Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) už štvrtýkrát po sebe zhoršila prognózu hospodárskeho rastu regiónu, v ktorom pôsobí. Dôvodom sú vojny a clá, ktoré vyvolali obavy o výkon veľkých ekonomík.
Globálny vplyv
EBOR pôsobí približne v 40-tich ekonomikách sveta, od rozvíjajúcej sa Európy cez Strednú Áziu, Blízky východ a Afriku. Najnovšie banka znížila predchádzajúcu februárovú prognózu tohtoročného hospodárskeho rastu pre celý región o 0,2 percentuálneho bodu na tri percentá.
„Takmer žiadna krajina nezostane nedotknutá tým, čo sa deje vo svete,“ povedala hlavná ekonómka EBOR-u Beáta Javorčíková. „Vplyv je najmä nepriamy, prostredníctvom zmien vyhliadok pre ekonomiky Nemecka a Číny.“
Bolestivé clá
Najväčší priamy zásah v dôsledku zvýšenia amerických ciel utrpia Slovensko a Maďarsko. EBOR revidovala prognózu ich hospodárskeho rastu smerom nadol o 0,5 percentuálneho bodu na 1,4 percenta v prípade Slovenska a 1,5 percenta pre Maďarsko, pretože obe krajiny sú výrazne orientované na automobilový priemysel.
„Firmy zastavujú investície a čakajú, čo sa stane,“ uviedla Javorčíková a upozornila na zmeny pri posudzovaní odolnosti globálnych hodnotových reťazcov a bezpečnosti dodávok. Projekty sa už spomaľujú a meškajú, aj keď USA pozastavili recipročné clá pre väčšinu obchodných partnerov. Cieľom amerického prezidenta Donalda Trumpa je ale presvedčiť firmy, aby priviedli výrobu späť do Spojených štátov.
Clá majú negatívny vplyv na ekonomiku Nemecka, Číny a veľkých európskych krajín. Hoci tlak na zvýšenie výdavkov na obranu by mohol byť prínosom pre niektoré štáty vrátane Poľska, Turecka a Česka, „existuje veľmi reálna obava, že zvýšenie obranných výdavkov vytlačí iné výdavky,“ poznamenala Javorčíková.
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond očakáva, že priemerný dlh v regiónoch EBOR-u zostane v rokoch 2025 až 2029 vo všeobecnosti stabilný na úrovni 52 percent HDP, podľa Javorčíkovej ide o „príliš optimistický odhad“.
Ďalšie dôležité správy
