Ak sa štátny úradník, zástupca samosprávy či niekto, kto koná v ich mene, v budúcnosti pomýli alebo niekoho naschvál poškodí, vymáhať škodu bude občanom či firmám jednoduchšie. Od začiatku júla totiž platí nový zákon o škodách spôsobených štátom.
Medzi osoby, ktoré konajú v mene štátu a tlak na ich zodpovednosť tak porastie, patria aj notári a exekútori. Minimálne notári si to uvedomujú, verejnosti preto pred dvoma týždňami začali inzerátmi vysvetľovať novú situáciu. Exekútori tvrdia, že pre nich sa nič dramaticky nezmení. Hovoria, že svoju zodpovednosť si uvedomovali už teraz.
Kedy ako
Zákon hovorí, že ak notári alebo exekútori pri svojej činnosti urobia chybu a spôsobia tým škodu, zaplatí ju v prvom momente štát – presnejšie Ministerstvo spravodlivosti SR. To už má od začiatku júla v takomto prípade povinnosť (a nielen možnosť ako podľa predchádzajúcej úpravy) požadovať od notára či exekútora regresnú náhradu za zaplatenú škodu v celej výške.
Pokiaľ ide o súdnych exekútorov, za výkon verejnej moci je považovaná všetka ich činnosť. Pri notároch to je zložitejšie.
Niekedy konajú ako orgán verejnej moci (napríklad ako súdni komisári v dedičských veciach), pri inej však občanom či firmám poskytujú rôzne právne služby ako advokáti (poskytovanie právnych rád alebo napríklad výkon správy majetku a zastupovanie pri tejto správe).
- Kedy sa brániť
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nahradil zastaranú normu z roku 1969. Orgán verejnej moci, za ktorého protiprávne rozhodnutie či úradný postup (napríklad prieťahy v konaní) platí štát, pritom nie je len štátny orgán (napríklad ministerstvo), ale aj orgán územnej samosprávy (vyšší územný celok), verejnoprávna inštitúcia (Sociálna poisťovňa), orgán záujmovej samosprávy (občianske združenie) a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (notár či súdny exekútor).
Zákon rieši po novom právo na odškodnenie za protiprávne rozhodnutie o väzbe, treste, ochrannom opatrení a samostatne rieši aj otázky protiprávneho zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody.
Nový predpis tiež rozširuje chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu jednak skutočnej majetkovej škody (skutočná škoda a ušlý zisk), ako aj právo na dostatočné zadosťučinenie. To môže zahŕňať – ak nepostačuje verejné ospravedlnenie či uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia – aj peňažnú náhradu nemajetkovej (morálnej) ujmy.
Žiaľ, v súčasnosti platný Notársky poriadok nedefinuje jednoznačne, pri ktorej notárskej činnosti ide o výkon verejnej moci a pri ktorej nie. Novela poriadku, ktorá to mala definitívne riešiť, však naposledy v marci parlamente neprešla prvým čítaním. Môžu si za to sami notári lobingom proti liberalizácii notárskeho stavu, ktorý bol tiež súčasťou navrhovanej novely Notárskeho poriadku.
Podľa zástupkyne riaditeľky odboru civilnej legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR Jany Hreňovej má štát snahu, aby bolo v jednotlivých normách jasne zadefinované, čo sa považuje za výkon verejnej moci a čo nie. Aby to nakoniec nemuseli posudzovať súdy. S dodatkom, že rezort spravodlivosti nie je jediný, kto v tom ešte nemá urobený poriadok.
Osvedčenie nie je zárukou
Inzeráty, ktoré by mali vysvetliť, čo je výkon verejnej moci a čo nie, začala Notárska komora SR zverejňovať začiatkom júla. Použila pri tom advertoriály v denníkoch Sme, Pravda a Národná obroda.
„V praxi sa u obyvateľov stretávame s nízkym právnym vedomím, preto chceme verejnosť informovať o tom, aký je náš právny poriadok a čo platí,“ vysvetľuje dôvod uverejnenia novinových inzerátov viceprezident Notárskej komory SR Karol Kovács. Podľa neho si totiž ľudia často myslia, že ich „spasí“ samotné osvedčenie podpisu notárom na listine, ktorú vyhotovil ktorýkoľvek subjekt.
Charakter takejto listiny – zhotovenej napríklad realitnou kanceláriou alebo samými zmluvnými stranami – sa tým totiž nemení. V takomto prípade ide naďalej iba o súkromnú listinu. A za jej obsah a ňou prípadne spôsobenú škodu notári a štát odmietajú niesť zodpovednosť.
Notár len osvedčuje, že účastníci pred ním túto listinu podpísali, ale neosvedčuje už pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Overenie podpisu na listinách vyžadujú napríklad registrové súdy alebo katastrálne úrady.
- Orgány konajúce v mene štátu vo veci náhrady škody
- Ministerstvo spravodlivosti SR (ak škoda vznikla v súdnom konaní alebo ju spôsobil notár alebo exekútor)
- Ministerstvo vnútra SR (za škodu spôsobenú v trestnom konaní vyšetrovateľom alebo policajným orgánom)
- ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy za škodu vzniknutú pri výkone verejnej moci patriacej do jeho pôsobnosti
- Generálna prokuratúra SR (ak škodu spôsobil orgán prokuratúry)
- Najvyšší kontrolný úrad (ak škoda vznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu)
- Národná banka Slovenska
- verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
- Národná rada SR
- Súdna rada SR
„Je teda potrebné vidieť rozdiel medzi osvedčením podpisu na listine a spísaním listiny notárom, keď už notár garantuje jej správnosť a zodpovedá za listinu v plnom rozsahu,“ pokračuje K. Kovács. Spísaná notárska zápisnica (napríklad o obchodnoprávnych, manželských či kúpnych zmluvách) je už totiž verejnou listinou a činnosť notára, ktorý so spisovaním notárskych zápisníc súvisí, je už výkonom verejnej moci.
Vyššia zodpovednosť notára sa odráža aj na výške jeho odmeny. Kým za osvedčenie pravosti podpisu jednej osoby na listine sa za každý podpis platí paušálna suma 60 korún, odmena notára pri spísaní notárskej zápisnice sa odvíja od predmetu úkonu.
Ak ide napríklad o zmluvu alebo o osvedčenie priebehu valného zhromaždenia, platia sa 2 percentá z prvých stotisíc korún zo základu, jedno percento zo sumy od stotisíc do päťstotisíc korún a takto postupne až po 0,05 percenta zo sumy do 50 miliónov korún základu.
Exekútori v pohode
Exekútori takúto vysvetľovaciu kampaň nepotrebujú. Podľa nového prezidenta Slovenskej komory exekútorov (SKE) Ladislava Ágha totiž nový zákon v práci exekútorov veľa nezmení. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nám bola a je dostatočne známa,“ hovorí. „Exekútori totiž ručia za spôsobené škody svojím majetkom,“ vysvetľuje.
Oproti stavu platnému do konca júna je podľa neho rozdiel len v tom, že občan, ktorý by chcel uplatniť svoj nárok na náhradu škody za nesprávny postup exekútora, si bude môcť možno rýchlejšie uplatniť svoj nárok ako dosiaľ. „Možno v tejto súvislosti pribudne viac sporov,“ odhaduje prezident SKE.
Podľa jeho slov sa už dnes exekútori stretávajú s tým, že niektorí oprávnení (veritelia), ktorí vidia, že je (alebo bude) ich pohľadávka ťažko vymožiteľná, budú chcieť týmto spôsobom svoju pohľadávku získať rýchlejšie. „Povedzme aj za cenu hľadania akejkoľvek možnej chyby v práci exekútora, aby prostredníctvom náhrady škody dostali svoje peniaze,“ konštatuje L. Ágh.
Dúfa preto, že exekútori budú vo svojej práci ešte pozornejší aj pri sledovaní častých noviel zákonov, „aby sa vyhli čo i len podozreniam z možného spôsobenia škody“.
- AKO SI VYMÁHAŤ ŠKODU
Aby sa však predišlo zbytočným súdnym sporom, nový zákon preberá z predchádzajúceho inštitút predbežného prerokovania nároku poškodeného, ako základnú podmienku pre prípadné občianske súdne konanie. Až keď nepríde k náprave vzťahu medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát (v prípade notárov a súdnych exekútorov je ním ministerstvo spravodlivosti) alebo za územnú samosprávu, môže sa občan obrátiť na súd. Ak by tak poškodený urobil bez predbežného prerokovania s príslušným orgánom, súd napriek tomu jeho návrh nezamietne, ale vyzve navrhovateľa, aby tento nedostatok odstránil v primeranej lehote. Až po nesplnení tejto procesnej podmienky aj napriek výzve môže súd konanie zastaviť.
Orgán verejnej moci, na ktorý poškodený zašle žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu, sa s ním musí vyrovnať do pol roka. Ak nárok poškodeného v tejto lehote nebude uspokojený, môže sa dotknutý občan alebo právnická osoba domáhať svojho nároku, prípadne jeho neuspokojenej časti, na súde.
Pozor na lehoty
Uplatnenie náhrady škody je potrebné uplatniť v subjektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, prípadne odo dňa doručenia rozhodnutia zrušujúceho pôvodné – nezákonné rozhodnutie poškodenému (alebo osobám oprávneným zaňho konať). Najneskôr však v objektívnej desaťročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď bolo poškodenému doručené alebo oznámené rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená. To neplatí, ak ide o škodu spôsobenú na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní, o treste, ochrannom opatrení alebo o väzbe. Tieto premlčacie lehoty neplynú počas predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne verejnej moci, najviac však počas šiestich mesiacov.
Tiež sa môže premlčať právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nezákonné rozhodnutie vydala alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe. Tu sa právo premlčí za rok odo dňa uhradenia náhrady škody. Nie však skôr, ako za rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku alebo disciplinárneho opatrenia voči osobe, ktorá sa dopustila svojím konaním trestného činu alebo disciplinárneho previnenia.
Náhrada trov konania
Nový zákon na rozdiel od predchádzajúcej úpravy podrobne rieši otázku náhrady trov vynaložených v konaní, ktorého výsledkom bolo protiprávne rozhodnutie alebo v ktorom prišlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Kým v prvom prípade, súvisiacom s protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o zadržaní, väzbe, treste a ochrannom opatrení, budú trovy konania poškodeného zahrnuté do náhrady škody, v prípade konania, v ktorom prišlo k nesprávnemu úradnému postupu, sa poškodenému uhradia trovy konania len v prípade, ak súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Dôvodom je to, že sa takýto postup môže týkať len časti konania, ktoré inak nemuselo byť vadné ako celok. Náklady, ktoré vznikli poškodenému v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku, sa do náhrady škody nezahŕňajú.
