ani sa vrátiť k svojmu predchádzajúcemu povolaniu prokurátorky či uchádzať sa o iné právnické profesie. „Povolanie advokátky môžem vykonávať aj naďalej a verím, že sa už nikto na mňa neobráti takým spôsobom ako doktor Polakovič,“ reagovala tesne po vyhlásení rozhodnutia. To, že sa stala agentkou, neľutuje.

Skončila sa neprijateľná naháňačka, ktorú komora voči M. Mešencovej vyvolala, zhodnotil jej obhajca D. Lipšic. Napriek udalostiam posledných rokov advokátka chce povolanie vykonávať naďalej. Priznáva, že vďaka zverejneniu informácie, že je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, stratila klientov. Presnejšie, nezískala nových. Pracovala na starých prípadoch. Pokračuje aj v kauze Olejári, kde naďalej obhajuje obvineného Stepana Z., o ktorého výpoveď išlo pri pokuse o korupciu.

    Story

    Príbeh, ktorý sa minulý týždeň skončil vznikom precedensu, sa začal v roku 2004. Trnavský súd ustanovil za obhajkyňu jedného z obvinených v kauze Olejári piešťanskú advokátku Máriu Mešencovú. Začiatkom júla ju vyhľadal advokát ďalšieho obvineného Pavel Polakovič. Na prvom stretnutí sa rozprávali všeobecne. Na druhom jej kolega advokát priamo ponúkal obálku so stotisíc korunami za to, aby jej klient zmenil výpoveď v prospech jeho klienta. M. Mešencová sa to rozhodla oznámiť polícii. Stala sa pre tento konkrétny prípad agentkou. Nevedela o tom jej rodina ani klient. Na ďalšom stretnutí v piešťanskom hoteli Eden, keď jej advokát dával obálku s tridsiatimi tisícmi, zasiahla polícia. Prichytili korupčníka priamo pri čine.

    Slovenská advokátska komora reagovala na počínanie svojho člena, ktorý bol prichytený pri korupcii tým, že mu pozastavila činnosť. Po roku, keď obvinený z korupcie nemohol oficiálne pôsobiť ako advokát, požiadal komoru o zrušenie rozhodnutia o zákaze činnosti. Pridal aj sťažnosť na prieťahy v konaní. Pre stavovskú organizáciu, respektíve jej relevantné orgány to bol dostatočný argument, aby mu povolili vrátiť sa k práci. V tom momente sa začali M. Mešencovej kopiť problémy.

    Keď sa začalo trestné stíhanie pre podplácanie, P. Polakovič sa obrátil na komoru a žiadal pre advokátku, ktorá ho pomohla odhaliť, trest. Dôvodom mala byť jej spolupráca s políciou. Návrh uspel a nasledovalo disciplinárne konanie. V marci 2006 disciplinárna komisia rozhodla o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Na oficiálne rozhodnutie, ktoré malo byť doručené do desiatich dní od vyhlásenia, teda od 28. marca 2006, čakala takmer dva mesiace. Po doručení sa obrátila na Najvyšší súd SR a požiadala o preskúmanie rozhodnutia. Najvyšší súd sa k prípadu advokátky dostal v januári tohto roka. Pred súdom ju zastupoval Daniel Lipšic, ktorý sa jej sám ponúkol za právneho zástupcu. Na pojednávanie neprišiel predseda advokátskej komory Štefan Detvai ani nikto z disciplinárneho senátu. Zastupovala ich podpredsedníčka komory Darina Michalková.

    Podľa Slovenskej advokátskej komory porušila M. Mešencová zákon o advokácii i živnostenský zákon. Porušila mlčanlivosť a nezávislosť advokáta a znížila advokátsku dôstojnosť.

    V ňom zrušil trest, ktorý udelil advokátke disciplinárny senát. Nebude teda vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a môže aj naďalej vykonávať advokátsku prax. Zároveň rozhodol, že advokát pri výkone advokácie nemôže pôsobiť ako agent.

Foto – Andrej Balco