Nezávislosť centrálnych bánk je v niektorých častiach sveta spochybňovaná. Väčší politický vplyv by pritom mohol podkopať ich schopnosť udržať infláciu na nízkej úrovni, čo vyvoláva riziko ohrozenia stability ekonomiky, uviedla prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Americký prezident Donald Trump povedal, že bude požadovať, aby Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, znížil náklady na pôžičky. Vyhlásil, že pozná úrokové sadzby oveľa lepšie ako ľudia zodpovední za toto rozhodnutie.
Analytici očakávajú sa, že Fed tento týždeň ponechá úrokové sadzby nezmenené, aj keď ich ECB pravdepodobne zníži. Niektoré politické návrhy novej Trumpovej administratívy by mohli zvýšiť cenové tlaky, čo pravdepodobne vyvolá kritiku zo strany Bieleho domu. Väčšina centrálnych bánk v predošlých rokoch rýchlo a prudko zvýšila úrokové sadzby, aby potlačila infláciu. To obmedzilo schopnosť vlád míňať a rýchly rast cien zasiahol tiež reálne príjmy domácností.
Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB, v tejto súvislosti predznamenal ďalšie konflikty centrálnych bánk s vládami. Tvrdí, že bankári boli najlepším priateľmi ministrov financií, keď boli úrokové sadby veľmi nízke, ale už nie sú. Lagardová medzitým varovala, že snahy politikov ovplyvňovať rozhodnutia národných bánk môžu výrazne prispieť k makroekonomickej nestabilite.
V Maďarsku nastúpi od marca na čelo najdôležitejšieho bankového domu krajiny politický spojenec premiéra Viktora Orbána, bývalý minister financií Mihály Varga. Lagardová pripomenula, že politický tlak na centrálnu banku zvyšuje kolísanie výmenného kurzu, zvyšuje výnosy dlhopisov a rizikové prémie. Tento druh volatility by mohol sťažiť udržanie nízkej inflácie, čo vyvolá obavy, že nezávislé centrálne banky neplnia svoje mandáty. Sled udalostí by následne mohol podkopať spoločenský konsenzus a ešte viac zosilniť volatilitu v ekonomike.
Ďalšie dôležité správy
