Vážnosť tripartity naposledy pošramotilo vlaňajšie zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec zákonného vzorca, na ktorom sa vláda, odbory aj zamestnávatelia krátko predtým dohodli. No odvtedy nastal vo fungovaní sociálnych partnerov posun – dnes sa už nevedia ani dohodnúť. Konsenzus v súvislosti s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa ani neočakával a novela zákona o kolektívnom vyjednávaní pôjde do vlády s rozporom. Riešenie výhodné pre všetky strany nenašla Hospodárska a sociálna rada SR ani pri určení novej výšky minimálnej mzdy a zmene vo vyplácaní podpory v nezamestnanosti.
Povinnosť voči ľuďom
Po neúspešných dvojstranných rokovaniach odborárov a zamestnávateľských organizácií k dohode o minimálnej mzde nedospela ani tripartita. Rezort práce prišiel na stretnutie s návrhom jej zvýšenia v duchu zákona, čiže o úroveň rastu priemernej mzdy v minulom roku (8,1 percenta).
V predkladacej správe ministerstvo tvrdilo, že „prihliadlo na návrhy zástupcov zamestnávateľov“. No Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR navrhovala znížiť najnižšiu mesačnú mzdu na úroveň z roku 2008 (268,87 €) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) zachovať jej súčasnú výšku (295,50 €). Ministerka Viera Tomanová tak zrejme prihliadala na tieto návrhy z veľkej diaľky, keďže jej úrad požaduje zvýšenie najnižšej mzdy na 319,50 eura.
Zdôvodnenie, prečo je potrebné zvýšiť minimálnu mzdu v situácii, keď firmy prepúšťajú aj bez dodatočných mzdových nákladov, v predkladacej správe chýba. Namiesto neho ministerskí úradníci pripojili prehľadné tabuľky krajín EÚ, ktoré poznajú inštitút minimálnej mzdy a porovnanie nárastu nezamestnanosti v týchto krajinách.
No tie by mohli slúžiť skôr ako argument pre zamestnávateľské zväzy. V Rumunsku, krajine s nominálne druhou najnižšou minimálnou mzdou v EÚ, narástla nezamestnanosť za prvých päť mesiacov tohto roka len o 0,3 percentného bodu. Lepšie na tom boli už len Rakúšania. Naopak, januárové štvorpercentné zvýšenie minimálnej mzdy (na 624 eur) v Španielsku úbytok pracovných miest nezastavilo a nezamestnanosť rástla do júna rovnakým tempom ako minimálna mzda.
Na rade je teraz premiér Robert Fico, ktorý má viesť s odborármi a so zamestnávateľmi separátne rokovania. Isté je dnes len to, že najnižšia mzda nezamrzne na minuloročnej úrovni. „Podľa predsedu vlády sociálni partneri majú povinnosť voči ľuďom dohodnúť sa na zvýšení minimálnej mzdy,“ vyhlásila hovorkyňa premiéra Silvia Glendová. Prezident RÚZ Marián Jusko to vidí inak. Doťahovanie sa o zvyšovaní minimálnej mzdy je podľa neho hľadaním odpovede na otázku, či je lepšie mať slabo platené pracovné miesta alebo žiadne.
Podpora bez podpory
Ani s ďalším návrhom určeným ľuďom bez práce sociálne ministerstvo na tripartite nepochodilo. Spolu s odborármi prišlo s nápadom predĺžiť vyplácanie podpory zo šiestich na osem mesiacov tým, ktorí si platili poistenie v nezamestnanosti desať až 15 rokov. Trištvrte roka by mal štát platiť tým, ktorí si platili poistenie viac ako 15 rokov. V prípade, že by tento návrh prešiel aj v parlamente, podľa rezortu práce si vyžiada na strane Sociálnej poisťovne náklady 52,3 milióna eur. Rezort pritom nevedel poskytnúť relevantné údaje o očakávanom raste nezamestnanosti v roku 2010.
Hoci zmena by mala platiť len počas budúceho roka, zamestnávateľom sa návrh nepáčil. Podľa RÚZ je diskriminačný voči mladším ľuďom, ktorí majú odpracovaných málo rokov. A podľa údajov ústredia práce tvoria najpočetnejšiu skupinu medzi nezamestnanými. „V praxi sa tak môže stať, že 25-ročný nízkokvalifikovaný robotník z Prešova bude poberať nielen nižšiu dávku v nezamestnanosti ako 50-ročný bratislavský topmanažér, ale bude ju poberať aj o tretinu kratšie,“ upozornila na antisociálny aspekt návrhu RÚZ.
Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce Miroslava Beblavého je táto myšlienka aj v rozpore s poistnými princípmi: „Keď vám a susedovi zhorí dom, poisťovňa vám tiež nedá viac peňazí len preto, že ste si platili poistku dvadsať rokov a sused rok.“ Podľa neho sa pri zmenách v systéme vyplácania podpory v nezamestnanosti treba sústrediť na vzdelanie a znevýhodnenie na trhu práce a nie na vek.
Návrh z dielne ministerstva však zrejme nájde podporu naprieč celým politickým spektrom. Opozičná SDKÚ-DS už skôr navrhla predĺženie vyplácania podpory na dvanásť mesiacov a poslankyňa KDH Monika Gibalová ešte v apríli predložila návrh novely zákona, podľa ktorej by podobne ako pri návrhu ministerstva dostávali starší ľudia podporu dlhšie ako ľudia s nižším počtom odpracovaných rokov. Poslanci Smeru sa vtedy postavili proti.