Parlament schválil zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a ľudí pracujúcich na dohody. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 44,2 percenta priemernej mzdy na 50 percent priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Minimálne sociálne a zdravotné odvody pre SZČO tak od začiatku budúceho roka stúpnu zo súčasných 160,24 eura na 185,3 eura. Tieto zmeny sú súčasťou parlamentom schválenej novely zákona o sociálnom poistení.
Súčasné 40-percentné paušálne výdavky sa pre SZČO ohraničia stropom 420 eur mesačne. Súčasne sa postupne počas troch rokov znížia terajšie koeficienty, ktorými sa delí základ dane pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie odvodov, na spoločný koeficient 1,486. V roku 2013 sa bude uplatňovať koeficient 1,9, v ďalšom roku 1,6 a od roku 2015 konečný koeficient 1,486.
Výrazná zmena v neprospech samostatne zárobkovo činných osôb však nastane aj v tom, že kým v súčasnosti sa vymeriavací základ počíta zo základu dane zníženého o zaplatené odvody, po novom sa bude vychádzať zo základu dane nezníženého o zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Viac zaplatia aj dohodári
Vyššie odvody čakajú aj ľudí, ktorí zarábajú viac ako 1 200 eur mesačne. Smer totiž zvyšuje maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych a zdravotných odvodov na 5-násobok priemernej mzdy. V súčasnosti sa pritom nemocenské odvody platia maximálne z 1,5-násobku priemernej mzdy, zdravotné odvody najviac z 3-násobku priemernej mzdy a poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najviac zo 4-násobku priemernej mzdy.
Poslanec Jozef Mihál (SaS) pritom neúspešne navrhoval, aby sa maximálny vymeriavací základ zjednotil na 4-násobok priemernej mzdy a poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO) neuspela s návrhom na horný strop na platenie odvodov na úrovni 4,5-násobku priemernej mzdy.
Poslanci Smeru tiež odvodmi viac zaťažia príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Kým v súčasnosti z príjmu z dohôd platí zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 percenta z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 percenta z vyplácaného príjmu, po novom sa budú na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahovať kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 percenta. Ak bude mať štandardný "dohodár" nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Z nepravidelného príjmu sa totiž nebude strhávať nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Študentov zaťažia menej
Nižšie odvody z dohôd budú mať študenti a poberatelia starobných, invalidných a výsluhových invalidných penzií. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia budú z príjmu z dohôd platiť 29,8-percentné odvody. Pôjde o kompletné dôchodkové poistenie a ich zamestnávateľ bude platiť tak ako v súčasnosti garančné a úrazové poistenie.
Osobitnou kategóriou budú študenti stredných škôl vo veku do 18 rokov, ktorých mesačný príjem do 66 eur naďalej nebude podliehať dôchodkovému, nemocenskému poisteniu, ani poisteniu v nezamestnanosti. Ide o pozmeňujúci návrh poslanca Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD.
Najnižšie odvody sa budú vzťahovať na starobných a výsluhových dôchodcov, keďže ich príjem z dohôd vláda navyše oproti súčasnosti zaťaží len starobným poistením a poistením do rezervného fondu solidarity. Ich odvodová sadzba tak bude predstavovať 23,8 %. Starobní penzisti totiž už v súčasnosti ani pri pracovnom pomere neplatia invalidné poistenie.
Študent denného štúdia bude môcť uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, ak má do 26 rokov. Ďalším schváleným pozmeňujúcim návrhom sa umožní súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením bez povinnosti súbehu s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti.
Ilustračné foto na titulke - SITA
