Obľúbený ovocný nápoj má totiž najlepšie časy zrejme za sebou. Predaj pomarančového džúsu sa prepadol na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov. Priemysel čelí rastúcej konkurencii zo strany energetických nápojov a džúsov z exotických druhov ovocia. Nákaza stromov zas ohrozuje samotné pestovanie pomarančov.
Džús či malinovka? Je to takmer jedno
V súčasnosti sa okrem kvality ovocných džúsov, pripravovaných z koncentrátov, diskutuje aj o ich prospešnosti pre zdravie konzumenta. Problémom je vysoký podiel cukru, ktorý obsahujú a niektorí odborníci na výživu ho prirovnávajú k sýteným malinovkám či rovno ku kole.
Britániou v januári prebehla kauza zo základnej školy v Dagenhame na predmestí Londýna, kde sa riaditeľka obrátila listom na rodičov, v ktorom ich oboznámila s novým pravidlom, podľa ktorého deťom budú zabavené pomarančové džúsy a namiesto nich budú môcť piť iba vodu.
"Ovocné šťavy nie sú to isté ako celé ovocie a majú toľko cukru ako mnoho iných sladených malinoviek," cituje britský spravodajský denník The Guardian Susan Jebbovú, šéfku nutričného výskumu na Cambridgeskej univerzite. Odporúča jesť ovocie, no v prípade džúsov ich treba piť s mierou a najlepšie riedené.
Rovnaký názor majú aj americkí vedci. "Ovocné šťavy a kokteily sú novým nebezpečenstvom," povedal Guardianu ešte v septembri profesor výživy na Univerzite v Severnej Karolíne Barry Popkin.
Zdroj: SITA/AP
Prečo sa teda ovocná šťava považuje stále za zdraviu prospešnú? Jednak sa názor o jej pozitívnom vplyve na organizmus hlboko udomácnil v spoločnosti a prezentujú to tak aj úrady. Britská investigatívna novinárka a spisovateľka venujúca sa jedlu Joanna Blythmanová pre Guardian však vysvetľuje, že odporúčaniam vlády ohľadom zdravej výživy nemožno dôverovať. Údajne preto, že to isté stanovisko nezmení po desaťročia, už len z dôvodu, že by musela priznať chyby z minulosti.
Pripomína pritom, že v posledných rokoch sa objavilo veľké množstvo dôkazov, že ovocné šťavy sú naozaj zdrojom vysokého množstva cukru a majú teda na organizmus veľmi podobné účinky ako sladené malinovky.
Na vysoký podiel cukru v ovocných šťavách začali vo veľkom vedci upozorňovať až v poslednom období. Ľudia si totiž podľa nich málo uvedomujú, aké množstvo ho, či už v čerstvo vytlačenom ovocí alebo prostredníctvom džúsu z koncentrátu, prijímajú.
Nie je tak ani problém v samotnej šťave, ako skôr v množstve, ktoré jej konzument vypije. Podľa hovorkyne Britskej dietologickej asiciácie Azminy Govindjiovej je ideálnym množstvom 150 ml džúsu denne. Mala by to byť súčasť piatich porcií prijímaného ovocia a zeleniny denne, ktoré odporúča konzumovať Svetová zdravotnícka organizácia.
Podľa S. Jebbovej by dokonca britská vláda mala prehodnotiť svoj výklad odporúčania zdravotníckej organizácie a netvrdiť, že jedna z denných porcí ovocia či zeleniny je nahraditeľná sladkými džúsmi.
Americký profesor klinickej pediatrie z Kalifornskej univerzity Robert Lustig dokonca označuje fruktózu (ovocný cukor) za jed. Opäť však prízvukuje, že je nebezpečná najmä vo vyšších dávkach a hlavne pre detský organizmus. Jeho prednášku z roku 2009 s názvom Cukor: Horká pravda si na Youtube pozrelo vyše 4,2 milióna používateľov.
Kedysi bol nechutný
Cesta pomarančového džúsu na vrchol nebola pred desaťročiami jednoduchá. Ľudí dlho odrádzala jeho cena, prípadne aj chuť lacnejších alternatív. Najmä v Spojených štátoch, kde sa z neho stala neodmysliteľná súčasť raňajok, zohral veľmi dôležitú úlohu marketing. Producenti ovocia sa za pomoci vlád snažili spraviť zo "slnečného nápoja" elixír života a ľudí presvedčiť, že jeho pitie je nevyhnutné ako prevencia pred únavou či dokonca skorbutom (ochorenie vznikajúce v dôsledku nedostatku vitamínu C, prejavujúce sa krvácavosťou či vypadávaním zubov).
Web The Atlantic vysvetľuje, že čo sa týka chuti, nebol vždy pomarančový džús populárny najmä kvôli spôsobu jeho konzervácie. "Pomarančový džús prevarte, vlejte ho do plechovky a nechajte ju niekoľko týždňov stáť na poličke," opisuje Atlantic nápoj, ako ho poznali Američania začiatkom 20.storočia.
Počas 2. svetovej vojny poverila americká vláda vedcov, aby vyvinuli produkt, ktorý by bol dobrým zdrojom vitamínu C pre vojakov v zámorí. Stal sa ním napokon zmrazený pomarančový koncentrát. Počas vojny ho síce ešte vojakom nestihli dodávať, po jej skončení sa však stal veľmi populárnym a obľube sa teší pre ľahkú prepravu a nižšiu cenu až doteraz.
Ničí ho konkurencia i nákaza
Pomarančový džús je však už dlhšie na ústupe a zo stolov Američanov sa pomaly vytráca. Sezóna 2012-2013 bola najslabšia za posledných 15 rokov. Američania si kúpili iba 563,2 milióna galónov (2,13 miliardy litrov), podpísala sa pod to jednak vyššia cena, no podľa analytikov najmä rast popularity iných nápojov.
Buď energetických, alebo džúsov či drení z nových exotických druhov ovocia. Veľkej obľube sa teší napríklad bobuľovité ovocie açai. Prezentované ako zázrak z dažďového pralesa s vysokou nutričnou hodnotou sa rýchlo dostalo aj do povedomia Slovákov.
Rast ceny zas súvisí so šírením ochorenia známeho ako zelenanie citrusov. Postihuje najmä pomaranče, no nevyhýba sa ani mandarínkam, citrónom či grepom.
Zdroj: SITA / AP
Nákaza zapríčinená baktériou spôsobuje, že plody nikdy poriadne nedozrejú a skôr opadajú, napadnuté sú aj listy a chorý strom sa nedá vyliečiť. Pokiaľ v minulosti bola rozšírená v Ázii, najmä v Číne, Indii a Taiwane, postupne sa dostala aj do USA a Brazílie, teda do krajín, ktoré sú najväčšími producentmi pomarančov.
Kým pred desiatimi rokmi sa pohybovala priemerná cena za galón džúsu okolo 4,4 dolára, v súčasnosti je to takmer o dva doláre viac.
V medziročnom porovnaní klesli tržby o 4,7 percenta, čo potvrdilo pretrvávajúci pokles záujmu o pomarančovú šťavu z koncentrátu. Januárové tržby sa síce v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili, no začiatkom roka v súvislosti s chladným počasím a chrípkovou sezónou zvyknú poskočiť štandardne. Ľudia vtedy pociťujú potrebu dopĺňať vitamín C buď až keď sú chorí, alebo ako prevenciu, keď je ochorenie v spoločnosti rozšírené.
Aj na Floride, kde sa dopestuje v rámci USA najviac pomarančov, majú hlavu v smútku. Listy na stromoch sú zakrpatené, dospelé plody sú stále zelené, iné zas aj po dozretí majú veľkosť pingpongovej loptičky. A nejde pritom len o lokálny výskyt ochorenia, v sadoch Slnečného štátu je už nakazený približne každý druhý strom.
Okrem zelenania citrusov sa ujal aj iný názov naznačujúci, že ochorenie prišlo z Číny - "nákaza žltého draka". Odborníci ju prirovnávajú k rakovine. Korene sa deformujú, stromy napáda hniloba a plody opadávajú.
Ochorenie je šírené podobne, ako keď komáre prenášajú medzi ľuďmi maláriu. Hmyz z rodu ázijských psyllidov konzumuje listy napadnutých stromov a ochorenie prenesie neskôr pri kŕmení sa na zdravé. Nákaza ničí vzhľad a chuť ovocia, o negatívnom dopade na človeka zatiaľ dôkazy neexistujú.
Okrem Floridy, z ktorej pochádza až 80 percent pomarančového džúsu v USA, sa choroba objavila už aj na plantážach v Louisiane, Texase a Kalifornii. Okrem Ázie ďalej aj v Mexiku, Brazílii i subsaharskej Afrike.
Zlé riešenie existuje, dobré stále hľadajú
Problém sa snažia vyriešiť aj vedci, zatiaľ však bezúspešne. Päťsto by sa ich malo stretnúť z dvadsiatich krajín na konferencii v Orlande na konci mesiaca. Napriek tomu, že výskum ochorenia doteraz zhltol 80 miliónov dolárov, stále neexistuje spôsob, ako ho vyliečiť. Ak by sa infekcia šírila rovnakým tempom ďalšie desaťročie, mohlo by to znamenať koniec pestovania pomarančov na Floride i v ďalších popredných regiónoch.
Uhynutý pomarančovník v sade na Floride Zdroj: SITA / AP
"To, čo je v stávke, je pomarančový džús na stole počas raňajok," cituje portál The Washington Post generálneho riaditeľa spoločnosti Florida Citrus Mutual Michaela Sparksa. "Nechcem naznačovať, že sa to stane na budúci rok," povedal a dodal, že v priebehu desiatich rokov však už treba očakávať zníženie dodávok citrusových plodov.
V sedemdesiatych rokoch, v časoch najväčšieho rozmachu pestovania citrusov na Floride, sa pestovali na ploche veľkej takmer 365-tisíc hektárov, v súčasnosti je to už iba niečo vyše 200-tisíc hektárov. Okrem zelenania sa o to postarali živelné pohromy ako hurikány či víchrice, mrazy a plesne.
Existuje pritom možnosť, ako neriskovať prepad, prípadne v niektorých oblastiach aj zánik pestovania pomarančov. S pomocou genetického inžinierstva sa dajú vytvoriť a následne vysádzať modifikované stromy, ktoré by boli voči ochoreniu odolné. Pestovatelia zatiaľ dúfajú, že nebudú nútení siahnuť po tomto riešení. Je veľmi pravdepodobné, že geneticky modifikované pomaranče by boli odmietané aj zo strany konzumentov.
Pestovateľom však okrem obáv o budúcnosť strpčuje nákaza život už teraz. Odkedy sa objavila, zničila na Floride 36,5-tisíca hektárov citrusových stromov. Priemerné náklady sa pestovateľom aj kvôli drahému postrekovaniu od roku 1995 zdvojnásobili, aker pomarančov ich teraz ročne stojí 1800 dolárov. Podľa analýzy Floridskej univerzity už nákaza vyšla tamojších farmárov na 4,6 miliardy dolárov a spôsobila prepustenie 8-tisíc zamestnancov.
