Európska elektrická sieť, ktorá spája takmer 600 miliónov ľudí, bola dlhé roky vnímaná ako úspešný príklad integrácie. Spoločný trh s energiou mal zabezpečiť stabilitu a efektívnosť, no jeho fungovanie sa stáva čoraz problematickejším. Prepojovacie vedenia, pôvodne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v produkcii a spotrebe elektriny, sa menia na zdroj politických konfliktov.
Nórsky premiér Jonas Gahr Støre nedávno vyhlásil: „Nórska demokracia bude rozhodovať o nórskych energetických zdrojoch.“ Napätie v krajine vyvolal rast domácich cien elektriny, zatiaľ čo jej vývoz do iných štátov Európy pokračoval. Podobné spory vypukli aj vo Švédsku a Francúzsku, kde sa objavili návrhy na úplné zastavenie cezhraničného obchodu s elektrinou.
Národy sa v energetických otázkach štiepia
Konflikty medzi členskými štátmi sa prehlbujú. Švédsko nedávno odmietlo nové prepojenie s Nemeckom, pričom argumentovalo, že Berlín odstavil svoje jadrové elektrárne bez adekvátnej náhrady a teraz sa spolieha na drahý dovoz, čo zvyšuje domáce ceny.
„Rozmach obnoviteľných zdrojov energie, ktorých výkon závisí od počasia, zároveň prináša nové výzvy. Nedostatok elektriny v jednej krajine môže viesť k prudkému rastu cien v inej,” poznamenáva agentúra Bloomberg.
Nórsko, tretí najväčší vývozca elektriny v Európe podľa prepočtu na terawatthodiny, čelí protestom proti rastúcim domácim cenám, najmä na juhu krajiny. Vláda preto zvažuje obmedzenie vývozu, hoci pravidlá EÚ dlhodobé reštrikcie zakazujú.
Napriek rastúcemu odporu Európska komisia presadzuje ešte väčšiu konvergenciu. Brusel vyčlenil 1,25 miliardy eur na 41 cezhraničných energetických projektov, ktorých cieľom je posilniť infraštruktúru. „Snaha o prehlbovanie európskej spolupráce sa stretáva s odporom členských štátov, ktoré si chcú chrániť svoje záujmy,“ konštatuje Alexander Esser zo spoločnosti Aurora Energy Research.
Ďalšie dôležité správy
