Vyhliadky na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou zostávajú pochmúrne. Doterajšie mierové iniciatívy nepriniesli prelom a podpora Spojených štátov pre Kyjev vojenskou pomocou sa zdá byť na ústupe. Európska komisia preto 19. marca predstavila dvojdielny plán, ktorého autorom je Kaja Kallasová, bývala estónska premiérka a súčasná diplomatka Európskej únie. Jeho zámerom je zabezpečiť Ukrajinu nezávisle od uzavretia prímeria.
Zameriava sa pritom na dve hlavné priority: zaobstaranie väčšieho množstva zbraní a munície, vrátane kľúčových systémov protivzdušnej obrany, a podporu ukrajinského obranného priemyslu, ktorý sa považuje za nákladovo efektívny spôsob posilnenia vojenských operácií. Cieľom je zdvojnásobiť vojenskú pomoc Ukrajine v tomto roku na 40 miliárd eur.
Vzkriesenie zbrojárskej mocnosti
Investícia do ukrajinského zbrojárskeho priemyslu má silné opodstatnenie. Ukrajina bola v minulosti významným výrobcom zbraní, no po získaní nezávislosti v roku 1991 priemysel zanikol. Po ruskej invázii pred tromi rokmi však krajina využila svoju technologickú a strojársku základňu. Vlani ukrajinskí výrobcovia zbraní vyrobili vojenské vybavenie v hodnote desať miliárd dolárov, čo predstavuje trojnásobný nárast oproti predchádzajúcemu roku.
V súčasnosti viac ako 800 obranných podnikov zamestnáva približne 300-tisíc pracovníkov. Oleksandr Kamyšin, ktorý riadi ukrajinský obranný priemysel v mene prezidenta Volodymyra Zelenského, odhaduje, že tento rok krajina dosiahne výrobu v hodnote 15 miliárd dolárov. Napriek tomu, s výrobnou kapacitou, ktorá by mohla dosiahnuť až 35 miliárd dolárov, čelí sektor významnému finančnému deficitu, a preto Ukrajina dúfa, že medzinárodní spojenci pomôžu vyplniť túto medzeru.
„Niektoré zariadenia boli zasiahnuté viac ako päťkrát, ale prežívajú. Odolnosť tovární je čiastočne spôsobená ich rozptýleným a rozsiahlym umiestnením, ktoré pomáha zmierniť vplyv ruských útokov,” uváza časopis The Economist, citujúc Oleksandra Zagorodňuka, bývalého ministra obrany Ukrajiny, ktorý stojí na čele think-tanku Centra pre obranné stratégie v Kyjeve.
Pokročilé technológie
Okrem tradičných vojenských dodávok, ako sú delostrelecké a mínometné granáty, sa Ukrajina zameriava aj na výrobu špičkového vojenského vybavenia. Jej cieľom je vyprodukovať päť miliónov dronov s výhľadom z prvej osoby a 30-tisíc väčších bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, ktoré sú schopné zasiahnuť ruské územie. Testuje tiež výrobu sofistikovaných riadených striel a balistických rakiet.
„Ukrajina v súčasnosti prevyšuje Rusko aj západné systémy v oblasti elektronického boja, čo dokazuje úspech rušičky Lima, ktorá narúša ruské kĺzavé bomby,” poznamenáva Nic Lange, bývalý nemecký predstaviteľ obrany.
Dánsky model
Napriek preukázanej sile je Ukrajina stále silno závislá od dovozu zbraní a technológií, ako sú systémy protivzdušnej obrany zo Spojených štátov alebo podvozky obrnených vozidiel. Priame európske investície do ukrajinského obranného priemyslu zároveň brzdí náročný právny systém krajiny a nízky úverový rating.
Výzvu predstavujú aj slabiny dodávateľského reťazca, vrátane závislosti od čínskych komponentov pre bezpilotné lietadlá. Podľa expertov je najefektívnejším spôsobom dodávky vojenského vybavenia model, ktorý využíva Dánsko. To sa stará o financovanie a dohľad nad procesom obstarávania. Ukrajina odhaduje, že v tomto roku prostredníctvom tohto procesu získa prostriedky vo výške jednej miliardy eur.
„Plán K. Kallasovej bol síce sľubný, ale narazil na prekážky na marcovom európskom samite, kde mu chýbala dostatočná diplomatická podpora. Napokon bol oslabený, pričom na obstarávanie munície bolo vyčlenených len päť miliárd eur,” konštatuje The Economist a podotýka, že Kallasová je naďalej odhodlaná svoj plán oživiť. Verí, že úspech by mohol Ukrajine poskytnúť silnú obrannú infraštruktúru, ktorá by jej pomohla čeliť ruskej agresii.
Ďalšie dôležité správy
