Až jeden zo siedmich pacientov v slovenských nemocniciach sa počas hospitalizácie stretne s infekciou. Medzi najčastejšie patria tie v mieste chirurgického zákroku, ktoré spôsobujú vážne komplikácie a predlžujú pobyt v nemocnici o niekoľko dní. To výrazne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Odhady hovoria o sume 520 eur denne, pričom celkové náklady na jedného pacienta s infekciou môžu narásť v priemere o 6 067 eur oproti pacientom bez infekcie.
Podľa odborníkov ide o vážny a často podceňovaný problém, ktorého riešenie si vyžaduje systematické kroky a aktívnu spoluprácu zdravotníckeho personálu. Nozokomiálne nákazy vznikajú v priamej súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení, pričom najviac sú ohrození starší pacienti, hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti a deti.
V roku 2023 bolo na Slovensku oficiálne nahlásených viac ako 18 900 nemocničných infekcií, čo však podľa Úradu verejného zdravotníctva predstavuje len zlomok skutočného výskytu. Bodová prevalenčná štúdia ukázala, že infekcie v operačných ranách tvorili až 14,7 percenta všetkých hlásených prípadov. Medzi ďalšie časté typy patrili infekcie močových ciest, zápaly pľúc a infekcie krvného riečiska. Do štúdie sa v roku 2023 zapojilo 47 akútnych nemocníc.
Infekcie ako dôsledok chaosu
Odborníčka Jaroslava Sokolová upozornila, že v prevencii infekcií v operačných ranách chýba jednotný, odborný prístup. „Dodržiavaním správnych hygienických postupov a používaním bezpečných produktov môžeme spoločne znížiť riziko infekcií na minimum. V praxi sa však často stretávame s nesystémovým používaním antiseptík a oplachových roztokov,“ vysvetlila. Ako uviedla, nemocnice používajú rôzne druhy roztokov v rôznych koncentráciách bez jasných indikácií či dôkazov o účinnosti, čo môže viesť k neúčinnosti, poškodeniu tkanív alebo oneskorenej hojivosti.
„Prevencia infekcií v operačnej rane nespočíva v tom, že 'niečo' opláchneme či dezinfikujeme, ale že vieme, čo, kedy, ako a prečo používame. Musíme zavádzať nové moderné postupy. Potrebujeme štandardizované protokoly a školený personál v oblasti prevencie infekcií v mieste chirurgického výkonu,“ dodala. Podľa nej sa dá až 60-tim percentám infekcií predísť, pričom základom má byť aj dôsledná hygiena rúk.
Na význam správneho manažmentu chirurgickej starostlivosti poukázal aj doktor Marek Smolár z Univerzitnej nemocnice Martin. Uviedol, že každá operácia nesie riziko infekcie, ktorá môže mať vážne následky pre pacienta. „Okrem bežných faktorov treba zohľadniť aj nedostatky v bariérových technikách, profylaktické podávanie antibiotík, intenzitu prevádzky operačných sál, oxygenáciu, dĺžku výkonu či operačnú techniku a prítomnosť cudzorodých materiálov,“ konštatoval.
Prevencia je dôležitá
Doktor Marko Serbak z Kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN doplnil, že hoci v ortopédii je výskyt infekcií nižší, ide o jednu z najzávažnejších komplikácií, ktorá môže viesť k zlyhaniu implantátu, reoperáciám či dlhodobej liečbe antibiotikami. „Pri podozrení na infekciu implantátu je už štandardom sonikácia – uvoľnenie baktérií z povrchu implantátu pomocou ultrazvuku. Metóda zlepšuje diagnostiku a umožňuje cielenejšiu liečbu,“ vysvetlil. Zdôraznil tiež dôležitosť presného dávkovania antibiotík a interdisciplinárneho prístupu.
„Prevencia šírenia nemocničných nákaz je dôležitá, lebo zabezpečuje kvalitu zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť zdravotníkov a znižuje náklady. Infekcie komplikujú hojenie, môžu viesť k zlyhaniu implantátov alebo vážnym stavom. Ak štát uvažuje o konsolidácii zdravotníctva, významné úspory môže priniesť eliminácia infekcií správnym postupom,“ uzavrela Katarína Danková výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED).
Ďalšie dôležité správy
