V septembri tohto roku sa prvýkrát prehnal slovenským maloobchodom víchor s názvom Lidl. Potom prišlo ešte niekoľko náporov, vždy súvisiacich s vlnou otvárania jeho nových predajní. Do konca roka sa ich počet rozrastie pravdepodobne na štyri desiatky.

Presný údaj TREND nemá, pretože k taktike diskontnej nemeckej spoločnosti Schwarz, ktorej súčasťou sú aj predajne Kaufland, patrí aj úplné odmietanie komunikácie s médiami. Tie jej slúžia iba ako nositeľ pravidelnej inzercie, informujúcej o aktuálnych akciových cenách. Mlčanie slovenská centrála prerušila zatiaľ len raz, aby vyhlásila, že internetom sa šíriaci mail s kópiou účtenky o údajnom nesúlade súčtu položiek nákupu je podvod.

Napriek tomu sa o Lidli hovorí viac ako o ktoromkoľvek inom obchodnom reťazci. Jeho príchod totiž znamená pre slovenský vnútorný obchod najväčšiu zmenu od konca minulého desaťročia, kedy sa s troj- až štvorročným odstupom oproti Česku začali aj na Slovensku etablovať zahraničné obchodné siete. Tie vtedy priniesli prevratné novinky v celom maloobchode – od veľkostí predajní v podobe super- a hypermarketov, cez spôsob komunikácie s dodávateľmi až po systém zásobovania, samého predaja a v neposlednom rade i v správaní sa spotrebiteľov.

Avšak to, čo boli na konci minulého desaťročia na Slovensku novinky, sa za pár rokov stalo samozrejmosťou. Jednotlivé reťazce sa naučili na trhu spoluexistovať, ba viaceré prípady naznačujú, že v niektorých prípadoch aj potichu spolupracujú. Napríklad priam jednotne dokázali zdvihnúť hneď po vstupe Slovenska do EÚ cenu cukru, hoci v tom čase, keď išlo ešte o zásoby z vlaňajšej úrody cukrovej repy nakúpenej cukrovarmi za nižšiu ceny, na to ešte nebol žiadny dôvod.

Vpád Lidla nespôsobil len nákupné šialenstvo spotrebiteľov. Kurčatá po 40 korún, rožky po 50 halierov či banány po necelých desať korún za kilogram. Ťažko sa takej ponuke odoláva. Ľudí neodrádza ani zdĺhavé vyčkávanie pri pokladniach, odmietanie platieb kartou, nedostatok predavačov, ktorí by podávali informácie či neplnosortimentná ponuka. Radikálne nižšie ceny, ako má konkurencia, sú dostatočným lákadlom.

A konkurenti si nemôžu nevšímať, ako im uberá z ich trhových podielov. Skupina spotrebiteľov, ktorú Lidl oslovuje, sú predovšetkým ľudia s nižšími príjmami – dôchodcovia či mladé rodiny. A tí si pri svojej súčasnej kúpnej sile nemôžu dovoliť kúpiť viac, iba svoj záujem presúvajú inde. V Lidli to dokonale ovládajú. Preto jeho predajne vyrastajú najmä na miestach sústredeného pohybu týchto ľudí, ako sú veľké sídliská, napríklad bratislavské Dolné hony, priestory pred veľkými fabrikami, napríklad pri púchovskej Makyte, či pri študentských internátoch, ako je bratislavská Mladá garda.

A tak počínanie si Lidla sa zrkadlí aj v konkurenčných reťazcoch. Hoci svojím príchodom nepriniesol prevrat do kultúry predaja, jeho prínos je očividný. Konkurencia sa musela vo viacerých položkách, napríklad pri ovocí a zelenine, uskromniť vo svojich maržiach a ceny radikálne poopraviť smerom nadol. Pozorný spotrebiteľ však vie svoje – o to viac musí sledovať ceny iných výrobkov, lebo tie zase niekde nenápadne stúpli.