Nie som žiadny asociál, čo by chcel chudobným trhať jedlo od úst. Rozhodne nie. Chcem to zdôrazniť hneď na úvod. Možno sa tým vyhnem nedorozumeniam, ktoré by vari nasledujúce vety mohli vyvolať. Je mi však jasné, že stopercentne úspešný v tom možno nebudem.
Úroveň spoločnosti sa pozná aj podľa toho, ako sa stará o núdznych. O tom, či by mala najchudobnejším pomáhať trebárs tým, že im rozdá potraviny, budúce riadky však nebudú, aj keď podľa mňa je odpoveďou áno. Písať chcem o polemike, ktorá sa v EÚ rozpútala okolo jedného programu na rozdeľovanie potravín chudobným. Ide o jeho financovanie aj to, či by oblasť starostlivosti o chudobných mala byť skôr vecou EÚ, alebo samotných štátov.
Na jednej strane je šestica krajín (Británia, Nemecko, Holandsko, Česko, Dánsko, Švédsko) disponujúcich blokačnou menšinou, na druhej strane Európska komisia a zostávajúcich 22 štátov. Program sa datuje od konca 80. rokov. Vtedy sa riešilo, čo s komoditami, ktoré sa nakupujú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky cez intervenčné nákupy. Vďaka nim môžu poľnohospodári predať produkty za vyššie ceny, než aké by mali na trhu. V intervenčných skladoch boli prebytky, takže niekoho napadlo rozdať ich chudobným. Nenabúralo by to trh a pomohlo vyprázdniť sklady. Ak by náhodou niečo chýbalo, tak by sa to mohlo z prostriedkov fondov vo výnimočných prípadoch dokúpiť. Potiaľto dobrá myšlienka, ktorej možno ťažko niečo vyčítať.
Lenže v poslednom období sa situácia zmenila. Ceny sa zmenili a farmári namiesto intervenčných nákupov idú skôr na trh, kde môžu mať vyššiu cenu. Prebytky v intervenčných skladoch nie sú a väčšinu potravín do programu treba nakúpiť na normálnom trhu. A tu nastáva kameň úrazu. Dôvodom je aj rozhodnutie súdu EÚ. Podľa neho to nie je možné takto robiť, lebo sa tým program spreneveruje pôvodnému cieľu. Preto by sa tak buď musel objem prostriedkov fondu znížiť zo 480 miliónov eur tento rok na 114 miliónov roku v budúcom roku, alebo by sa museli zmeniť pravidlá. Spomínaná šestica krajín je pre prvý, ostatní pre druhý variant.
Do debaty vstúpil aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Vo vyhlásení zdôraznil, že program umožňuje využívať pomoc 18 miliónom Európanov. Nie je vraj možné, aby Európa opustila tých najchudobnejších! Rôzne články a reportáže zasa hovorili (a podľa mňa nie vždy vyvážene) o tom, že chudobní dostanú pre odpor onej hriešnej šestice diétu. Trebárs komentár belgických novín La Libre Belgique písal o desivej, nepochopiteľnej a neprijateľnej pozícii spomenutej šestice. Ja však priznávam, že jej argumenty celkom chápem a zdajú sa mi namieste.
Pýtam sa trebárs, prečo by mali Česi či Slováci z peňazí, ktoré dávajú na poľnohospodársku politiku EÚ, financovať potraviny napríklad pre chudobných Francúzov? Nie je to náhodou zodpovednosť Paríža? Podľa mňa áno. Zatiaľ čo Taliansko a Francúzsko potom získavajú z tohto programu 70 až 100 miliónov eur ročne, tak do Česka plynulo maximálne nejakých 120- až 150-tisíc eur. Celkom nepomer.
Dané to však nie je neschopnosťou peniaze získať, ale tým, že každá krajina má systém nastavený inak. Trebárs v Česku sa vybaví takpovediac sto percent žiadostí, lenže sú aj roky, kde žiadne ani nie sú. V spomínanom Francúzsku je na prídely z programu naopak viazané množstvo charít, ktoré teraz tiež bijú na poplach. To je z ich pohľadu pochopiteľné. Lenže kritiku by mali nacieliť na Paríž, nie na onú šesticu krajín. Dané je to totiž tým, že Francúzsko kedysi povedalo, že keď je možnosť získať peniaze európske, tak prečo tam dávať vlastné peniaze. Preto tiež Paríž teraz toľko kričí. Pri ňom špeciálne je to podľa mňa navyše aj tým, že sa tam blížia voľby. Je zrejmé, že také veci sa ťažko vysvetľujú ľuďom, obzvlášť keď tí sú pod tlakom úspor pre dlhovú krízu.
Prečo by však mali peniaze na chudobných ísť skôr z národných rozpočtov než z toho únijného? Podľa mňa preto, že sa krajiny EÚ zhodli, že do sociálnej oblasti si nebudú Brusel púšťať a že si ju budú obhospodarovať samy. Proti využívaniu potravín z intervenčných skladov nikto nič nemá. Ale prečo by sa v prípade, že sklady nemajú čo ponúknuť, európskymi poľnohospodárskymi peniazmi malo platiť to, čo by malo byť zodpovednosťou jednotlivých krajín?
A kto je vlastne ten chudobný, ktorý má na jedlo z programu nárok? Tu je ďalšia ťažkosť. Každý štát si to určuje po svojom. Zatiaľ čo niekde to môže byť bezdomovec, inde pokojne niekto, kto žije v normálnom peknom byte, lenže nezarába na pomery danej krajiny dosť.
O tom, či sa bude nakupovať jedlo pre chudobných z európskeho či národného eráru, nie je ani zďaleka rozhodnuté. Čakám, že v budúcich týždňoch sa rozbehne poriadna diplomatická masáž spomínanej šestice. Vylúčiť nemožno, že niekto z nej nakoniec odpadne a všetko bude môcť byť odhlasované na radosť väčšiny. Nemyslím si však, že to bude pre chudobných jasným víťazstvom. Teda rozhodne nie pre všetkých vo všetkých krajinách rovnako.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 39.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
