Podpísanie dohody o dodávkach plynu medzi Gazpromom a CNPC Zdroj: SITA / AP
Gazprom má do Číny dodávať 38 miliárd kubických metrov plynu ročne po dobu 30 rokov, predpokladá dohoda podpísaná za prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Je to zhruba štvrtina súčasného ročného čínskeho dopytu a necelá štvrtina objemu plynu, ktorý Rusko v minulom roku exportoval do Európy.
Podľa A. Millera je celková hodnota rusko-čínskeho kontraktu približne 400 miliárd dolárov (približne 292 miliárd eur). Plyn bude Rusko do Číny posielať novým plynovodom, ktorý spojí sibírske plynové polia s oblasťami pri čínskym pobreží. Jeho výstavba, vrátane rozvoja plynových polí a stavieb ďalších zariadení, si vyžiada od Ruska investície vo výške 55 miliárd dolárov (40 miliárd eur), zatiaľ čo Čína by mala prispieť 20 miliardami (približne 14,6 miliardy eur).
Mapa plynovodu z Ruska do Číny Zdroj: Gazprom
„Otvorili sme nový exportný trh s ohromným potenciálom,“ povedal A. Miller. Projekt organizácie dodávok označil za „najväčší investičný projekt globálneho významu“. Symbolicky je dohoda veľkým triumfom pre šéfa Kremľu, ktorý sa v dobe ukrajinskej krízy a snahy európskych zákazníkov obmedziť svoju závislosť na ruskom plynu pokúša nájsť nové partnerstvá v Ázii.
Štátom ovládaný Gazprom o dodávkach plynu do Číny rokoval viac ako desať rokov. Hlavnú prekážku predstavovala cena. Rozhovory na túto tému pokračovali ešte v posledných hodinách Putinovej dvojdňovej návštevy v Šanghaji.
Podrobnosti o cene zostávajú podľa Gazpromu obchodným tajomstvom. Podnik len informoval, že cena bude naviazaná na vývoj cien ropy a bude obsahovať klauzulu „odober, alebo zaplať“, kedy odberateľ musí platiť za celé dohodnuté množstvo, aj za to, ktoré neodoberie.
Podľa ruského ministra energetiky Alexandra Novaka by Čína v rámci kontraktu za budúce dodávky plynu mohla vopred zaplatiť 25 miliárd dolárov (18 miliárd eur). Dodávky by mali začať v roku 2018. Čína bude odoberať plyn z východosibírskych polí Kovykta a Čajandin. To sú podľa Gazpromu iné zdroje, než z ktorých dodáva plyn do Európy.
Zdroje z odvetvia tvrdia, že Čína si uvedomila rastúcu izoláciu Ruska v Európe a nutnosť nájsť nových zákazníkov, a v záverečných etapách rokovania mala navrch. V hre vraj mohli byť aj politické a ďalšie faktory.
„Vzhľadom k sankciám Európskej únie, ktoré by potenciálne mohli zasiahnuť Rusko, si nemyslím, že Gazprom je v postavení, kedy by mohol dosiahnuť veľmi vysoké ceny za svoj plyn,“ uviedol podľa Reuters analytik Gordon Kwan zo spoločnosti Nomura. Akcie Gazpromu bezprostredne po oznámení podpisu stúpli skoro o dve percentá. Neskôr oslabili a skončili s prírastkom asi jedného percenta.
