Farmár z Wisconsinu John Rosenow varuje, že ak Donald Trump splní svoj sľub a deportuje všetkých nelegálnych prisťahovalcov, Američania budú musieť radikálne zmeniť svoje stravovacie návyky.
„Ak nebude prisťahovalecká pracovná sila, nebude mlieko, syr, maslo ani zmrzlina,“ povedal J. Rosenow. „Budeme si musieť všetci zvyknúť na vegánsku stravu.“
Rosenowova farma v meste Waumandee v západnom Wisconsine je takmer úplne závislá od zahraničných pracovníkov. Trumpova administratíva pritom sľubuje najväčšiu deportačnú akciu v histórii USA, čo by mohlo viesť k zániku pracovnej sily na jeho farme a ohroziť jej budúcnosť.
„Pred Trumpovým zvolením som mal menej starostí,“ priznáva 75-ročný farmár, ktorý otvorene vystupuje proti imigračnej politike Bieleho domu. „Teraz žijeme v úplne novom svete.“
Poľnohospodárstvo na pokraji kolapsu
Trumpov plán môže mať nežiaduce dôsledky. Menej prisťahovalcov, viac skazeného mlieka. Hneď po návrate do Bieleho domu sa pustil do obľúbenej disciplíny – boja proti prisťahovalcom. Poslal armádu na južnú hranicu. Rozšíril právomoci na bleskové deportácie. Nariadil zväčšenie detenčných centier. A samozrejme, nezabudol avizovať masové razie na ľudí bez dokladov.
Jeho fanúšikovia jasajú. Ale tí, čo sa starajú o reálne fungovanie krajiny, už menej. Americké poľnohospodárstvo stojí na prisťahovalcoch. Bez nich sa z polí a fariem stane skanzen.
Najhoršie sú na tom mliekari. Zatiaľ čo farmári s ovocím a zeleninou môžu využiť sezónne pracovné víza, mliekarenský sektor má smolu. Kravy sa totiž nezaujímajú o Trumpovu imigračnú politiku – treba ich dojiť trikrát denne, každý jeden deň v roku.
A tak sa vo Wisconsine, kde žije 3,5 milióna kráv, chystajú na poriadne ťažké časy. Vďaka Trumpovi si môžu farmári vyberať: buď budú dojiť sami, alebo budú sledovať, ako ich biznis zdochýna rýchlejšie než krava bez vody.
„Podporujeme deportáciu zločincov, ale potrebujeme stabilnú pracovnú silu pre Wisconsin,“ tvrdí Tyler Wenzlaff, šéf vládnych vzťahov vo Wisconsinskej farmárskej federácii. Mnohí „nelegálni“ pracovníci podľa neho pracujú na rovnakých farmách celé roky, posielajú deti do miestnych škôl a stali sa neoddeliteľnou súčasťou vidieckych komunít.
Vo Wisconsine tvoria prisťahovalci až 70 percent pracovníkov na mliekarenských farmách. Väčšina pochádza z Mexika a Strednej Ameriky. Takmer všetci sú bez dokladov – nie preto, že by chceli, ale preto, že Kongres nikdy nevytvoril vízový program pre celoročných poľnohospodárskych robotníkov. Bez nich mliekarenský priemysel padne na kolená. „Ako do pekla máme pokračovať ako mliekarenský štát, keď nebude nikto, kto by dojil kravy?“ pýta sa guvernér Wisconsinu Tony Evers. Poznamenal, že „Trump si asi myslí, že mlieko sa do obchodov zázračne teleportuje“.
Farmári v neistote
„Mám obavy, že môžem prísť o časť alebo všetkých zamestnancov,“ povedal farmár zo severného Wisconsinu Hans Breitenmoser. Zamestnáva 11 pracovníkov z Mexika a tvrdí, že Trumpova administratíva nezvážila ekonomické dopady masových deportácií.
„Ak by vláda mohla mávnutím čarovného prútika odstrániť všetkých prisťahovalcov, na farmách by sa začali hromadiť mŕtve kravy,“ upozorňuje. „Odvetvie by skolabovalo do 48 hodín. Pretože by nebolo nikoho, kto by zvieratá dojil alebo spracoval mäso.“
D. Trump dlhodobo tvrdí, že nelegálna migrácia škodí americkej spoločnosti. Podľa neho zvyšuje kriminalitu, zaťažuje školstvo, zdravotníctvo a berie zdroje najchudobnejším obyvateľom. Podobne sa vyjadruje aj viceprezident JD Vance, ktorý verí, že obmedzenie prisťahovalcov prinúti zamestnávateľov viac využívať domácu pracovnú silu. Farmári pochybujujú, že sa nájdu Američania, ktorí by boli ochotní pracovať na farmách.
Podľa ekonóma z Michiganskej štátnej univerzity Davida Ortegu 40 percent z 2,4 milióna farmárskych robotníkov v USA nemá legálny status. „Prisťahovalci zohrávajú kľúčovú úlohu pri prácach, ktoré mnohí Američania nechcú alebo nedokážu vykonávať,“ tvrdí D. Ortega.
Štatistiky mu dávajú za pravdu. Prieskum Národnej rady zamestnávateľov v poľnohospodárstve ukázal, že v roku 2020 sa na 97 691 sezónnych pracovných miest prihlásilo iba 337 amerických občanov.
Realita versus rétorika
Počet denných zatknutí imigračnými úradmi po nástupe Trumpa stúpol, pričom 27. januára dosiahol vrchol na 1 179 zatknutiach denne.
Biely dom na sociálnych sieťach zverejňuje fotografie deportovaných prisťahovalcov v putách, ale experti upozorňujú, že vláda nemá dostatočné financie ani personál na realizáciu masových deportácií.
Muzaffar Chishti, analytik z nezávislého Migračného politického inštitútu, tvrdí, že Trumpova rétorika má už teraz ochromujúci efekt. „Vytvára atmosféru strachu a neistoty, ktorá zasahuje ľudí naprieč celou krajinou.“ Trumpovo znovuzvolenie vníma ako sklamanie. „Je prekvapivé, koľko rasizmu existuje v americkej spoločnosti,“ hovorí.
