Strany možnej budúcej nemeckej vlády, konzervatívnej CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD), sa dohodli so stranou Zelených na podpore finančného balíka pre obranu a investície do infraštruktúry, oznámil líder CDU/CSU, pravdepodobný budúci kancelár Friedrich Merz. Na základe kompromisu sa má okrem iného z polbiliónového investičného fondu presunúť 100 miliárd eur do fondu na boj s klimatickými zmenami. CDU/CSU a SPD potrebujú hlasy Zelených, aby mohli opatrenia schváliť v Spolkovom sneme dvojtretinovou väčšinou.
CDU/CSU februárové predčasné parlamentné voľby vyhrala a k rokovaniam o zostavení koaličnej vlády prizvala sociálnych demokratov. Predbežne sa okrem iného dohodli reformovať dlhovú brzdu, s cieľom umožniť pôžičky na obranné výdavky. Zhodli sa aj na vytvorení investičného fondu v objeme 500 miliárd eur, z ktorého by sa v nasledujúcich 12-tich rokoch financovali opravy ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale aj škôl.
CDU/CSU a SPD na schválenie ústavnej zmeny aj osobitného fondu potrebujú dvojtretinovú väčšinu v Spolkovom sneme, ktorú nemajú v novom ani starom zložení. Uchádzali sa preto o podporu strany Zelených, s ktorou chcú schváliť opatrenia ešte v starom zložení parlamentu. Oba návrhy strany predebatovali na mimoriadnej schôdzi, no Zelení ich vtedy ešte odmietli podporiť.
Podľa Merza nakoniec po ďalších rokovaniach dosiahli kompromis. Namiesto pôvodne zamýšľaných 50-tich miliárd do opatrení na boj s klimatickými zmenami pôjde 100 miliárd eur. Zelení tiež dosiahli, že peniaze z investičného fondu budú označené ako dodatočné, teda nebudú nimi financované existujúce projekty, ale len nové.
Obranné výdavky budú podľa dohody pod ustanovenia dlhovej brzdy spadať len do percenta HDP - v súčasnosti teda asi do 44 miliárd eur. Všetko nad túto hranicu bude možné financovať z pôžičiek. Podľa Merza budú okrem obranných výdavkov na želanie Zelených z dlhovej brzdy vyňaté aj výdavky na civilnú ochranu, kybernetickú bezpečnosť, tajné služby a tiež na podporu štátov napadnutých v rozpore s medzinárodným právom.
Merz predpokladá, že končiaca vláda kancelára Olafa Scholza uvoľní tri miliardy eur pre vojenskú pomoc Ukrajine, o ktorých sa debatovalo už od začiatku roka.
Po prvom čítaní bude o návrhoch rokovať rozpočtový výbor Spolkového snemu. Na mimoriadnej schôdzi bude balík podľa všetkého schválený dvojtretinovou väčšinou. Parlament sa zíde ešte v zložení, ktoré vzišlo z volieb v roku 2021. Po februárových voľbách zasadne nový snem 25. marca. V ňom budú mať strany z pravého a ľavého okraja - Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Ľavica - takzvanú blokačnú menšinu. Vo februárových voľbách totiž spoločne získali viac ako tretinu kresiel. Schvaľovanie akýchkoľvek zmien ústavy či špeciálnych fondov bude teda ešte výrazne zložitejšie.
AfD, Ľavica aj strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej podali proti konaniu mimoriadnych schôdzí sťažnosti na Ústavný súd. Podľa nich je schvaľovanie tak zásadných opatrení v starom zložení parlamentu neústavné a prehlbuje nedôveru obyvateľov k politike. Súd sa zatiaľ nevyjadril. Zvolanie mimoriadnej schôdze v starom zložení Spolkového snemu po voľbách je síce neobvyklé, nie však bezprecedentné. V roku 1998 takto poslanci schválili účasť vojakov bundeswehru na misii v Kosove.
Ďalšie dôležité správy
