Prečo známa značka nie je vždy zárukou kvalitnej lyže

Podobajú sa na najväčšie trháky sezóny, sú od nich takmer o polovicu lacnejšie a pripomínajú „fejky". Reč je o modeloch s originálnou značkou výrobcu, ktoré spoločnosti vyrábajú na zákazku najmä pre siete športových predajní vyložene na to, aby ich mohli predať za nízku cenu s virtuálnou zľavou. Takéto lyže však majú jeden háčik - mizernú kvalitu.

„Vyrobia lyže, ktoré sa podobajú na model za 600 eur, avšak konštrukčne sú ochudobnené o nejaký modul. Obchodník na cenovke škrtne 600 eur a prepíše to na 450,“ pohoršuje sa nad trikom predajcov Róbert Rehák zo Suwisportu, ktorý sa biznisu so značkovou lyžiarskou výbavou venuje takmer 8 rokov.

Ide o praktiku nazývanú „special make-up“ (SMU), od ktorej sa niektorí značkoví výrobcovia verejne dištancujú. Takého lyže bežný zákazník od štandardnej verzie nedokáže odlíšiť, ani výrobcovia sa nimi v katalógoch nechvália. Z označení sa len ťažko dá vyčítať, čo sa nachádza vo vnútri.

Lacné nové lyže, ktoré dostať aj v potravinových reťazcoch, sú síce často cenovo porovnateľné s dobrými jazdenými, no kvalitatívne za nimi ďaleko zaostávajú. Cenu upravených modelov výrobcovia stláčajú lacnejšou technológiou, ktorá lyžiam znižuje životnosť. Jadro napríklad vypĺňajú polyuretánovou penou namiesto dreva.

Mizerná kvalita môže v kombinácii s vyššou hmotnosťou lyžiara viesť k prešliapnutiu lyže, ktorá sa pri väčšej rýchlosti rozklepe a ťažko sa ovláda. Takéto lyže majú všeobecne zlé jazdné vlastnosti a podľa R. Reháka nie sú vhodné ani pre začiatočníka.

Lacné lyže sú na jednorazové použitie

„Hľadať najlacnejšiu lyžu s presvedčením, že mi úplne stačí, pretože som začiatočník, je taký istý nezmysel ako si kúpiť bicykel zo supermarketu, z ktorého vám po tretej jazde odpadne pedál,“ hovorí R. Rehák.

Výrobcovia si podľa neho sami pod sebou pília konár tým, že nekvalitným modelom odradia zákazníka od lyžovania. „Zlá lyža je druhý/tretí deň už vyslovene nevhodná na lyžovanie. Nedajbože, ak je lyžiar ťažší, tak to je úplná katastrofa.“

Štandardná dĺžka životnosti kvalitných lyží je 80 až 120 dní aktívneho lyžovania. „Keď má niekto 120 kilogramov, tak tých 80 dní je maximum, s ktorým si zajazdí, aj keď má kvalitné lyže. Ak sú nekvalitné, tak na tretí deň budú v tragickom stave,“ podotýka R. Rehák.

Komu sa oplatí kupovať lyže

Investovať do kvalitných lyží sa podľa neho oplatí len veľmi dobrým lyžiarom. Skúseným jazdcom, ktorí však na svah vyjdú len príležitostne s deťmi, stačí aj stredná kategória.

Za zbytočne vyhodené peniaze považuje investíciu do lyží pre začiatočníkov a deti: „Ste začiatočník, kúpite si lyžu, zlepšíte sa a zhruba o 2 až 3 týždne vám tie lyže nestačia. Čo s nimi spravíte? Zahodíte ich? Veď ste ich kúpili pred 3 týždňami.“

Pre tieto skupiny lyžiarov lacnejšie vychádza dlhodobý prenájom na jeden až dva roky s možnosťou priebežnej výmeny výstroja pre deti, ktorý R. Rehák nazýva „lyžiarsky Uber“. Na Slovensku je zatiaľ jediný, kto túto službu ponúka.