Viaceré mimovládne organizácie (MVO) tvrdia, že Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR v novom zákone o lesoch značne uvoľňuje ťažbu dreva. Tá sa údajne môže zvýšiť až o takmer tretinu.
Šéf odboru rezortného ministerstva Pavel Toma však hovorí, že ochranári často prekrúcajú fakty a využívajú neznalosť verejnosti. „Ministerstvo bolo obviňované napríklad z toho, že povoľuje vlastníkom prekračovať ťažbu z lesných hospodárskych plánov (LHP) až o 15 percent. No ochranári už nehovoria, že to môže vlastník urobiť len na menšom lesnom dielci a nie na celom svojom vlastníckom celku. Ak teda vyťaží viac na jednom dielci, na inom musí vyťažiť o to menej,“ vysvetľuje P. Toma.
Juraj Vanko za neštátnych vlastníkov hovorí, že oni nikdy hornú hranicu rubných ťažieb z LHP nespochybňovali. „Ochranári ťažbu zbytočne škandalizujú. Ako prišli na to, že my súkromní vlastníci chceme drancovať vlastný majetok?“ hnevá sa. Argumentuje, že výmera lesov sa za posledných 30 rokov naopak rozšírila o päť percent.
Riziká existujú
Šéf Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Marian Jasík netvrdí, že zákon priamo otvára zvyšovanie ťažieb. Podľa neho je však k ťažbe liberálnejší a neseriózni vlastníci to môžu zneužiť.
„Najmä uvoľnenie takzvaných naliehavých ťažieb, keď si okrem kalamity môžu lesníci nad úroveň ťažieb z LHP robiť už aj prirodzenú obnovu zdravých porastov, sa môže zneužívať,“ zdôrazňuje. Podľa neho sa takto lesníci dostanú k ťažbe dospelých stromov utláčajúcich mladé stromčeky pod nimi. To môže lákať k tomu, že pôjdu aj do lesov, kde je na rúbanie ešte čas.
MP pôvodne chcelo, aby o ťažbách nad úroveň záväzných plánov rozhodovali len odborní lesní hospodári (OLH) jednotlivých podnikov. Ochranári sa obávali.
Upokojilo ich až to, že na návrh prezidenta to budú povoľovať iba krajské lesné úrady. Rezortné ministerstvo podľa generálneho riaditeľa lesníckej sekcie Jána Ďurského s touto zmenou problém nemá, ale postačujúci by bol aj dohľad OLH. „Ak by sa dokázalo, že hospodár povolil vyššiu ťažbu, ktorá s nutným uvoľnením trpiacich mladých lesov nemala nič spoločné, stratí svoje osvedčenie,“ osvetľuje J. Ďurský.
Sila prírody
Uvoľnenie naliehavých ťažieb je podľa sekčného šéfa veľmi dôležité pre zdravý vývoj porastu. „Po veľkých kalamitách sa doteraz na zdravých lesoch zanedbalo preriedenie veľmi hustých mladých porastov a aj neskoro vyťažené dospelé stromy poškodili vývoj porastu pod nimi. My nemôžeme lesu povedať - no tak teraz nebudeš rásť, lebo mne za kopcom padla kalamita a budem mať plný plán,“ hovorí J. Ďurský.
Vlastníci lesa tak môžu naplno využitie vlastnú obnovnú silu prírody. MP dúfa, že sa takto zvýši aj podiel prirodzeného obnovenia k umelému zalesneniu.
„Teraz je prirodzeného iba 36 percent, ale ja čakám nárast na 50 a 60 percent,“ pokračuje J. Ďurský. Prirodzené omladenie je pre lesníkov nielen lacnejšie, ale vzniká pri ňom aj výškovo a druhovo rôznorodejší les.
Zbytočne prehnané
Snahy MVO o ochranu lesoch sa však niekedy premietajú až do prehnane opatrných či dokonca škodlivých rozhodnutí politikov. Už aj samo MP chcelo v novom zákone významne obmedziť využívanie holorubov už len na niektoré typy lesov.
Avšak poslanci ovplyvnený MVO ich zakázali úplne. To, že holoruby sa tak teraz nemôžu využívať ani v borovicových porastoch na piesčitých pôdach Záhoria a tiež v topoľových, vŕbových, agátových a dokonca ani v porastoch energetických drevín, prekvapilo aj samých ekológov. Toto sú totiž porasty rovín, kde nehrozí po holoruboch žiadna erózia.
V energetických porastoch sa holoruby ako ekonomicky najlacnejšia ťažba musia využívať aj preto, že inak je drevo nekonkurencieschopné. „Nevidím dôvod, aby tam boli zakázané holoruby. Inak sa tie lesy obhospodarovať nedajú,“ hovorí M. Jasík.
Lesoochranárske združenie VLK podľa jeho náčelníka Juraja Lukáča tiež žiadne zákazy holorubov v týchto porastov nepresadzovalo. MP sa podľa informácií TRENDU už teraz pripravuje na urýchlenú novelizáciu pravidiel o holoruboch.
Ekológovia sú ale spokojní s tým, že parlament zároveň s týmto zlým rozhodnutím zakázal holoruby aj pri takzvaných rekonštrukciách všetkých ostatných porastov. MP je však nespokojné.
Tvrdí, že niektoré lesy sú už také poškodené, že iná obnova ako plošnými holorubmi nie je možná. „Podľa nás by sa ponechania holorubov na rekonštrukcie mohlo zneužívať. Niektorí neseriózni lesníci by sa lacnejšiu ťažbu snažili využiť aj v zdravých lesoch,“ upozorňuje J. Lukáč.
Ťažba dreva
(mil. m3, SR)
PRAMEŇ: Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Šéf NAPANT M. Jasík potvrdzuje, že aj na území ich parku sa nariaďovali holoruby práve s odvolaním sa na urýchlenú obnovu slabších porastov. Holoruby sa v SR obmedzujú už dlhšie.
Od roku 1990 ich podiel na ťažbách poklesol z 85 už iba na 37 percent. Dnes sa väčšina lesov už obhospodaruje jemnejším podrastovým spôsobom, kde sa pri ťažbe materský les nenarúša na väčších plochách. Najdrahší výberkový spôsob ťažby, pri ktorom sa z lesa vyťahujú len jednotlivé stromy, sa robí len na troch percentách plôch.
Čierne ťažby
„Samozrejme, netajíme sa tým, že kontrolné organy prichádzajú aj na prípady porušenia LHP. To sú však skôr technické chyby. Neviem o tom, že by niekto vlastný les zlikvidoval, teda vyťažil drevo a nezabezpečil zalesnenie,“ hovorí J. Vanko.
Náčelník VLK Juraj Lukáč hovorí, že oni sami posunuli polícii viacero podaní o nezákonných ťažbách. „Viac problémov s nezákonnými ťažbami sme zistili v štátnych lesoch. Po nástupe nového vedenia Lesov SR sa však situácia zlepšila,“ vraví J. Lukáč.
Foto – Vlado Benko
